Letný seriál: Malebná krajina bez turistov, zato s kaplnkami a starobylými cintorínmi

Keď sa povie krajný východ, skúseným turistom napadne najmä hrebeňovka v Poloninách. Ideálne zakončená na Poľskej strane, kde sú služby neporovnateľne kvalitnejšie ako na tej slovenskej (prečo to tak je, sme písali v samostatnom texte). Známe sú aj miestne drevené kostolíky či najtmavšia (a teda najhviezdnatejšia) obloha na Slovensku. Ja by som však návštevníkom krajného východu odporučil skúsiť Vihorlatské vrchy alebo bicykel.

Nebudem vás lákať iba na kopce, lesy a vodu, ale najmä na samotu a tiež starobylé cintoríny, kríže a kaplnky. Jedným slovom dokonalý pokoj.

Vihorlatské vrchy

Vihorlatské vrchy sú ideálnou destináciou pre rodiny s deťmi, keďže žiadna túra v tomto pohorí nie je extrémne náročná a takmer všetky by mali zvládnuť aj fyzicky menej zdatní rodičia s deťmi na rukách či na chrbtoch. Navyše, Vihorlatské vrchy sú známe svojou jedinečnou faunou a flórou, vďaka čomu je prechádzka po lesoch tohto pohoria vhodná aj ako doplnok hodín prírodopisu. No a napokon, Vihorlatské vrchy sú dobre dostupné až zo štyroch okresov (Sninského, Sobraneckého, Humenského, ako aj Michalovského), pričom z každého z nich ponúkajú zaujímavé trasy, ktoré sa dajú doplniť ďalšími atrakciami v okolí.

Vihorlat. Foto: autor

Najnáročnejšia túra vedie na Vihorlat (1076 m n. m.), najvyšší vrch, po ktorom je pohorie pomenované. Vrchol je v podstate kráter vyhasnutej sopky, ktorý je dobre viditeľný, čo je pre deti vždy zaujímavý zážitok. Navyše je odtiaľ nádherný výhľad na všetky svetové strany a najdlhší dohľad v rámci Slovenska, keďže z Vihorlatu vidno až na vrchy pri Brezne, čo je vzdušnou čiarou až 180 kilometrov. Pri dobrom počasí sa odtiaľ dajú jasne rozoznať končiare Vysokých Tatier vzdialené približne 150 kilometrov. Pri pohľade na juh možno za priaznivého počasia údajne vidieť až do Rumunska.

K Vihorlatu sa najrýchlejšie dostanete z Michalovskej strany, konkrétne z dediny Poruba pod Vihorlatom. Podobná trasa k nemu vedie z dediny Kamienka v Humenskom okrese, kde si však treba dať pozor na to, či bude cesta otvorená, keďže vedie cez vojenské pásmo. Veľmi pekná je cesta na Vihorlat z obce Zemplínske Hámre v Sninskom okrese, kde sa návštevník najprv musí dostať na vrch Jedlinky a odtiaľ už ide v podstate vychádzkovou trasou po hrebeni až na Vihorlat. Tam a späť je to však až dvadsať kilometrov. Podobné je to z dediny Remetské Hámre v Sobraneckom okrese.

Podobný výhľad ako Vihorlat ponúka aj Sninský Kameň (1006 m.n.m.), ktorý pôsobí ako kameň vrhnutý na vrchol zalesneného kopca. Na jeho vrchol sa ide po kovovom rebríku, čo je (nielen) pre deti opäť zaujímavý zážitok. Dohľady zo Sninského kameňa sú veľmi podobné ako z Vihorlatu. Odtiaľ však lepšie vidno Poloniny. V noci tu zas pekne vidno svetlá ukrajinského mesta Užhorod. Na Sninský kameň sa dá najlepšie dostať zo Zemplínskych Hámrov alebo z Remetských Hámrov v okrese Sobrance.

Výhľad zo Sninského kameňa. Foto: facebook/Janko Hraško fotograf

Keď už sme pri Remetských Hámroch, musíme, samozrejme, spomenúť Morské oko, tretie najväčšie jazero na Slovensku a najväčšie sopečné jazero, okolo ktorého sa nachádzajú aj približne 250-ročné buky. Vďaka tomu je Morské oko súčasťou svetového dedičstva UNESCO. Najbližšie parkovisko je od neho vzdialené len jeden kilometer. Zároveň je to jediné miesto vo Vihorlatských vrchoch, kde je bufet. Určite sa tu oplatí zastaviť sa na mostíku, ktorý oddeľuje jazero od potoka Okna, kde sa vždy zdržiava množstvo rýb. Morské Oko je ideálnym miestom na začiatok túry za jedinečnými miestami Vihorlatských vrchov. Odporúčam vydať sa odtiaľ minimálne k Malému Morskému oku, ideálne však na Sninský kameň. Ak sa vyberiete na túto túru, odporúčam zvoliť dlhšiu trasu cez Malé Morské oko a vrch Jedlinky, ktorá má miernejšie prevýšenie, ale najmä počas nej možno pozorovať takmer neporušenú prírodu Vihorlatských vrchov, keďže budete prechádzať cez dve Národné prírodné rezervácie.

