Michalskej veži sa vráti historický pôvab

V týchto mesiacoch a dňoch prebiehajú intenzívne práce na rekonštrukcii Michalskej veže. Tá postupne získava podobu, akú si nepamätajú ani naši prastarí rodičia. Ako teda bude veža vyzerať a čo bude na nej nové?

Hoci má väčšina Bratislavčanov vžitú predstavu, ako vyzerá Michalská veža, jej doterajšia podoba bola výsledkom rekonštrukcií v priebehu 20. storočia. Pri týchto obnovách však boli z veže odstránené mnohé dekoratívne prvky a veža získala podobu, akú nikdy predtým nemala.

Prečo?

Odpoveďou je metodický prístup k obnove, ktorý za posledné polstoročie prešiel výraznou zmenou. Rekonštrukcie Michalskej veže, ktoré sa diali najmä od 50. rokov 20. storočia, si kládli za cieľ posilniť stredoveký charakter veže. Ten však veža už niekoľko storočí nemala a ani po týchto rekonštrukciách tento stredoveký ráz nezískala. Veď posledná veľká prestavba veže bola dokončená v roku 1758 a odvtedy má veža svoj typický tvar s dominantnou barokovou helmicou až dodnes. V súvislosti so spomenutou „honbou“ za stredovekom v druhej polovici 20. storočia, bola z veže odstránená cenná baroková vrstva. Inými slovami, väčšina dekoratívnych prvkov bola obitá alebo prekrytá omietkou. Takto napríklad z veže zmizli nárožné bosáže, v túžbe prezentovať na nárožiach odhalené stredoveké kamenné bloky. Tie však ani v stredoveku takto odhalené neboli. Veža tak stratila svoje barokové tvaroslovie, no nezískala ani stredoveké. Neprislúcha nám ale hodnotiť správnosť rozhodnutí našich predchodcov. Boli to odborníci a taký bol dobový prístup. Dnes sa však na to pozeráme inak. Aký je teda zvolený prístup k súčasnej obnove veže a v čom bude na prvý pohľad výrazne iná ako doteraz?

Súčasný prístup k obnove zohľadňuje celý historický vývoj veže a snaží sa zachovať čo najviac jej hodnotných historických vrstiev. Pri rekonštrukcii sa citlivo prehodnocuje, ako dať veži ucelený výraz a obnoviť jej historickú podobu. Tá sa však v čase menila. Ktorá je teda tá „pravá?“

Hoci veža prechádzala od 13. storočia viacerými prestavbami, posledná veľká prestavba sa zavŕšila v roku 1758, keď veža získala hmotovo dnešnú podobu. Neskoršie prestavby už pracovali s touto hmotou a podobu veže zásadne nezmenili (menila sa najmä farebnosť). Z tohto dôvodu sa pristúpilo k rekonštrukcii, ktorá má za cieľ obnoviť podobu veže z 18. storočia.

Odborníci pracujúci na obnove veže však nechcú opakovať staré „chyby“ a odstraňovať všetky novšie vrstvy. Na veži preto zostane zachované napríklad kované zábradlie na vyhliadkovej terase z 19. storočia. Aký je dôvod? Aj 19. storočie je hodnota hodná zachovania, navyše predchodca tohto zábradlia – renesančná balustráda z konca 16. storočia – sa nezachovala. Bola by teda škoda originál z 19. storočia nahradzovať replikou z 21. storočia. Vo väčšine detailov ale bude veža zodpovedať nákresu z druhej polovice 18. storočia.

Čo na veži pribudne a ako bude vyzerať?

Asi najvýraznejšou zmenou, ktorú bude vidieť na prvý pohľad, bude doplnenie nárožného armovania. Ide o imitáciu kvádrov na nárožiach veže. Bosáže pribudnú aj okolo portálov, ktoré opäť získajú estetickejší charakter. Tu sa napraví aj jedna estetická vada. Nad portálom otočeným smerom do Michalskej ulice je totiž pamätná tabuľa s rokokovým dekorom, pripomínajúca prestavbu veže v roku 1758. Táto tabuľa pôvodne opticky sedela na falošných kvádroch lemujúcich portál. Odstránením tohto kvádrovania však z fasády neúmerne vytŕčala a jej „levitovanie“ v prázdnom priestore nad portálom tiež nebolo najšťastnejšie. Citlivé oko si všimne aj obnovené členenie fasády formou lizén v hornej časti veže. Sú to vystúpené časti fasády, ktoré boli vďaka príliš hrubej omietke z posledných rekonštrukcií prakticky neviditeľné.

Obnovou však prechádzajú aj ďalšie prvky. Sú to napríklad ostenia okolo okien, no aj okná samotné. Tie budú nahradené replikami barokových okien. Obnovuje sa aj baroková helmica, kde reštaurátori citlivo vyhodnocujú, ktoré časti strechy je nutné nahradiť novým materiálom a snažia sa nahrádzať iba jej poškodené časti. Na barokovom nákrese však vidno aj akési vázy na nárožiach v úrovni vyhliadkovej terasy. O týchto však neexistujú spoľahlivé informácie a nevieme ani, z akého materiálu boli vyrobené, aký bol presne ich tvar a či na veži vôbec boli.

V týchto dňoch sa tiež reštauruje neskorogotický erb zo začiatku 16. storočia z obdobia vlády nášho uhorského kráľa Vladislava II. Jagelonského. Erb je nad severným portálom otočeným do úzkej uličky smerom k barbakanu. Toto stredoveké kamenárske dielo bude po obnove skutočnou ozdobou tejto časti veže.

Bratislavčania zvyknutí na typickú bielu Michalskú vežu môžu zostať pokojní. Takúto farbu veža bude mať aj po rekonštrukcii. Bielu farbu mala aj po roku 1758 a momentálne sa vyberá odtieň, ktorý by najlepšie zodpovedal pôvodnej farebnosti. Michalská veža, ako jeden z hlavných symbolov Bratislavy, teda nestratí svoj genius loci, ale získa späť svoju dávnu eleganciu.

Na záver pár fotografií z rekonštrukcie, za ich láskavé poskytnutie ďakujeme Múzeu mesta Bratislava.