Z čašníčky líderka európskeho konzervativizmu? Kto je favoritka na taliansku premiérku Giorgia Meloniová

Dianie uplynulého týždňa potvrdilo povesť Talianska ako európskej krajiny s azda najmenej stabilnou politickou reprezentáciou. Ďalší tamojší premiér Mario Draghi totiž vo štvrtok rezignoval na svoj post. Stalo sa tak po tom, ako jeho kľúčoví koaliční spojenci bojkotovali hlasovanie o dôvere v Senáte, hornej komore zákonodarného zboru.

V stredajšom hlasovaní bývalý šéf Európskej centrálnej banky Draghi síce obstál, ale šlo o prázdne víťazstvo, keďže hlasovanie bojkotovali traja z jeho kľúčových koaličných partnerov. A to populistické Hnutie piatich hviezd (Movimento 5 Stelle), stredopravá strana Taliansko Vpred (Forza Italia) a vlastenecká Liga (Lega). Krajinu preto 25. septembra čakajú predčasné voľby.

Nasledovná vláda bude od konca druhej svetovej vojny, teda od roku 1945, už sedemdesiata v poradí, čo znamená, že priemerný kabinet na Apeninskom polostrove má trvácnosť iba približne 1,1 roka. Draghi túto neslávnu tradíciu o niečo vylepšil. V Taliansku totiž bačoval od vlaňajšieho februára, teda asi 17 mesiacov.

Priestor pre Salviniho? Nie tak celkom

Kľúčovou otázkou teraz je, kto sa postaví do čela vlády ako ďalší. Najpravdepodobnejšou odpoveďou je, že národne-konzervatívna pravica. No nie v tej podobe, ako by si predstavil laický pozorovateľ. Bývalý minister vnútra a šéf Ligy Matteo Salvini totiž už v tejto časti politického spektra niekoľko mesiacov nehrá prím. Okrem iného mu uškodilo práve krachnuté spojenectvo s Draghim.

Na piedestál sa medzičasom predral iný hráč, respektíve hráčka. Reč je o Giorgii Meloniovej s jej národno-konzervatívnou stranou Bratia Talianska (Fratelli d’Italia). Politička neváhala a len zopár dní po Draghiho páde pre taliansky denník La Stampa vyhlásila, že je pripravená na premiérsku funkciu.

Ten, kto získa v parlamentných voľbách najviac hlasov, postúpi do vládneho paláca, vysvetlila 45-ročná Meloniová v rozhovore. „Som pripravená. Bratia Talianska tiež,“ zdôraznila líderka prieskumov verejnej mienky.

Nízka poznateľnosť Meloniovej mimo hraníc Talianska je aj napriek jej premiérskemu potenciálu pochopiteľná. Hoci jej Bratia Talianska v prieskumoch v súčasnosti atakujú hranicu 25 percent hlasov, ešte v roku 2018 sa museli uspokojiť s chabými štyrmi percentami.

K pozícii najúspešnejšieho skokana posledných rokov jej dopomohol aj nekompromisný postoj k Draghiho vláde. Na rozdiel od Salviniho, ktorý si spojenectvom so Super Mariom (ako Draghiho prezývajú) uškodil, Meloniová s jeho osobou nechcela mať nič spoločné a opakovane vyzývala na predčasné voľby.

So vstupom do politiky neotáľala

Meloniová sa narodila v Ríme v roku 1977. Jej otec pochádzal zo Sardínie a matka zo Sicílie, dvoch najrozľahlejších talianskych ostrovov. Meloniovej detstvo poznačila skutočnosť, že jej otec, ktorý pracoval ako daňový poradca, rodinu opustil, keď mala Giorgia iba jedenásť rokov.

Politika jej nebola cudzia dlho pred dovŕšením dospelosti. V roku 1992, keď mala 15 rokov, totiž vstúpila do Frontu mládeže, prípravky krajne pravicového Talianskeho sociálneho hnutia (MSI). Okrem iného tým podľa svojich slov chcela dať najavo svoj odpor voči ľavicovému teroru, ktorý v krajine doznieval ešte na začiatku 80. rokov.

