Ikona Hollywoodu s trpkým životom. Pred 60 rokmi za nejasných okolností umrela Marilyn Monroe

Neznášam Hollywood. Chcem žiť v tichu na vidieku, hovorila Marilyn Monroe. Filmová hviezda a milenka mocných zomrela pred 60 rokmi, len deň po údajnej hádke s Robertom Kennedym.

Jedna z najznámejších filmových hviezd všetkých čias sa narodila ako Norma Jeane Mortensenová svojej matke Gladys Bakerovej 1. júna 1926 v americkom meste Los Angeles. Po matke si Norma Jean neskôr vzala priezvisko.

Pôvodné priezvisko malej Norme vybrala Gladys po svojom druhom manželovi Edwardovi, ktorý ju opustil ešte pred pôrodom. Hoci nie je možné zistiť, kto bol skutočným otcom hviezdy Hollywoodu, predpokladá sa, že ním bol Stanley Gifford. S Bakerovou sa poznali z firmy Consolidated Film Industrion, kde pracovala ako strihačka filmu.

Dvanásť náhradných rodín a sirotinec

Matka, celým menom Gladys Pearl Bakerová, rodená Monroeová, napriek úprimnej snahe nebola schopná starať sa o malú Normu, takže jej dcéra už v ranom detstve vystriedala tucet rôznych rodín v rámci náhradnej starostlivosti vrátane pobytu v sirotinci v Los Angeles, ktorý trval viac ako rok.

Vzťah dcéry a matky výrazne poznačili viaceré okolnosti z raného detstva. Do starostlivosti náhradnej rodiny sa malá Norma dostala už ako dvojtýždňové dieťa. Ako trojročnú sa ju pokúsila matka uniesť zo starostlivosti náhradných rodičov Idy a Wayna Bolenderovcov.

Predtým, než by bola vo veku siedmich rokov so súhlasom Idy vrátená svojej pôvodnej matke, prešla si Gladys nervovým zrútením, po ktorom jej bola diagnostikovaná paranoidná schizofrénia. Dôveryhodnosti jej osoby nijako nepomohol fakt, že počas incidentu sa chopila noža v obave, že ju niekto plánuje zavraždiť.

Po hospitalizácii prešla stále malá Norma do opatery matkinej priateľky Grace McKeeovej. Zatiaľ čo náhradná matka jej dávala nádeje a povzbudzovala ju k presadeniu vo filmovom priemysle, od jej manžela si odniesla traumu po sexuálnom obťažovaní. Prvú takúto skúsenosť však mala ešte skôr, už ako osemročná.

Sobáš ako záchrana pred náhradnou starostlivosťou

Grace McKeeová sa nakoniec v snahe predísť ďalšej náhradnej výchove podarilo nájsť riešenie. Krátko po dovŕšení 16. roku života sa Norma Jeane vydala za policajta z Los Angeles menom James Dougherty.

Idylické manželstvo mladého dôstojníka a nešikovnej ženy v domácnosti, ktorá neváhala osoliť kávu alebo priniesť kravu do domu, aby počas dažďa nezmokla, postupne začala rozkladať vojna. Familiárne prezývaný Jimmie musel odcestovať a znudená Norma sa zamestnala v továrni, kde sa starala o padáky a lietadlá.

Medzi vrtuľami a krídlami vojnových lietadiel objavil budúcu Marilyn Monroe mladý fotograf David Conover. Ako 19-ročnej jej zhotovil sériu portrétov a neskôr začala pózovať aj pre jeho priateľov. Po istej dobe sa z nich stali milenci, no nakoniec kontakt prerušili.

Majstri objektívov rýchlo vycítili potenciál a namiesto módnej fotografie začali Normu Jeane preferovať v role pin-up girl, teda vyzývavej modelky. Približne v tomto období si začala vyrovnávať pôvodne tmavohnedé vlasy, ktoré si neskôr prefarbila na charakteristický blond.

Jimmie zamestnaný povinnosťami ďaleko za oceánom a mladá Norma zamestnaná čoraz odvážnejšími pózami sa od seba vzďaľovali až do bodu, keď v roku 1946 požiadala o rozvod, aj keď niektoré zdroje uvádzajú, že tak urobil James pre nesúhlas s jej začínajúcou modelingovou kariérou.

Hoci James dlho zostával mimo dohľadu verejnosti, v roku 1976 publikoval knihu Tajné šťastie Marilyn Monroe, v ktorej sa rozpísal o ich štvorročnom manželstve. Vykreslil ho ako idylické a niektoré jeho vyjadrenia dodnes kontrastujú s informáciami druhej strany.

Z brunety Normy blonďatá Marilyn

Rozvodom sa začali mladej Marilyn Monroe otvárať dvere do sveta svetlocitlivého materiálu. Ešte toho roku začala používať chronicky známy pseudonym Marilyn Monroe a rok po skončení manželstva prišli prvé menšie roly, čím sa začala kryštalizovať jej neskoršia podoba.

Než prišiel čas najikonickejších diel s Marilyn, objavila sa vo viac ako dvadsiatich filmoch, napríklad Asfaltová džungľa (1949), ktorými si postupne získala pozornosť kritikov. Podobu mladej herečke darovali tri filmy z roku 1953 a práve tie definovali Marilyn Monroe tak, ako ju dodnes vníma verejnosť – sexsymbol.

