Houellebecq a Bernard-Henri Lévy o vojne a svojich hádkach
Dvaja muži, ktorých sa dá bez rizika urážať, si píšu listy. Jeden je preceňovaný autor bez vkusu, navyše reakcionár, druhý truľo bez myšlienok, zato s kontaktmi. Dnes sa tomu hovorí „filozof“. Také zhodnotenie Michela Houellebecqa (1956) a Bernarda-Henriho Lévyho (1948) ponúkajú médiá, nielen tie francúzske. V korešpondencii, ktorú títo vydedenci viedli v roku 2008, došlo na novinárov, Putina aj potraty. Pod názvom Veřejní nepřátelé ju v českom preklade vydal Vyšehrad (304 strán).
22MHplsBHL
V českom preklade vyšla korešpondencia Houellebecqa a Bernarda-Henri Lévyho. Foto: Vyšehrad/screenshot
Bol rok 2005 a Houellebecq vystúpil za vyfinteným Markom Ebenom na pódium pražského divadla Minor. V ruke držal igelitku, odmietol sa baviť anglicky, sadol si a začal čítať z diela Rozšírenie bojového poľa (slovensky 2019, česky 2004). V prednej sále sa rozdávali letáky s autorovou biografiou a zoznamom poburujúcich výrokov. Hoci sa tipovalo, či literárna hviezda dorazí triezva, ku škandálom nakoniec nedošlo.
Uplynulo sedemnásť rokov a Houellebecq na sebe zapracoval: igelitka by teraz pôsobila ako nóbl doplnok. Autor si zakladá na tom, že chradnutie nemaskuje. Napokon, v korešpondencii s Lévym spomína, že chce byť prijatý, dokonca milovaný taký, aký je. Médiá medzitým niekoľkokrát zmenili jeho ideologické zaradenie. Na základe knihy, ktorú čítal v Prahe, ho intelektuáli medzi seba prijali ako ľavičiara. A potom sa začalo všetko rúcať.