Holandská rebélia. Prečo sedliaci vyšli na barikády

Jedno staré holandské príslovie hovorí, že keď sa sedliaci prestanú sťažovať, tak sa blíži koniec sveta. Myslí sa tým, že sedliaci reptajú, často na svoj ťažký údel, od nepamäti – a zrejme nikdy neustanú. Moderný nepoľnohospodársky ľud máva pre ich tvrdý chlieb pochopenie a k životu na vidieku všeobecne prechováva často sympatie. To je aktuálne viditeľné aj v Holandsku, ktoré zažíva najrozsiahlejšiu a najtvrdšiu sedliacku rebéliu vo svojej histórii. Podľa rôznych prieskumov má pre aktuálne protesty väčšina Holanďanov pochopenie, hoci časť odmieta ich radikalizáciu. A vraj to bude ešte horšie. Na akciách vzbúrencov sa objavili nápisy ako: „Začala sa vojna. Zvíťazíme!“ Pri tejto vojne možno, v zahraničí, ako aj pri časti médií a politikov, sledovať isté zmätenie. Aj v tom, že holandský sedliak, ako si niektorí myslia, sa vraj búri proti Green Dealu, Zelenému údelu. A že vlastne trochu bojuje aj za (časť z) nás. Nielen proti domácemu panstvu v Haagu, ale aj proti byrokratom v Bruseli. A vlastne aj proti globálnym elitám a tak podobne. To je však pokrivený pohľad.

Ohľadom reflexie terajších protestov v Holandsku je dobré mať na pamäti, že poľnohospodári v Európe prejavujú svoju nespokojnosť s tým či oným každú chvíľu, často mediálne efektne, takže médiá v zahraničí júnový začiatok sedliackej vzbury v krajine tulipánov väčšinou prehliadli. Tam ale vybuchla malá bomba. Písal sa 10. jún 2022, keď Christianne van der Walová (VVD), ministerka pre prírodu a dusík (taký úrad existuje od tohtoročného januára), zverejnila detailnú mapu ukazujúcu, o koľko menej (zjednodušene) dusíka musí byť v tej-ktorej oblasti vypúšťané.

Mapa rozdeľuje krajinu do zón, v ktorých sa do roku 2030 musia emisie znížiť o 12 až 95 percent podľa ich blízkosti k chráneným prírodným oblastiam (Natura 2000) – v krajine ich je 162. Cieľom je obmedzenie emisií oxidu dusičitého a čpavku v priemere o 50 percent. „Bolestným dôsledkom je, že nie všetci sedliaci môžu ďalej viesť svoj podnik. A nie každý sedliak môže pokračovať tak, ako bol zvyknutý,“ povedala van der Walová pri zverejnení mapy, z ktorej sa stala pre sedliakov červená handra. A titulky v štýle “Holandská vláda chce vybiť tretinu dobytka” boli na svete. A ono to tak – hoci skôr obrazne a menej krvavo – plus-mínus bude.

Pokiaľ kabinet zotrvá pri svojich zámeroch. Odnesie si to hlavne intenzívne poľnohospodárstvo. Niektorí politici by toho dobytka „vybili“ dokonca polovicu. Van der Walová sa stala jedným z hromozvodov zloby sedliakov. Niektorí ju na transparentoch označili za štetku. Minulý týždeň si sama zavarila, keď sa na sociálnych sieťach objavila jej fotografia z dovolenky v Karibiku na Curaçau. Typické pre „tých hore“. Vodu kážu a víno pijú, v ťažkých časoch si užívajú. “Viete, akú po sebe zanechala uhlíkovú stopu?” zneli rozčúlené komentáre.

Utopiť sa v močovke a hnojive?

Sedliaci po prvotnom šoku vyrazili do ulíc. Prvé protesty v provincii Gelderland boli ešte pokojné, ale rýchlo sa šírili a hocikde boli čoraz tvrdšie a radikálnejšie. V prvej polovici júla sa témy šírili a s chuťou sa ich chopila aj zahraničná tlač. Horiace balíky slamy, zátarasy cestných komunikácií či prístavov, vyklopený hnoj pred obydliami politikov, blokády distribučných centier reťazcov, hlavne tých najväčších: Albert Heijn a Jumbo. Tu zohrávajú úlohu aj večné spory sedliakov s obchodmi o výkupné ceny produktov či marže.

