Nemci zhodnotili opatrenia počas korony. Pre vládu to dopadlo mizerne

Dlho očakávané vyhodnotenie pandemických opatrení je tu. Správa má 165 strán, pripravila ju 18-členná komisia rešpektovaných vedcov. Oča­kávania boli z jedného dôvodu veľké: pravicovo-liberálna FDP, najmenšia strana v troj­koa­lícii sociálneho demokrata Olafa Scholza, trvala na tom, že v Nemecku sa môžu nové opatrenia zaviesť až vte­dy, keď bude zhodnotená účinnosť tých starých.

Kým sa to nestalo, mali spolková a krajinské vlády v pandemickej po­litike zviazané ruky. Zvlášť premiéri spolkových krajín chcú však svo­je diktátorské koronaprávomoci späť, žiadajú právomoc na vy­hlá­senie povinnosti nosenia rúšok a možnosti zavedenia režimu OTP alebo OP. V danej chvíli nič z toho nemôžu, lebo liberáli v zriedkavom zá­chvate zásadovosti preboxovali pre Nemecko neobvykle zdržanlivú líniu riadenia štátu. Body za ten klasicky liberálny postoj nezískali, tak­mer celý politický establišment ich považuje za otravných ka­zi­sve­tov, ešte aj tomu povinnému oč­kovaniu zabránili – ale doteraz to ustáli.

Už zriadenie komisie začalo s veľkým verejným handrkovaním. Od­stú­pil z nej najmocnejší virológ v Nemecku, kľúčový pandemický poradca vtedajšej kancelárky Angely Merkelovej, Christian Drosten. Dôvodom ne­bol konflikt záujmov (že ako jeden z autorov opatrení mal vyhodnotiť ich účinnosť), ale katastrofálna absencia dát. V treťom roku pan­dé­mie sa totiž ukázalo, že žiadna nemecká inštitúcia systematicky ne­zbierala dáta a že nikto ani nerátal s nutnosťou zhodnotenia. A tak hodnotiaca komisia preto hneď na úvod svojej správy píše, že splnenie man­dátu „bolo značne sťažené tým, že (komisia) bola až spät­ne požiadaná, aby vy­hodnotila opatrenia na základe zákona o och­rane pred infek­ci­ami“.

Pred zverejnením vyhodnotenia sa v ku­loároch šepkalo, že správa zrejme skôr vyhovie FDP a bude ostatnými štá­to­stra­nami vní­ma­ná ako potupa. Boli tu dva silné náznaky: Merkelovej dvorný vi­rológ Drosten v Spiegli ľutoval, že sa vzdal svojho mies­ta v ko­mi­sii. No a spolkový minister zdravotníctva Karl Lauter­bach, ktorý ako ve­dú­ci apokalyptik ne­meckej koronapoliti­ky dodnes ča­ká na Kil­ler­variante s ná­kazlivosťou omikronu a úmrt­nos­ťou del­ty, začal už týždne dozadu spochybňovať závažnosť vyhodnotenia. V pod­caste s tref­ným názvom „Apokalypsa a filtrovaná káva“ po­ve­dal: „Hentí robia svoj posudok. Bude nám to odovzdané a to je všetko.“ Podľa Lau­ter­bacha sa zemeguľa točí aj potom ďalej.

Ostatné vlády v Európe urobili dobre, že sa ani neobťažovali pre­skú­mať účin­nosť pandemickej politiky – správa evaluačnej komisie z Ne­mecka sa totiž nedá nazvať inak ako facka.

Tá správa sa nečíta ľahko. Vedci použili opatrný a kostrbatý slovník, možno to lepšie nevedeli, možno chceli týmto spôsobom svoje škan­da­lózne závery zmierniť. Aj tak nemožno prehliadnuť, že autori v podstate odsudzujú právny základ opatrení ako „právne sporný“ („prevažná väčšina právnikov ho považuje za protiústavný“) a ot­vo­re­ne spo­chybňujú práve najtvrdšie obmedzenia základných práv  – dlhé lock­downy a vylúčenie nezaočkovaných z verejného ži­vo­ta v rám­ci re­žimu OP.

Píšu: „Účinnosť lockdownu je teda najúčinnejšia v počiatočnej fáze containmentu, potom ale rýchlo stráca účinok.“ Keďže Nemecko počas vlády Merkelovej strávilo dohromady desať mesiacov v lock­dow­noch, dá sa zo sprá­vy vydedukovať, že to bol čas zby­toč­ne predĺžený trápením. Vedci sucho dodali: „Zásah, ktorý sa v určitom čase ukáže ako vhod­ný, sa v inom čase môže ukázať ako neopodstatnený.“ Komisia vý­slovne neodsudzuje dis­krimináciu nezaočkovaných v rámci režimu OP, odporúča ale jed­no­značne režim OTP: „Ak je nutnosť zaviesť ob­med­zenia prístupu z dô­vodu vysokého výskytu infekcie a (hro­zia­ce­ho) preťaženia systému zdra­votnej sta­rost­livosti, odporúča sa pri súčasných variantoch a vakcínach ako podmienka prí­stupu najskôr tes­tovanie – bez ohľadu na očkovací status.“

V prípade niektorých opatrení, napríklad zatvárania škôl, eva­luá­to­ri dospeli k záveru, že z dôvodu veľkého počtu prekrývajúcich sa opatrení a kvôli absencii dát je seriózne hodnotenie nemožné. Keď­že pomenujú veľké škody, ktoré boli spôsobené nemeckým deťom, znie to celkovo ako odmietnutie zatvorených škôl. Jediným opatrením, kto­ré našlo jednoznačne podporu komisie, sú rúška. Ani v tomto prí­pade to nie je bez kritiky: spochybňuje sa totiž svätý fetiš nemeckej politiky – respirátor.

