Jiří Peňás

Na tejto falošnej ilúzii je síce postavených mnoho odborov ľudskej činnosti, napríklad pedagogika, kriminalistika či žurnalistika, ale nič nie je márnejšie ako viera, že k niečomu dobrému vedú a sú užitočné. Napríklad neexistuje jediný článok o existencii či neexistencii globálneho otepľovania, ktorý by presvedčil niekoho, kto má opačný názor. To je iba jeden príklad. Človek si môže byť istý, že jeho argumenty sú nevyvrátiteľné, fakty nespochybniteľné, závery jasné a priezračné, a rovnako ste v očiach druhej strany blb, zločinec a demagóg. Platí to úplne obojstranne, teda na jednu aj druhú stranu.

Ale môže ísť pritom o celkom nevinné veci, ktoré by vôbec nestáli ani za štipku námahy, a napriek tomu môžu viesť k ďalekosiahlym dôsledkom. Tak napríklad čerstvá príhoda z malého mesta, ktoré tak rád navštevujem. Dlho som sa už chystal do tamojšieho malého múzea, ktoré sídli v starom hrade. Hlavnou atrakciou sú tam netopiere vo veži a potom zbierka kameniny, ktorú tam kedysi vyrábal istý šľachtic, ktorý sa tým snažil čeliť ekonomickým ťažkostiam.

Dosť ma také odťažité veci zaujímajú, preto som sa na tú návštevu tešil. Zakúpil som si lístok, vypočul inštrukcie od pani, na ktorej bolo vidieť, že je celkom prekvapená, že sa v tej horúčave našiel záujemca o ich kameninu, a vošiel do skromnej miestnosti.

Veľa tam toho nebolo, nejaké hrnce, jedálenské súpravy, niekoľko spomienkových predmetov z kameniny. Firma napokon čoskoro skrachovala, pretože hlinu dovážala z druhého konca krajiny, ale o to viac mi to pripadalo zaujímavé. Patrím k tým nemnohým ľuďom, ktorí väčšinou čítajú popisky a informačné tabule, aspoň na začiatku, tak som sa do toho pustil. Hneď ma to trochu zmiatlo, lebo prvá tabuľa bola o problémoch predchádzajúcich zániku firmy. No dobre, nejako sa začať musí. Druhá bola o peripetiách s konkurenciou, ale zvláštne na nej bolo, že text sa končil uprostred vety: „Za tejto situácie...“ Na ňu však nenadväzoval text na nasledujúcu tabuľu, ale až na tabuľu ob jednu. Rozumiete… Aby som si mohol dočítať vetu, musel som preskočiť jednu tabuľu: „Za tejto situácie je pochopiteľné, že…“ A tak ďalej. Nasledovala dlhá veta o problémoch so skladovaním produktov firmy. Vetu som dočítal a vrátil sa k predchádzajúcej tabuli, ktorá však začínala rovno malými písmenami a hneď skončila: „...dekorované plasticky a maľbou.“ Začal som pobehovať po miestnosti a hľadať, kde by som si prečítal začiatok vety. To sa mi nepodarilo. Proste tam žiadna ceduľa so zodpovedajúcou vetou nebola. Na nasledujúcej ceduli sa zato v polovici textu objavil odsek s názvom História zámockej kameniny, ktorou by sa logicky mal celý cyklus začínať. Lenže tým odsekom sa hneď končil.