Protestujúci napádajú policajné autá železnými tyčami a kladivami, vrážajú do nich traktormi. Padli aj výstrely, keď policajt v Herrenveene vypálil na traktor riadený šestnásťročným sedliackym synom Joukom Hospesom. Ten prežil, guľka uviazla v stĺpiku kabíny. Streľba ešte vyostrila konflikt. Pri policajnej stanici, kde Joukeho zadržiavali, sa zhromaždili jeho rozhnevaní druhovia – chlapca prepustili.

Radikálnejší sedliaci, hlavne zo zoskupenia Farmers Defence Force (FDF) a Agratie, hrozia eskaláciou protestov – koniec je teda v nedohľadne. Chcú zraziť premiéra Marka Rutteho (VVD) na kolená. Nehodlajú ustupovať. Na sociálnych sieťach vyzývajú k občianskej vojne. Začali využívať už aj TikTok. Predák FDF (v logu skrížené vidly) Mark van den Oever už pred rokmi vzbudil rozruch svojím prirovnaním sedliakov k Židom počas 2. svetovej vojny.

V skutočnosti tá vojna trvá už niekoľko dekád. Dusík nie je v holandskom poľnohospodárstve žiadny nový problém. Nové nie sú ani s ním spojené protesty. Už dlho sa vie, že sa do toho musí poriadne šliapnuť – hlavne obmedziť chov hospodárskych zvierat a používať menej umelých hnojív. Prístup väčšiny politikov možno zjednodušene zhrnúť ako zmes chodenia okolo horúcej kaše, snahy zachovať status quo a čo najviac pomáhať domácemu poľnohospodárstvu.

Wow! Impressive Dutch farmers' convoy. There are numerous road and motorway blocks underway everywhere in the Netherlands. It will be a very hot day. pic.twitter.com/CvE9WfbPoQ

— RadioGenoa (@RadioGenoa) July 27, 2022

Veľa strán, vrátane VVD premiéra Rutteho, v sedliakoch má alebo mala tradičných spojencov. Silná agrárna loby (hovorí sa o 500 najmocnejších podnikoch v krajine), banky a podnikatelia ruka v ruke s politikou žonglovali s citlivými problémami tak dlho, že prinajmenšom v časti sedliackeho stavu mohol vzniknúť dojem, že sa to s pomocou výnimiek, licencií, dotácií, stimulov, nákladných technických inovácií, špeciálnych krmív atď. bude zvládať ešte dlho. A že postavenie Holandska ako agrárnej superveľmoci je neotrasiteľné.

Aj preto sa teraz môžu holandskí sedliaci cítiť politikmi podvedení a ako obetní baránkovia. Urobili toho predsa toľko pre udržateľnosť či ekologizáciu poľnohospodárstva. Ich stajne patria k najmodernejším na svete. A ich pidizemička, svojou rozlohou v poradí až 132. na svete (41 543 kilometrov štvorcových), sa pýši druhým miestom vo svetovom rebríčku poľnohospodárskeho exportu – hneď za USA. Roku 2021 išlo o objem 104,7 miliardy eur.

Už len samé počty hospodárskych zvierat v Holandsku sú ohromujúce: 12,2 milióna ošípaných, 3,8 milióna kusov hovädzieho dobytka, 550-tisíc oviec (bez jahniat), 476-tisíc dojných kôz a 100 miliónov kurčiat (údaje z roku 2020). Počet poľnohospodárskych podnikov sa od roku 2000 znížil o polovicu zhruba na 52-tisíc. Za tú istú dobu klesol o polovicu aj počet sedliakov, a to na približne 50-tisíc. Dnes tvoria len 0,6 percenta z celkovej pracovnej sily v krajine. Ich vplyv ale zostáva značný. V spomínanom období sa počet chovaných zvierat príliš nezmenil, zvyšné farmy sa zväčšili a vyplnili priestor po odpadlíkoch.