Počas rozvoja politickej kariéry pracovala v bežných zamestnaniach ako opatrovateľka či ako čašníčka a barmanka v Piper Clube, čo je jeden z najznámejších nočných klubov v Ríme.

Meloniovú Taliani po úspechoch na regionálnej úrovni zvolili za poslankyňu v roku 2006. Následne sa stala vôbec najmladšou podpredsedníčkou Poslaneckej snemovne, teda dolnej komory celonárodného parlamentu. O dva roky na to ju vtedajší premiér a mediálny magnát Silvio Berlusconi posadil do kresla ministerky pre mládež, čím jej prischlo ďalšie prvenstvo – vo veku iba 31 rokov sa stala najmladšou ministerkou v histórii Talianska.

V decembri 2012 založila Meloniová spolu s ďalšími partnermi nové politické hnutie Bratia Talianska, ktorého názov pochádza zo slov talianskej národnej hymny. V marci 2014 sa postavila na čelo tejto okrajovej strany už ako predsedníčka a rozvíjala svoj projekt aj za pomoci spojenectva s toho času silnejším Salvinim.

Za zbrane pre Ukrajinu a proti potratom a LGBT

Meloniová oslovuje až štvrtinu Talianov aj napriek viacerým v súčasnosti nepopulárnym názorom, respektíve, možno práve pre ne. Vyniká euroskepticizmom, má tvrdé názory na masové prisťahovalectvo, odmieta zabíjanie nenarodených detí či eutanáziu a kritizuje manželstvá osôb rovnakého pohlavia vrátane adopcií detí homosexuálmi. Hovorí o ochrane kresťanskej identity, jej osobná viera je však otáznikom. Žije v konkubináte s novinárom Andreom Giambrunom. Majú dcéru a manželstvo neplánujú.

V rozpore s niektorými svojimi konzervatívnymi kolegami z európskej politickej mapy schvaľuje posielanie zbraní Ukrajine, ktorá čelí ruskej agresii. Z politického hľadiska pritom ide o riskantný postoj, keďže prieskumy naznačujú, že dodávky zbraní na Ukrajinu odmieta asi polovica talianskej populácie. Pravicová politička tiež popísala konanie prezidenta Vladimira Putina ako „neprijateľný veľký vojnový akt“.

„Kým na pravici je pomerne veľké množstvo ľudí kritizujúcich NATO a sympatizujúcich s pozíciou Ruska, Meloniová sa rozhodla pozerať dopredu a vyslať jasný odkaz,“ povedal portálu Politico profesor politológie Daniele Albertazzi z univerzity v Surrey. „Chce dať najavo, že je zodpovednou zástupkyňou pravice, s ktorou môže svet obchodovať,“ dodal Albertazzi.

Postfašizmus

Raketovým nástupom političky je znepokojená aj západná liberálnejšia tlač. Britský denník The Guardian napríklad nedávny článok o nej uviedol titulkom, podľa ktorého by sa Meloniová mohla stať „prvou krajne pravicovou líderkou v Taliansku od čias Mussoliniho“.

Šermovanie menom notoricky známeho fašistického diktátora pritom nie je náhodné. Viacerí kritici upozorňujú, že strana Fratelli d’Italia má korene vo vyššie zmienenom Talianskom sociálnom hnutí, ktoré založili Mussoliniho spojenci tesne po skončení druhej svetovej vojny. Mussoliniho pravnuk tiež kandidoval za Meloniovej stranu do Európskeho parlamentu.

„Identita strany je veľmi silne napojená na postfašistickú tradíciu. Zároveň ale spája tradičné myšlienky s neoliberálnym konzervatizmom, napríklad s voľným obchodom,“ skonštatoval o možnej premiérke, ktorá by bola prvou ženou v tomto úrade, Piero Ignazi z Bolonskej univerzity.