Morské oko. Foto: facebook.com/CHKO Vihorlat

Zaujímavá je aj dedina Zemplínske Hámre, kde je možné navštíviť miestne múzeum, ktoré oboznámi s ťažbou železnej rudy vo Vihorlatských vrchoch, ako aj výrobou dreveného uhlia, ktoré sa tu produkovalo. Okrem múzea sa tu nachádza aj náučný chodník Po sninskej úzkokoľajke, ktorý zas rozpráva históriu úzkokoľajky, ktorá kedysi pretínala celé Vihorlatské vrchy a používala sa na ťažbu dreva. Z tejto obce taktiež vedie cesta k prírodnej rezervácii Postávka, kde sa nachádza unikátne rašelinisko, kde sa človeku vďaka neustále mokrému podložiu „prepadávajú“ nohy a kde je možné väčšinu roka vidieť mäsožravú rastlinu Rosičku okrúhlolistú. K tomuto miestu nevedie žiadna turistická značka, no napríklad pomocou aplikácie mapy.cz je ju možné jednoducho nájsť. Cesta k nej je vhodná aj pre kočíky s malými deťmi. Tí zdatnejší sa odtiaľ môžu vybrať k ďalšej zaujímavosti, jazeru Kotlík, ktoré možno ani neuvidíte, lebo ak v lete málo prší, tak vysychá. No a, samozrejme, zo Zemplínskych Hámrov vedie hádam najznámejšia turistická trasa na Sninský kameň.

Rosnička okrúhlolistá. Foto: autor

Okolie Vihorlatských vrchov taktiež ponúka množstvo zaujímavých atrakcií. V Michalovskom okrese je to vodná nádrž Zemplínska Šírava. Okúpať sa tu dá aj v jazere Vinné, ktoré je mimochodom dosť plytké, a preto vhodné pre deti. Neďaleko Vinného je Viniansky hrad, na ktorý taktiež vedie nenáročná túra a odkiaľ je pekný výhľad. V neďalekej obci Klokočov je možné vidieť zázračný obraz Panny Márie Klokočovskej. Ak pôjdete ďalej na juhovýchod, teda do Sobraneckého okresu, môžete navštíviť miestne vinice v Orechovej, drevený kostolík zapísaný do zoznamu svetového dedičstva UNESCO v obci Ruská Bystrá alebo drevený chrám v obci Inovce, neďaleko ktorého sa nachádza malebné jazero, ktoré sa vytvorilo v bývalom lome za obcou Beňatina. V Sninskom okrese zas odporúčam navštíviť miestnu minizoo, kde je možné vidieť napríklad aj zubra, ktorého miestni zachránili, keď si v Poloninách zlomil nohu a v divočine by už neprežil, či potiahnuť to ďalej do Polonín. V Humenskom okrese sú to zas hrady Jasenov a Brekov, poprípade vlastivedné múzeum v kaštieli v Humennom či humenský skanzen.

Cykloturistika

Krajný východ je výbornou destináciou aj na cykloturistiku. Asi najznámejšou je cyklotrasa vedúca k dreveným kostolíkom, známa ako Cyklistický chodník ikon. Nespornou výhodou regiónu je nižšia intenzita dopravy (okrem cesty medzi Sninou a Stakčínom, ktorá je navyše úzka a na viacerých miestach sa zvažuje), vďaka čomu sa bicyklom môžete vybrať prakticky kdekoľvek. Osobne by som návštevníkom odporučil najmä dve trasy.

Prvá sa začína pri vodnej nádrži Starina. Za obcou Stakčín musíte odbočiť na obec Jalová a hneď vzápätí odbočiť doprava a ísť hore kopcom k vodnej nádrži. Na vrchole stúpania je strážna stanica, ktorá nepustí ďalej žiadne auto bez povolenia. Avšak peši či na bicykli je prechod povolený. V Stakčíne alebo tesne pod stanicou je preto potrebné zaparkovať auto, vysadnúť na bicykel a vybrať sa do krajiny, akú na Slovensku nikde inde nenájdete.

Cesta vedúca k zaniknutým obciam v okolí Stariny. Foto: facebook

Cesta, po ktorej sa vydáte, vás totiž zavedie do miest, kde bolo pre výstavbu vodnej nádrže Starina vysťahovaných päť obcí (Ostrožica, Zvala, Smolník, Veľká Poľana a Ruské). Ku všetkým z nich doposiaľ vedie asfaltová cesta, na ktorej takmer nikoho nestretnete. Slovo takmer som použil preto, že jediný, kto sem má vstup povolený autom, sú pilčíci, ochranári a zopár pôvodných obyvateľov obcí, ktoré boli vysídlené, pretože tam majú pozemky. Auto však na tejto ceste stretnete skutočne len výnimočne.

