Nikdy nikomu nič nevysvetlíte
Jeden z večných omylov nášho druhu (Homo sapiens) spočíva v predstave, že ľudia sú radi vyvedení zo svojich omylov a neprávd a že netúžia po ničom inom, ako sa z nich poučiť či napraviť ich. Pravý opak je pritom pravdou! Málo vecí človeka tak naštve, znechutí či priamo rozzúri, ako keď sa mu niekto snaží dokázať, že sa mýli – a navyše to vyzerá, že má pravdu.
Mad_meg (1)
Bláznivá Markéta, Pieter Bruegel st. Foto: wikimedia commons, Muzeum Mayer van den Bergh
Na tejto falošnej ilúzii je síce postavených mnoho odborov ľudskej činnosti, napríklad pedagogika, kriminalistika či žurnalistika, ale nič nie je márnejšie ako viera, že k niečomu dobrému vedú a sú užitočné. Napríklad neexistuje jediný článok o existencii či neexistencii globálneho otepľovania, ktorý by presvedčil niekoho, kto má opačný názor. To je iba jeden príklad. Človek si môže byť istý, že jeho argumenty sú nevyvrátiteľné, fakty nespochybniteľné, závery jasné a priezračné, a rovnako ste v očiach druhej strany blb, zločinec a demagóg. Platí to úplne obojstranne, teda na jednu aj druhú stranu.
Ale môže ísť pritom o celkom nevinné veci, ktoré by vôbec nestáli ani za štipku námahy, a napriek tomu môžu viesť k ďalekosiahlym dôsledkom. Tak napríklad čerstvá príhoda z malého mesta, ktoré tak rád navštevujem. Dlho som sa už chystal do tamojšieho malého múzea, ktoré sídli v starom hrade. Hlavnou atrakciou sú tam netopiere vo veži a potom zbierka kameniny, ktorú tam kedysi vyrábal istý šľachtic, ktorý sa tým snažil čeliť ekonomickým ťažkostiam.