Nemci zhodnotili opatrenia počas korony. Pre vládu to dopadlo mizerne

Hodnotiaca komisia spochybňuje pandemické opatrenia nemeckých vlád. Ale vyvodenie zodpovednosti, to nečakajte. Aj tak ukázalo Nemecko zaujímavý príklad.

Angela Merkelová. Foto: TASR/AP

Dlho očakávané vyhodnotenie pandemických opatrení je tu. Správa má 165 strán, pripravila ju 18-členná komisia rešpektovaných vedcov. Očakávania boli z jedného dôvodu veľké: pravicovo-liberálna FDP, najmenšia strana v trojkoalícii sociálneho demokrata Olafa Scholza, trvala na tom, že v Nemecku sa môžu nové opatrenia zaviesť až vtedy, keď bude zhodnotená účinnosť tých starých.

Kým sa to nestalo, mali spolková a krajinské vlády v pandemickej politike zviazané ruky. Zvlášť premiéri spolkových krajín chcú však svoje diktátorské koronaprávomoci späť, žiadajú právomoc na vyhlásenie povinnosti nosenia rúšok a možnosti zavedenia režimu OTP alebo OP. V danej chvíli nič z toho nemôžu, lebo liberáli v zriedkavom záchvate zásadovosti preboxovali pre Nemecko neobvykle zdržanlivú líniu riadenia štátu. Body za ten klasicky liberálny postoj nezískali, takmer celý politický establišment ich považuje za otravných kazisvetov, ešte aj tomu povinnému očkovaniu zabránili – ale doteraz to ustáli.

Už zriadenie komisie začalo s veľkým verejným handrkovaním. Odstúpil z nej najmocnejší virológ v Nemecku, kľúčový pandemický poradca vtedajšej kancelárky Angely Merkelovej, Christian Drosten. Dôvodom nebol konflikt záujmov (že ako jeden z autorov opatrení mal vyhodnotiť ich účinnosť), ale katastrofálna absencia dát. V treťom roku pandémie sa totiž ukázalo, že žiadna nemecká inštitúcia systematicky nezbierala dáta a že nikto ani nerátal s nutnosťou zhodnotenia. A tak hodnotiaca komisia preto hneď na úvod svojej správy píše, že splnenie mandátu „bolo značne sťažené tým, že (komisia) bola až spätne požiadaná, aby vyhodnotila opatrenia na základe zákona o ochrane pred infekciami“.

Bývalý minister zdravotníctva Jens Spahn. Foto: Jens Spahn/FB

Pred zverejnením vyhodnotenia sa v kuloároch šepkalo, že správa zrejme skôr vyhovie FDP a bude ostatnými štátostranami vnímaná ako potupa. Boli tu dva silné náznaky: Merkelovej dvorný virológ Drosten v Spiegli ľutoval, že sa vzdal svojho miesta v komisii. No a spolkový minister zdravotníctva Karl Lauterbach, ktorý ako vedúci apokalyptik nemeckej koronapolitiky dodnes čaká na Killervariante s nákazlivosťou omikronu a úmrtnosťou delty, začal už týždne dozadu spochybňovať závažnosť vyhodnotenia. V podcaste s trefným názvom „Apokalypsa a filtrovaná káva“ povedal: „Hentí robia svoj posudok. Bude nám to odovzdané a to je všetko.“ Podľa Lauterbacha sa zemeguľa točí aj potom ďalej.

Ostatné vlády v Európe urobili dobre, že sa ani neobťažovali preskúmať účinnosť pandemickej politiky – správa evaluačnej komisie z Nemecka sa totiž nedá nazvať inak ako facka.

Tá správa sa nečíta ľahko. Vedci použili opatrný a kostrbatý slovník, možno to lepšie nevedeli, možno chceli týmto spôsobom svoje škandalózne závery zmierniť. Aj tak nemožno prehliadnuť, že autori v podstate odsudzujú právny základ opatrení ako „právne sporný“ („prevažná väčšina právnikov ho považuje za protiústavný“) a otvorene spochybňujú práve najtvrdšie obmedzenia základných práv – dlhé lockdowny a vylúčenie nezaočkovaných z verejného života v rámci režimu OP.

Píšu: „Účinnosť lockdownu je teda najúčinnejšia v počiatočnej fáze containmentu, potom ale rýchlo stráca účinok.“ Keďže Nemecko počas vlády Merkelovej strávilo dohromady desať mesiacov v lockdownoch, dá sa zo správy vydedukovať, že to bol čas zbytočne predĺžený trápením. Vedci sucho dodali: „Zásah, ktorý sa v určitom čase ukáže ako vhodný, sa v inom čase môže ukázať ako neopodstatnený.“ Komisia výslovne neodsudzuje diskrimináciu nezaočkovaných v rámci režimu OP, odporúča ale jednoznačne režim OTP: „Ak je nutnosť zaviesť obmedzenia prístupu z dôvodu vysokého výskytu infekcie a (hroziaceho) preťaženia systému zdravotnej starostlivosti, odporúča sa pri súčasných variantoch a vakcínach ako podmienka prístupu najskôr testovanie – bez ohľadu na očkovací status.“

V prípade niektorých opatrení, napríklad zatvárania škôl, evaluátori dospeli k záveru, že z dôvodu veľkého počtu prekrývajúcich sa opatrení a kvôli absencii dát je seriózne hodnotenie nemožné. Keďže pomenujú veľké škody, ktoré boli spôsobené nemeckým deťom, znie to celkovo ako odmietnutie zatvorených škôl. Jediným opatrením, ktoré našlo jednoznačne podporu komisie, sú rúška. Ani v tomto prípade to nie je bez kritiky: spochybňuje sa totiž svätý fetiš nemeckej politiky – respirátor.