Boj o (ne)idylický vidiek

Holandský premiér Rutte, ktorý je v úrade dvanásť rokov, už pred tromi rokmi označil „dusíkovú krízu“ (stikstofcrisis) ako najväčšiu za celé svoje vládnutie. Ostatne, pre dusík sa zastavili aj početné bytové a dopravné projekty a znížila sa maximálna povolená rýchlosť na diaľniciach. V Európskej únii platí, čo tiež súvisí s terajšou sedliackou rebéliou, tzv. nitrátová smernica. Tá reguluje objem nitrátov, ktoré sa dostávajú do pôdy a potom do vôd. Holanďania už dlhšie nie sú schopní niektoré jej záväzky dodržiavať. Aktuálne musia navyše riešiť otázku dusičnanov v ovzduší. Až brutálna intenzita poľnohospodárstva má pritom veľké dopady na ekosystém, biodiverzitu aj zdravie ľudí.

Keď holandskí sedliaci so svojimi dojnicami pritiahli 14. apríla 2009 pred budovu parlamentu v Haagu z dôvodu nízkych výkupných cien mlieka, prevzala vtedajšia ministerka poľnohospodárstva Gerda Verburgová (CDA) v tlačovom stredisku Niewspoort od výskumníkov z univerzity WUR priam jasnovideckú správu o tom, ako by mal vyzerať chov dojníc v roku 2020, vrátane nutného zníženia počtu fariem.

Na nasledujúci deň však boli na titulných stránkach novín len „sexy“ kravy na dvore u poslancov, o štúdii ani slovo. Médiá asi nechceli svojich čitateľov zaťažovať vedou – nie práve svetlými perspektívami sedliactva. Dnes už ale časť komentátorov stratila voči sedliackym rebelom niekdajší sentiment a stavia sa rozhodne za vládu a jej dusíkovú mapu. V stĺpčekoch možno nájsť napríklad také emočné výlevy, že s menej sedliakmi bude holandský vidiek a krajina krajšia, rozmanitejšia, otvorenejšia všetkým. Už žiadny zápach z obrích stajní, hnoj a špina, už žiadne kvičanie ošípaných…

Ako v mnohých iných industriálnych krajinách, aj v Holandsku získal vidiek počnúc 19. storočím zvláštne, až akési výsostné postavenie. S tým spojeným sentimentom, romantizácii, folklorizácii a idealizácii vidieckeho života sa venuje nespočetné množstvo štúdií a literárnych diel. Vznikla potreba vidiek a jeho obyvateľov chrániť, prispievať k ich väčšiemu blahu. Nemožno si nevšimnúť, že väčšina symbolov Holandska vrátane suvenírov súvisí s vidiekom a sedliackym životom. Vrátane tradičného pusinkujúceho sa páru z modrého delftského porcelánu alebo „len“ reklamné, ale tým slávnejšie slávne gazdovstvo Antje propagujúce holandské syry. Pre niektorých turistov je top zážitkom vyspať sa na holandskom vidieku v kope sena.

Tieto sympatie sú pre mnohých prenosné aj na aktuálne protesty poľnohospodárov, hoci moderný holandský sedliak, ktorý sa stiahol za steny svojich fariem, ako tvrdia spomínané štúdie, už dlhšie nie je synonymom pre vidiek, na dedinách stratil svoje vedúce postavenie a najneskôr od 80. rokov 20. storočia sa tzv. model harmónie medzi mestom a vidiekom zmenil na konfliktný. A teraz dopadajú z Bruselu a Haagu na sedliacke hlavy ďalšie rany.

Úrady musia robiť to, čo len predstierali

Ich čerstvú sériu odštartovali verdikty Štátnej rady (RvS) v Haagu, ktorá je najdôležitejším poradcom vlády v oblasti legislatívy a najvyšším všeobecným správnym súdom v krajine – jej konanie vedie panovník. Podľa rady robia kabinet a úrady veľmi málo na splnenie požiadaviek EÚ na ochranu prírody, vrátane dusíka a CO2, a preto ich zaviazala k dodržiavaniu hraničných hodnôt emisií. Skrátka, úrady musia robiť to, čo zatiaľ len predstierali, že robia.

Časti sedliakov začal v diaľke zvoniť umieračik. Ale nejde zďaleka len o nich. Je to zatiaľ najväčšia predzvesť bolestnej transformácie, ktorou budú musieť postupne prejsť aj ďalšie odvetvia. Jej súčasťou je aj spomínaná mapa, z ktorej môžu sedliaci celkom jasne vyčítať, čo ich čaká. Dusíkovú loptu teraz prevzali od vlády jednotlivé provincie, je ich 12, ktoré majú všetko konkretizovať a určovať ďalší postup. Na základnom rámci určenom vládou, ktorá do transformačného fondu do roku 2035 zatiaľ vložila 24,3 miliardy eur.

