Koľko Ukrajincov u vás v súčasnosti pracuje?
Je ich okolo 60.
Akú máte s nimi skúsenosť?
Robia a sú medzi nimi takí aj onakí, ale bez nich by sme sa každopádne nezaobišli. Robia všetky roboty, ktoré potrebujeme, vrátane odbornej.
Ide však najmä o fyzickú robotnícku prácu?
Vedúci našich úsekov medzi nimi nie sú, ale niektorí sú pomocníci vedúcich. Ak sú šikovní, ocitnú sa aj na dobrých pozíciách. Máme aj dievčatá z Donbasu či z východnej Ukrajiny. Ale máme Ukrajincov z celej Ukrajiny. Všetci, mimochodom, hovoria, že túžia po mieri vo svojej domovine. Ale do Ruska nechce ísť ani jeden.
Chcú ale zostať na Slovensku?
Nie, chcú sa vrátiť na Ukrajinu, ale až po vojne.
Koľko z nich k vám prišlo až po jej vypuknutí?
Po vojne prišli len ženy, muži nie, tých by ani nepustili. Jedine takých, ktorí majú nad 60 rokov, ale takých zamestnancov nemáme. Ale máme ukrajinských mužov, ktorí u nás boli už aj predtým, aj takých, ktorí u nás majú odrobených 25 rokov.
Koľko máte zamestnancov celkovo?
Okolo 500 stálych a asi 250 sezónnych brigádnikov.
Ukrajinci tvoria teda asi 12 percent vašej pracovnej sily?
Asi tak, ale niekedy aj viac. Väčšinou sú to ale ľudia, ktorí už majú trvalý pobyt.
Očakávate, že tí, ktorí sú u vás, zostanú dlhodobejšie?
Väčšina asi zostane, ostatní dovtedy, kým bude vojna.
V čom môžu byť Ukrajinci prínosom pre náš pracovný trh?
Bez nich sa nezaobídeme. Ešte pred vojnou sme robili nábory na Ukrajine, mali sme tam svojich ľudí, ktorí vyhľadávali nových zamestnancov. Po vojne sme to už robiť nemohli a ani nemuseli, čerpáme z tých, ktorí prichádzajú na Slovensko.
Keďže utečenecká vlna sa týkala najmä žien a detí, vy dokážete zamestnať a postarať sa aj o ženy s deťmi?
Jasné. Zamestnávame aj takých, väčšinou sú to ale ženy bez detí alebo majú už väčšie deti. Chlapcov majú na vojne a ak mali staršiu dcéru, prišli aj s ňou. Ale takých, ktorí majú malé deti, máme len medzi pôvodnými zamestnancami, čo je možno 30 ľudí. To sú ale rodiny, ktoré sú na Slovensku dlhšie, majú viac peňazí, žijú tu dlhšie a prenajali si alebo kúpili domy v okolí. Bývajú teda samostatne, teda nie v ubytovniach.
V akom širokom okolí od vás sa usadili?
Senec a okolité dediny. Ostatní zamestnanci bývajú na našich ubytovniach, ale inak v okolí nie sú voľné domy, tie sú až v Senci alebo v Kráľovej pri Senci.
Nedávno ste aj so synom, ekonomickým riaditeľom podniku, plánovali, že postavíte novú ubytovňu, aby ste mohli prijať viac ukrajinských utečencov, respektíve nových zamestnancov z Ukrajiny. Ako to dopadlo?
Na našom vlastnom dvore, kde sme to chceli zrealizovať, nám to obec zamietla. Vraj keby sme tam postavili bytovky, tak by to špatilo dedinu. Bytovky v dedine nemáme a keďže by boli postavené na vstupe do dediny, príliš by ju to zoškaredilo. Povolia nám jedine bungalovy, ale to je ekonomicky nereálny projekt. Tam sa nič nezmestí.
Koľko ste chceli postaviť bytoviek?
Bolo by to 66 bytov.