Mediálne echo na správu dopadlo, ako sa dalo očakávať. Tých nie­koľ­ko médií, ktoré v poslednej fáze pandémie začali bojovať s več­ným lockdownovaním (v podstate ide o dva denníky vydavateľstva Axel Springer), pociťujú spokojnosť. Dagmar Rosenfeldová, šéf­re­dak­torka týždenníka Die Welt am Sonntag, to skomentovala nasledovne: „Nemecko stojí vo svojej koronapolitike pred hromadou črepov. Veľmi veľa sa dialo bez dátového základu. Niekedy to hraničilo so svojvôľou.“ Bulvárny Bild priniesol komentár s názvom Arrogant und ignorant: „Je zreteľné: ministri zdravotníctva sa vykašlú na správu! Opäť pred­kladajú opatrenia, ktoré podľa zhodnotenia počet prípadov takmer ale­bo vôbec neznížili, ak vôbec. Opäť hrozia povinné rúška, OP ale­bo OTP, zákazy podujatí. Dokonca ani zatvorenie škôl ešte stá­le nie je tabu!“

Lockdownová tlač reagovala tým, že nepohodlnú správu buď upratali na nižšie priečky svojho spravodajstva (Frankfurter Allgemeine), alebo ju spochybnili. Christina Berndtová, zhodou okolností „vedec­ká novinárka roka 2021“, napísala: „Dobré zhodnotenie opatrení by bo­lo také dôležité! Žiaľ, správa to neposkytuje.“

Žiaľ, niektoré médiá sa dokonca uchýlili k nehoráznym lžiam. Pro­gre­sívny berlínsky denník Der Tagesspiegel prišiel k ne­po­cho­pi­teľ­né­mu zá­ve­ru, že „ak to zhrnieme, správa súhlasí najmä s roz­hod­nu­ti­ami pandemickej kancelárky Angely Merkelovej (CDU)“. Hlavné ve­rej­noprávne televízne správy Tagesschau skreslili správu takto: „Čias­točne po­zi­tív­ne hodnotenia dostali obmedzenia prístupu, ako sú opa­trenia OP/OTP.“

Pokiaľ ide o politickú rovinu, správa viedla k novým hádkam v „se­ma­fo­rovej“ trojkoalícii. Starý výrečný harcovník liberálov pod­pred­se­da Wolfgang Kubicki – teda ten, čo nekompromisne trval na hodnotiacej správe – sa cíti byť v práve. Kubicki vyzýva ministra Lau­ter­ba­cha, aby odvolal šéfa štátneho epidemiologického inštitútu Robert-Koch-Institut Lothara Wielera „ako osobu zodpovednú za túto bie­du“.

Kubického problém spočíva v tom, že vo vládnej koalícii veľa po­cho­penia nenájde. Podporu mu poskytol jeden opozičný poslanec z ba­vor­skej CSU, nie príliš významný rodinný lekár Stephan Pil­sin­ger: „Dom­nienka, že minister zdravotníctva Lauterbach chcel hodnotiacu správu oddialiť, ešte viac podnecuje už existujúcu nedôveru oby­va­teľ­stva voči štátnym inštitúciám. To vyvoláva dojem, že spolková vlá­da si tak dlho ob­jednáva odborné správy, kým neprídu s vý­sled­ka­mi, ktoré sa jej páčia.“

Zdravotnícki politici z SPD a zo Zelených, teda z dvoch väčších koa­ličných strán, dali hneď najavo, že chcú presne s tou istou pan­de­mic­kou po­li­ti­kou, ktorú komisia kritizuje, ďalej pokračovať. Zdra­votnícky expert Zelených koronastalinistický poslanec Janosch Dah­men pri­pi­suje správe len obmedzený význam. Pri téme účinnosti opatrení použil teologicky podnetný argument: „Ne­exi­sten­cia dô­ka­zov o účinnosti nie je dôkazom o ne­exi­s­ten­cii účin­no­s­ti.“ Ani mi­nister Lauterbach (SPD) sa nemieni riadiť vec­nou kri­ti­kou. Doslova pove­dal: „Ešte nikdy sa neuskutočnila štúdia, ktorá by po­tvr­di­la, že ľudia, ktorí spadnú z lietadla, dopadnú lepšie s pa­dá­kom ako bez neho. Napriek tomu (padák) predpisujeme, pretože je to jed­no­du­cho veľmi zreteľné.“

Nápadné je, že sa o hodnotení nemeckej koronapolitiky hádajú samé nízke šarže nemeckej politiky. Tí, čo v zdĺhavých videokonferen­ci­ách vyhlásili bezprecedentné obmedzenia základných práv, teda tí, čo to spravili, sú ticho. Novinári po nich ani nechcú, aby svoje ko­na­nie aspoň vysvetľovali.

Ide pritom o úzky okruh ľudí: bývalá kancelárka Merkelová, bývalý minister zdra­vot­níctva Jens Spahn, premiéri 16 spolkových krajín, možno ešte úra­dujúci kancelár Scholz a úradujúci minister zdravotníctva Lau­ter­bach.

S výnimkou aktívneho apokalyptika Lauterbacha sú ticho, málo­kto sa chce ešte o tom baviť, aktérom zlyhanie beztrestne prešlo. Ber­líns­ky správ­ny súd síce práve rozhodol, že úrad kancelára musí ko­nečne zve­rejniť pro­tokoly z videokonferencií, na ktorých kan­ce­lár­ka a pre­mié­ri v roku 2020 viackrát zavreli krajinu, keďže tieto pro­to­koly boli doteraz uta­jo­vané. Ale to je tak všetko.

No kto ešte verí, že niekto z účastníkov prevezme zodpoved­nosť?