Aj preto sa sedliaci nehrnú od 13. augusta k rokovaciemu stolu s mediátorom – čo je v kráľovstve obľúbená úloha – Johanom Remkesom, skúseným politikom a exšéfom vnútra, ktorý sa v dusíkovej matérii veľmi dobre orientuje. “O čom vlastne rokovať?” pýtajú sa. Snáď o tom, ako nám vláda čo najviac spríjemní cestu na bitúnok? LTO, najväčšia podnikateľská organizácia poľnohospodárov a záhradkárov v krajine, zahrňujúca 35-tisíc členov, hovorí, že „nemá zmysel s Remkesom hovoriť, pokiaľ sa vláda bude držať cieľov a tempa v plánoch pre dusík“. Ani sedliaci však netvoria jednotný front. Časť, hlavne tí „eko“, boju s emisiami fandia.

Podľa Caroline Plasovej, ktorá ako jediná poslankyňa za stranu BBB v dolnej komore v Haagu (v nej má premiér Rutte pre svoju mapu väčšinovú podporu) skutočne háji záujmy vzbúrených sedliakov, majú tí, ktorých ťaženie proti dusíku ohrozuje najviac, len tri možnosti: 1. zmena spôsobu hospodárenia, 2. presťahovanie farmy, 3. zatvorenie farmy – a získanie kompenzácií. Vylúčené však nie je ani vyvlastňovanie. Ostatne, v Holandsku končia každý rok až stovky fariem. A aj so sťahovaním sú bohaté skúsenosti, aj do cudziny. Častým cieľom sedliackej emigrácie boli Nemecko, Dánsko alebo USA, niekto zamieril aj do Maďarska či Poľska. Podľa komentárov tlače bude pre boj sedliakov dôležité, ako dlho im vydrží dych.

Predseda vlády Rutte stojí chrbtom k stene, zatiaľ však budí dojem, že nie je ochotný ustúpiť od hlavného cieľa ani o kúsok. Úplnú podporu k tomu však nemá ani vo svojej liberálnej VVD. A časť opozície brúsi nože. Šancu zavetril aj Geert Wilders (PVV), známy kritik Európy a najmä islamu, ktorý si na domácej politickej scéne udržuje dlhodobo vysokú popularitu. Tvrdí, že dusíkový plán neprejde. „Polka Haagu teraz sedí spotená za svojimi stolmi (…). Naozaj vás počúvajú,“ vyhlásil v Stroe (Gelderland), kde sa konal celoštátny protest sedliakov. Zatiaľ čo Wilders je pre vzbúrencov vítaným a silným spojencom, o niektorých iných, ktorí sa snažia nabaliť na sedliackej revolte, sa to povedať nedá. Ide napríklad o antivaxerov a rôznych bojovníkov „za slobodu“. Žatvu majú aj šíritelia konšpirácií. Na sociálnych sieťach sa objavili divoké teórie. A niektorí sedliaci im veria a ďalej ich šíria. Podľa nich má najväčší záujem o vybitie holandských stád Bill Gates, ktorý plánuje zaplaviť svet umelým mäsom.

Kruté porážky spurných roľníkov holandské dejiny nepoznajú. Ako o sedliackom povstaní sa občas hovorí o udalostiach z roku 1963, keď sa tisíce tzv. slobodných sedliakov zhromaždili v Hollandschevelde (Drenthe), aby zabránili vyprataniu statku, v ktorom ilegálne žili tri sedliacke rodiny. Akcia získala takú popularitu, že sa vďaka nej dostala s tromi poslancami do parlamentu krátko predtým založená Sedliacka strana. Roku 1748 Holandsko zažilo krátke povstanie proti nájomcom pôdy. Sedliaci vtedy vyplienili ich domy v Amsterdame a nahádzali do grachtov mestskú radu. A tým sa to skončilo. Teraz je ale odlišná situácia. A je takmer isté, že časť holandských sedliakov spozná, čo tvrdá porážka znamená.

Text pôvodne vyšiel na portáli Echo 24. Vychádza so súhlasom redakcie.