Ak premenujete recesiu, je to stále recesia

Doslovný preklad „homeless“ už teraz nestačí, politicky korektnejší je „roughsleepers“ (voľne preložené, spiaci nahrubo) a dokonca „people experiencing homelessness“, teda „ľudia zažívajúci bezdomovectvo“. Nedávno tiež aktivisti za právo na potrat začali tvrdiť, že ustálený a úspešný termín „pro-choice“, teda niečo ako „pre právo si vybrať“, už nie je dostatočný, pretože v niektorých prípadoch potrat nie je voľba, ale nutnosť. Problém s týmito slovnými hračkami je, že realita ich má tendenciu dohnať, tak ako sa to stalo teraz s termínom „recesia“.

Ekonomická recesia podľa klasickej poučky nastáva, keď dôjde k poklesu výkonu ekonomiky dva štvrťroky po sebe. Podľa tejto definície sú teraz USA v recesii. Biely dom to tušil, a tak pár dní pred oznámením čísel HDP za posledné tri mesiace publikoval na svojich stránkach akýsi editoriál. „Čo je to recesia? Niektorí tvrdia, že dva po sebe idúce štvrťročné poklesy reálneho HDP predstavujú recesiu, ale to nie je ani oficiálna definícia, ani spôsob, akým ekonómovia hodnotia stav hospodárskeho cyklu,“ stojí vo vyhlásení americkej exekutívy. „Je nepravdepodobné, že by pokles HDP v prvom štvrťroku tohto roka – aj keby nasledoval ďalší pokles HDP v druhom štvrťroku – znamenal recesiu,“ dočítame sa ďalej.  

Čisto technicky má Biely dom pravdu. Pravidlo poklesu HDP po dvoch štvrťrokoch nie je nejaký jasne daný ekonomický zákon. Je to však všeobecne prijímaná poučka, ktorá sa používa posledných asi 40 rokov, ak nie dlhšie.

Spriatelené médiá okamžite pochopili signál Bieleho domu a keď zverejnené čísla HDP ukázali prepad, už v druhom štvrťroku nepísali o „recesii“, ale o „signáloch recesie“ – a v podobných eufemizmoch.

Tým sa snaha zdiskreditovať termín recesia neskončil. V USA recesiu oficiálne vyhlasuje Národný úrad pre ekonomický výskum (NBER). Ten síce pri skúmaní, či je Amerika v recesii, posudzuje niekoľko faktorov a ukazovateľov, avšak v posledných prípadoch, keď dvakrát po sebe pokleslo HDP, NBER potom vyhlásil recesiu, poučka je teda solídna. CNN ale zverejnila článok s titulkom: „Kto rozhoduje o tom, či je USA v recesii? Osem bielych ekonómov, o ktorých ste nikdy nepočuli.“ Pretože hlavný problém recesie je, že ju vyhlasujú bieli muži.

Rozpútala sa tiež vojna na Wikipédii. Heslo „recesia“ bolo počas troch dní 38-krát zmenené. Teraz tam stojí: „Hoci sa definícia recesie v rôznych krajinách a u rôznych vedcov líši, ako praktická definícia recesie sa bežne považujú dva po sebe idúce štvrťročné poklesy reálneho HDP danej krajiny.“ Článok bol uzamknutý, aby sa nedal editovať.

Pre Ameriku je to znepokojujúce. Zdá sa, že Biely dom verí, že pokiaľ sa mu podarí zmeniť bežne používanú definíciu recesie, tak žiadna recesia nenastane. Lenže bežného človeka tým neoklame. Vláda, médiá a experti sa síce môžu zhodnúť na tom, že USA technicky nie sú v recesii, ale pokiaľ obyčajný Američan pocíti, že sa mu žije horšie, tak či tak vytrestá Demokratickú stranu v novembrových voľbách. A o to naozaj ide, volebné prieskumy nevyzerajú pre stranu prezidenta Joea Bidena vôbec dobre a zrejme mieri k masívnej porážke. Recesia im rozhodne nepomôže, nech sa volá akokoľvek. Ako píše Shakespeare: „Čo tam po mene? Čo ružou nazývajú, by aj nazývané inak voňalo rovnako.“

Ukazuje to však tiež, že v Bielom dome pracuje banda diletantov. Debaty o definícii recesie zrejme na ekonomické problémy upozornili v médiách viac, než keby sa o tom nehovorilo. Predstavy o americkej politike je možné roztriediť do troch kategórií, podľa toho, ako seriál považujete za smerodajný. Prvým je Dom z kariet, v ktorom je politika predstavená ako úplne bezškrupulózny zápas bez akýchkoľvek ideálov, kde sa politici neštítia ani vraždy. Túto predstavu o americkej politike má vraj aj Vladimir Putin a patrí medzi jeho obľúbené seriály.

Potom je tu seriál Západné krídlo, ktoré je v podstate idealizovaným príbehom Clintonovej administratívy. Všetci v ňom sú liberáli, schopní, krásni a problémy sa dajú vyriešiť tým správnym prejavom. Tak evidentne seba vidia terajší obyvatelia Bieleho domu.

Nakoniec je tu seriál Viceprezident(ka), v ktorom sú politici a ich tím zobrazení ako narcistické nemehlá bez dlhodobých plánov a vízií, snažiaci sa iba prežiť od jedných volieb k druhým, a žalostne pritom zlyhávajú. Ten má najbližšie k zobrazeniu reálneho stavu americkej politiky. Snaha zmeniť definíciu recesie, len aby sa tým všetko zhoršilo, by pokojne mohla byť dejová línia jedného dielu.

Text pôvodne vyšiel na portáli Echo 24. Vychádza so súhlasom redakcie.