Minister zdravotníctva Karl Lauterbach (vľavo). Foto: Lauterbach/FB

Mediálne echo na správu dopadlo, ako sa dalo očakávať. Tých niekoľko médií, ktoré v poslednej fáze pandémie začali bojovať s večným lockdownovaním (v podstate ide o dva denníky vydavateľstva Axel Springer), pociťujú spokojnosť. Dagmar Rosenfeldová, šéfredaktorka týždenníka Die Welt am Sonntag, to skomentovala nasledovne: „Nemecko stojí vo svojej koronapolitike pred hromadou črepov. Veľmi veľa sa dialo bez dátového základu. Niekedy to hraničilo so svojvôľou.“ Bulvárny Bild priniesol komentár s názvom Arrogant und ignorant: „Je zreteľné: ministri zdravotníctva sa vykašlú na správu! Opäť predkladajú opatrenia, ktoré podľa zhodnotenia počet prípadov takmer alebo vôbec neznížili, ak vôbec. Opäť hrozia povinné rúška, OP alebo OTP, zákazy podujatí. Dokonca ani zatvorenie škôl ešte stále nie je tabu!“

Lockdownová tlač reagovala tým, že nepohodlnú správu buď upratali na nižšie priečky svojho spravodajstva (Frankfurter Allgemeine), alebo ju spochybnili. Christina Berndtová, zhodou okolností „vedecká novinárka roka 2021“, napísala: „Dobré zhodnotenie opatrení by bolo také dôležité! Žiaľ, správa to neposkytuje.“

Žiaľ, niektoré médiá sa dokonca uchýlili k nehoráznym lžiam. Progresívny berlínsky denník Der Tagesspiegel prišiel k nepochopiteľnému záveru, že „ak to zhrnieme, správa súhlasí najmä s rozhodnutiami pandemickej kancelárky Angely Merkelovej (CDU)“. Hlavné verejnoprávne televízne správy Tagesschau skreslili správu takto: „Čiastočne pozitívne hodnotenia dostali obmedzenia prístupu, ako sú opatrenia OP/OTP.“

Pokiaľ ide o politickú rovinu, správa viedla k novým hádkam v „semaforovej“ trojkoalícii. Starý výrečný harcovník liberálov podpredseda Wolfgang Kubicki – teda ten, čo nekompromisne trval na hodnotiacej správe – sa cíti byť v práve. Kubicki vyzýva ministra Lauterbacha, aby odvolal šéfa štátneho epidemiologického inštitútu Robert-Koch-Institut Lothara Wielera „ako osobu zodpovednú za túto biedu“.

Kubického problém spočíva v tom, že vo vládnej koalícii veľa pochopenia nenájde. Podporu mu poskytol jeden opozičný poslanec z bavorskej CSU, nie príliš významný rodinný lekár Stephan Pilsinger: „Domnienka, že minister zdravotníctva Lauterbach chcel hodnotiacu správu oddialiť, ešte viac podnecuje už existujúcu nedôveru obyvateľstva voči štátnym inštitúciám. To vyvoláva dojem, že spolková vláda si tak dlho objednáva odborné správy, kým neprídu s výsledkami, ktoré sa jej páčia.“

Zdravotnícki politici z SPD a zo Zelených, teda z dvoch väčších koaličných strán, dali hneď najavo, že chcú presne s tou istou pandemickou politikou, ktorú komisia kritizuje, ďalej pokračovať. Zdravotnícky expert Zelených koronastalinistický poslanec Janosch Dahmen pripisuje správe len obmedzený význam. Pri téme účinnosti opatrení použil teologicky podnetný argument: „Neexistencia dôkazov o účinnosti nie je dôkazom o neexistencii účinnosti.“ Ani minister Lauterbach (SPD) sa nemieni riadiť vecnou kritikou. Doslova povedal: „Ešte nikdy sa neuskutočnila štúdia, ktorá by potvrdila, že ľudia, ktorí spadnú z lietadla, dopadnú lepšie s padákom ako bez neho. Napriek tomu (padák) predpisujeme, pretože je to jednoducho veľmi zreteľné.“

Nápadné je, že sa o hodnotení nemeckej koronapolitiky hádajú samé nízke šarže nemeckej politiky. Tí, čo v zdĺhavých videokonferenciách vyhlásili bezprecedentné obmedzenia základných práv, teda tí, čo to spravili, sú ticho. Novinári po nich ani nechcú, aby svoje konanie aspoň vysvetľovali.

Ide pritom o úzky okruh ľudí: bývalá kancelárka Merkelová, bývalý minister zdravotníctva Jens Spahn, premiéri 16 spolkových krajín, možno ešte úradujúci kancelár Scholz a úradujúci minister zdravotníctva Lauterbach.

S výnimkou aktívneho apokalyptika Lauterbacha sú ticho, málokto sa chce ešte o tom baviť, aktérom zlyhanie beztrestne prešlo. Berlínsky správny súd síce práve rozhodol, že úrad kancelára musí konečne zverejniť protokoly z videokonferencií, na ktorých kancelárka a premiéri v roku 2020 viackrát zavreli krajinu, keďže tieto protokoly boli doteraz utajované. Ale to je tak všetko.

No kto ešte verí, že niekto z účastníkov prevezme zodpovednosť?