Ukázalo sa totiž, že mnoho priemyselných podnikov v Nemecku v reakcii na silný rast cien energií obmedzuje výrobu. Vyplynulo to z výsledkov prieskumu nemeckej priemyselnej a obchodnej komory, na ktorom sa zúčastnilo zhruba 3 500 podnikov. Približne 16 percent respondentov v dôsledku silného rastu cien energií už začalo obmedzovať svoju výrobu. Je teda jasné, že musí dôjsť k prepadu HDP. A nielen to. Rovnaký záver priniesol aj nemecký index podnikateľskej dôvery Ifo, ktorý v júli poklesol na 88,6 bodu z predošlých 92,3 bodu. Pokles sa síce čakal, ale miernejší.
A ako vždy: surové čísla začnú dávať zmysel, až keď za nimi vidíme nejaké praktické odpovede. A ja tvrdím, že tou najvýznamnejšou odpoveďou, ktorú nám štatistiky prinášajú, je táto: Trhy cenných papierov, či už akcií, alebo dlhopisov, ešte ani zďaleka nedosiahli svoje dno. Domnievam sa, že percentuálne straty kapitálových trhov budú ešte oveľa väčšie ako v čase globálnej finančnej krízy v roku 2008.
Oplatí sa teraz nakupovať?
Veľakrát sa uvádza veľmi optimistický predpoklad, že straty kapitálových trhov sú už také vysoké, že už určite „museli dosiahnuť dno“ a určite sa už oplatí nakupovať. Tvrdím, že to tak nie je. HDP napríklad v Česku (nech nechodíme ďaleko) ešte nedosiahol ani úroveň predpandemického začiatku roka 2020. V tom období už hedžové fondy špekulovali na príchod recesie a na pokles akciových trhov.
Potom však prišla pandémia a akciové trhy naopak ďalej rástli umelo hnojené tlačením nekrytých peňazí. Akciové trhy sú teda dnes vyššie ako začiatkom roku 2020, globálny HDP je ale nižší, než bol v spomínamom čase – a v tom období mali trhy podľa všetkých indícií začať padať.
Aktuálne alokácia investorov do akcií klesla na najnižšiu úroveň od októbra 2008, alokácia do rizikových aktív klesla ešte nižšie (hoci už nevieme zmerať presne, na úroveň akého roku). Dôvodom výpredajov na kapitálových trhoch od začiatku roka je jednak strach z recesie, ale aj strach z vyšších úrokových sadzieb.
Musíme si uvedomiť, že recesia bude hlbšia, než si väčšina špekulantov myslela, a posledné čísla to potvrdzujú. A rast úrokových sadzieb bude výraznejší, než si väčšina špekulantov myslela, pretože inflácia doteraz nekulminovala.
Kde sú príčiny inflácie
Predpoklad, že inflácia nekulminovala, síce perfektne zapadá do môjho videnia sveta, ale stále nie je mainstreamovým predpokladom, a to preto, že mainstream vidí príčiny inflácie inde ako my. Vidí ich predovšetkým vo vojne na Ukrajine, prípadne v akomsi svojvoľnom „zdražovaní“ jednotlivcov.
Ja vnímam infláciu ako komplexný monetárny jav daný mnohoročnou úplne chybnou monetárnou politikou. Preto mainstream verí, že inflácia bude už čoskoro kulminovať, prípadne regulácia a zvyšovanie úrokových sadzieb ju zastaví. My sa naopak domnievame, že inflácia ľahko skrotiteľná nie je, usadí sa dlhodobo na vyššej úrovni ako v predošlej dekáde. A to je jednoducho pre cenné papiere zlá správa.
Preto stále trvám na tom, že ešte nie je čas ani na nákup akcií, ani dlhopisov, ani fondov od nich odvodených – výnimku by mohli tvoriť iba niektoré dividendové tituly.
Text pôvodne vyšiel na portáli Echo 24. Vychádza so súhlasom redakcie.