Naopak, na čo na tejto ceste narazíte pomerne často, sú vojnové cintoríny, na ktorých sú pochované tisíce vojakov z obdobia prvej svetovej vojny (tisícka ich údajne padla len vo Veľkej Poľane). Tí zdatnejší môžu v bývalej obci Veľká Poľana odbočiť a vydať sa na vrch Hodošík, kde sa nachádza najvyššie položený vojenský cintorín z prvej svetovej vojny, na ktorom je pochovaných viac ako 650 vojakov. Priebeh bojov v tejto oblasti pripomínajú viaceré informačné tabule, ktoré tu sú osadené.

Vojnový cintorín Hodošík. Foto: Ján Čop

Zaujímavé je na tejto ceste sledovať aj boj zaniknutých záhrad a sadov s divokou prírodou, ktorá sa ich snaží pohltiť. Pekným mementom sú prícestné kríže, ktoré, našťastie, komunisti nezbúrali. O tom, ako budovali stavbu vodnej nádrže, existujú dobré krátke dokumenty Pod horou Gazdoráň a Z nikade…. Zaujímavý dokument o výstavbe vodnej nádrže, jej význame a fungovaní spracoval aj Vodohospodársky podnik.

V každej zo zaniknutých obcí sa nachádza aj obecný cintorín. Posledné hroby tu nájdete z konca sedemdesiatych rokov. Domy, verejné budovy, ako obchody, pošty, školy či kostoly, komunisti pri výstavbe vodnej nádrže zbúrali, aby nelákali pôvodných obyvateľov. Ak sa nemýlim, aj napriek tomu sa v každej z dedín dnes nachádza minimálne kaplnka. Tie si po páde režimu znova vystavali pôvodní obyvatelia, ktorí tu každoročne slávia odpustové slávnosti a na Sviatok všetkých svätých prichádzajú k hrobom svojich predkov. V obci Ruské sa nachádza aj viacero maringotiek, z ktorých mnohé miestni obývajú značnú časť roka. V strede obce sa dokonca nachádza aj nefunkčný lyžiarsky vlek. Na konci obce je vybudovaná nová cyklocesta nesúca názov Porta Rusica podľa pôvodnej historickej cesty, ktorá tadiaľ viedla a ktorá návštevníka zavedie na Ruské sedlo, z ktorého sa zas dá zísť do Poľska.

Vrch Gazdoráň nad zaniknutou obcou Starina. Jedno z najobľúbenejších miest v Poloninách. Foto: facebook/Janko Hraško fotograf

Druhá odporúčaná cyklocesta vedie cez už spomínané Vihorlatské vrchy. Tie sú celé popretkávané cestami, preto je ťažké povedať, kde je možné takúto túru začať a kde skončiť. Väčšinou záleží len na osobných preferenciách. Ja osobne som minulý rok išiel zo Sniny k Umartemu, odtiaľ na Kolonické sedlo a Strihovské sedlo, teda po cykloceste, ktorá sa nazýva Karpatská magistrála. Na Strihovskom sedle som sa napojil na cestu s názvom Okolo Morského oka. Odtiaľ som pokračoval na Malé Morské oko, vrch Jedlinky, sedlo Tri Tably a ďalej na prírodnú rezerváciu Postávka, z ktorej som zišiel do obce Zemplínske Hámre a odtiaľ späť do Sniny. Pri Morskom Oku je však možné zísť dole na cyklocestu s názvom Vyšná Rybnica – Remetské Hámre, z ktorej sa dá zas napojiť na cyklocestu Zemplínska Šírava. Z nej sa zas dá prejsť na cyklocestu vedúcu okolo Vinianského jazera, odtiaľ cez lesy prejsť do dediny Porúbka v Humenskom okrese. Poprípade sa zo Zemplínskej Šíravy dá zísť dole na jedinečné Senianske rybníky alebo do Sobraniec. Skrátka, ciest okolo Vihorlatských vrchov je skutočne nesmierne množstvo.

A ešte jedna vec. Ak neprídete cez víkend, takmer všetky výlety, o ktorých som písal, vám ponúkajú ešte jednu nespornú výhodu – a tou je pokoj. Po Vihorlatských vrchoch ani Poloninách sa totiž netúlajú davy turistov a na menej známych miestach, ako je napríklad Malé Morské oko, budete takmer určite sami. To v známejších turistických lokalitách Slovenska určite nenájdete.

V predchádzajúcich tipoch na prázdninové výlety, sme vás okrem iného pozvali aj do okolia Starej Ľubovne, na Veľký Rozsutec a do Vrátnej.