Líderka Bratov Talianska akúkoľvek priamu spojitosť s érou fašizmu odmieta a naďalej chce patriť do zástupu známych európskych strán, ktoré za svojimi totalitnými koreňmi urobili hrubú čiaru. Podobný príbeh píšu na opačnom konci Európy napríklad Švédski demokrati Jimmieho Åkessona.

Meloniová na margo tejto problematiky vo svojej autobiografii podľa Deutsche Welle píše, že si je vedomá toho, že sa pohybuje na politickom mínovom poli. „Sme deti našej histórie. Celej našej histórie. Ako je to v prípade všetkých ostatných národov, cesta, ktorou sme prešli, je zložitá, oveľa komplikovanejšia, ako chcú dať mnohí najavo,“ cituje ju nemecký portál.

Ak sa prieskumové predpovede naplnia, Meloniová by mohla tretiu najväčšiu európsku ekonomiku riadiť predovšetkým spolu so Salviniho Ligou a Berlusconiho zoskupením Taliansko vpred. Strany sú jej dlhodobými najväčšími spojencami a spolu majú asi 45-percentnú podporu.

Menovaní lídri troch hlavných subjektov pravice v stredu rokovali o spoločnom postupe do septembrových predčasných parlamentných volieb. Zatiaľ však zrejme nedospeli k zhode v otázke výberu spoločného kandidáta na nového predsedu vlády.

Meloniová totiž žiada, aby sa pravicové strany vopred zhodli na jednom kandidátovi na premiéra. Bez takéhoto kroku by podľa nej bola dohoda o volebnej aliancii zbytočná. Ako je zrejmé, Meloniová na tomto poste vzhľadom na preferencie vidí seba.

Salvini naopak požaduje, aby nového premiéra nominovala tá z pravicových strán, ktorá dosiahne najlepší volebný výsledok, pričom dúfa, že to bude práve jeho Liga. Tá má aktuálne preferencie len 12 – 14 percent, ale politik dúfa, že sa mu ich do volieb podarí ešte výrazne zvýšiť.

Berlusconiho Forza Italia, ktorá má aktuálne sedem až desaťpercentnú podporu, sa obáva, že ak by sa premiérskou kandidátkou pravice stala už teraz Meloniová, odradilo by to pravicových voličov s umiernenejšími názormi.

Odporcovia tohto tria na domácej scéne, či už ide o radových voličov alebo politických rivalov, pred koalíciou trojice strán dvíhajú varovný prst. Okrem iného upozorňujú, že Taliansko je s grantmi a pôžičkami vo výške 191 miliárd eur najväčším príjemcom covidového Fondu obnovy. Peniaze sú ale naviazané na desiatky reforiem zahŕňajúcich ekonomiku, justíciu, ekológiu, ale aj digitálnu transformáciu. Existujú teda obavy, že Taliani môžu stratiť časť prostriedkov, ak nový kabinet skeptikov reformy neuskutoční.

Meloniová má spojencov aj za hranicami. Reč je napríklad o francúzskej političke Marine Le Penovej alebo o maďarskom premiérovi Viktorovi Orbánovi. Nedávno tiež rečnila na akcii organizovanej španielskou pravicovou stranou Vox, ktorú vedie Santiago Abascal.

V jednej strane so sulíkovcami

Ambiciózna žena v roku 2020 prevzala predsedníctvo strany Európski konzervatívci a reformisti (ECR), do ktorej patrí okrem iných aj poľská vládna strana Právo a Spravodlivosť, česká Občianska demokratická strana, Švédski demokrati a dokonca aj slovenská Sloboda a Solidarita. Ak by blížiace sa voľby Meloniová skutočne vyhrala, mohlo by ju to katapultovať do pozície absolútnej ikony európskych konzervatívcov a vlastencov.

„Taliani chcú radikálnu, epochálnu zmenu a potrebujeme, aby sa uskutočnila demokratickým procesom,“ povedal pre Guardian Carlo Morelli, bývalý ľavicový volič, ktorého lojalita teraz patrí Bratom Talianska. „Myslím si, že Meloniová je tá správna osoba, ktorá túto zmenu prinesie,“ uzavrel.