Šlo by ale skôr o nízkopodlažné bytovky?
Dvoj- alebo trojposchodové. Projekty boli, ale zamietli nám to.
Takže ste mali už rozbehnutý projekt, ale narazili ste na obec?
Na úradníkov a obec.
Nebol tam tiež problém s tým, že by šlo o Ukrajincov?
Nie, to nie. Ostatne, tie bytovky by neboli výlučne len pre Ukrajincov, ale aj pre všetkých našich zamestnancov. My máme aj dosť ľudí zo slovenského východu, ktorí dochádzajú na týždňovky.
Koľko máte ubytovacích kapacít teraz?
Asi pre tristo ľudí. Ale to sú jednotky, kde sú po dvoch alebo troch na izbe. Ak sú manželský pár, tak sú spolu, ale majú tam zdieľané sociálne zariadenia a kuchyňu s ďalšími šiestimi izbami. Klasické bunky. Rodinu s deťmi by sme takto nedokázali ubytovať.
Dokázali ste však pomôcť aj utečencom s menšími deťmi?
To nie, škôlku alebo niečo podobné nemáme. Pomáhali sme im skôr s drobnejšími vecami, napríklad keď dotyčný potreboval inzulín a podobne.
Mnohé ženy, ktoré z Ukrajiny prišli s menšími deťmi, sa nemôžu zamestnať, ak im tu chýba prirodzené zázemie pre deti, stretávate sa aj s týmto problémom?
Určite áno. Niektoré naše zamestnankyne, ktoré bývajú v Senci, to riešia tak, že jedna z nich zostane doma a stará sa o ostatné deti, kým ostatné idú do roboty. Vedia si takto pomôcť takouto malou domácou škôlkou.
Zapĺňajú Ukrajinci práve tie pracovné sektory, kde ste mali predtým problém nájsť adekvátnu pracovnú silu?
My nimi zapĺňame všetko, čo sa dá. Každému, kto chce robiť, nájdeme robotu. Máme problém nájsť zamestnanca na každý úsek našej produkcie. Zamestnávame tiež Rumunov, Srbov a Rómov z celého Slovenska. Najnižšia mzda u nás je 4,8 eura na hodiny, to dostáva napríklad upratovačka a otvárač brány, čo sú u nás najjednoduchšie roboty.
Aká je u vás priemerná mzda?
Od tých päť eur až po okolo sedem eur na hodinu.
Takže mesačne je to okolo 800 pri najjednoduchších prácach a vyše 1000 eur ostatní?
Približne, ale sú aj takí, ktorí zarábajú 2000 eur. Bežne majú totiž nadčasy. Všetci chcú robiť nadčasy a my im ich radi ponúkame, lebo roboty je dosť a ľudí málo.
Existujú aj obavy, že Ukrajinci u nás môžu byť zneužití na platový damping. Ako je to u vás s odmeňovaním? Robíte rozdiely medzi Slovákom a Ukrajincom?
Nerobíme rozdiely, dávame rovnakú mzdu našim aj Ukrajincom.
Ako veľmi je vaše odvetvie odkázané na Ukrajincov? Poradili by ste si aj bez nich?
Musíme ich mať, lebo viac Slovákov už nezoženieme. Sme pri Bratislave, 23 kilometrov od hlavného mesta. Aj Rómovia z východu, keď sa u nás naučia robiť, respektíve vstávať a normálne chodiť do roboty, tak sa hneď vedia zamestnať v Bratislave. My sme taký odrazový mostík. (Smiech.)
Akú pomoc by ste očakávali od štátu?
Teraz vyšli nové pravidlá, ktoré umožňujú lepšie podmienky zamestnávania sezónnych pracovníkov. Dal som pokyn na naše mzdové oddelenie, aby sa na to pozreli, ako by nám to pomohlo. Zatiaľ ale neviem, ako to dopadne, nemáme s tým teda ešte konkrétnu skúsenosť.
Foto: Patrícia Falbová