Ide o snímky Niagara, Ako si vziať milionára a Páni majú radšej blondínky, ktoré jej dali identitu naivnej blondínky s nadštandardnou dávkou sexepílu. Koncom spomínaného roka, ktorý ju vyniesol na nebeskú sféru filmových hviezd, boli v svetoznámom časopise Playboy publikované nahé fotografie s mladou Marilyn ešte v roku 1949.

Začiatkom roku 1954 sa Marilyn druhýkrát obliekla do svadobných šiat, v radnici San Francisca sa vydala za bejzbalového hráča Joea DiMaggia. Hoci Marilyn v tom čase trpela endometriózou spôsobujúcou sterilitu, obaja prezentovali zámer založiť si rodinu.

Ich manželstvo od samého počiatku sprevádzali hádky a Joe bol mimoriadne žiarlivý. Škaredý konflikt s použitím fyzického násilia sa preto medzi manželmi odohral aj po tom, čo Marilyn natočila v septembri slávnu scénu s bielymi šatami do filmu Slamený vdovec (1955).

Úradný vzťah svetovej herečky a športovca nakoniec nevydržal dlhšie ako trištvrte roka, keď Marilyn opäť iniciovala rozvod. Joe DiMaggio sa už znovu neoženil, pretože štyri dni pred jej smrťou sa chystal Monroe požiadať, aby si ho vzala znovu. “Konečne uvidím Marilyn,” mal povedať podľa advokáta na smrteľnej posteli v roku 1999 umierajúci bezjbalista.

Renesancia Marilyn a posledné filmy

Poslednýkrát sa do bielych šiat Marilyn obliekla v roku 1956 po boku Arthura Millera. Marilyn Monroe začala v tomto období pod tlakom statusu filmovej hviezdy prehodnocovať svoj život. Začala sa starať o spoločnú domácnosť a naučila sa variť. Zaujímala sa aj o náboženské otázky a v jednom okamihu konvertovala na judaizmus, čo viedlo k zákazu jej filmov v Egypte.

Hoci v očiach verejnosti bola Marilyn Monroe pevne definovaná ako naivná príťažlivá blondína, vo svojom súkromí a nádejne rozvíjajúcom sa manželstve so scenáristom Millerom robila všetko pre to, aby sa opäť stala normálnou ženou. “Neznášam Hollywood,” priznala sa Monroe tretiemu manželovi. “Chcem žiť v tichu na vidieku a byť tam, keď ma budeš potrebovať.”

Počas spoločného života s Millerom sa Monroe podarilo otehotnieť. V požehnanom stave bola napríklad počas natáčania legendárnej snímky Niekto to rád horúce (1959), ktorý hollywoodsku hviezdu preslávil aj v našich podmienkach. Dieťa sa nakoniec nenarodilo.

Začiatok konca ich harmonického manželstva prinieslo natáčanie filmu Mustangy (1961), na ktorom sa obaja podieľali. Zatiaľ čo Arthur pracoval na scenári, Marilyn sa ocitla pred objektívmi kamier.

Značne zničená práškami na spanie a trojicou tehotenstiev, ktoré sa skončili spontánnymi potratmi, často meškala na natáčanie a nevedela si zapamätať ani tie najjednoduchšie repliky. Pre jej permanentne červené oči sa musela snímka natočiť na čiernobiely film.

Nakoniec išlo o jej posledný dokončený film, ktorého scenár Miller daroval Monroe ako darček, pretože si vždy chcela zahrať vážnu rolu. Rozviedli sa tesne pred premiérou v roku 1961 v deň, keď zložil prezidentskú prísahu do úradu hlavy Spojených štátov amerických John Fitzgerald Kennedy.

Happy birthday, Mr. President

Začiatok konca života Marilyn Monroe predznamenalo komplikované, nakoniec aj nikdy nedokončené natáčanie filmu Something’s Got to Give (1962). Produkcia filmu sa prakticky odohrávala bez prítomnosti Marilyn, ktorá sa opakovane vyhovárala na rôzne choroby ako horúčky a bolesti hlavy.

Napriek tomu sa neváhala zúčastniť oslavy 45. narodenín prezidenta Kennedyho, kde v žiari reflektorov očarila svet v legendárnych trblietavých šatách a údajne pod vplyvom alkoholu zaspievala hlave USA pieseň Happy birthday, Mr. President, ktorá sa stala najznámejšou verziou klasickej narodeninovej pesničky.

Milenka bratov Kennedyovcov

To, čo vtedy vedel iba málokto, bola milenecká hra, ktorú Marilyn Monroe rozohrala s JFK a jeho známym bratom Robertom Kennedym, senátorom a neskorším ministrom spravodlivosti USA. Okolnosti, za akých vznikol, fungoval a nakoniec aj tragicky zanikol nebezpečný románik dvoch ústavných činiteľov s najslávnejšou herečkou všetkých čias, rozoberá dokument z produkcie spoločnosti Netflix Tajomstvo Marilyn Monroe: Stratené nahrávky (2022).

Marilyn sa dostala do mileneckého pomeru s oboma Kennedyovcami, pričom si bola bližšia s familiárne prezývaným Bobbym. O detailoch z posledných týždňov Marilyn Monroe vieme dnes najmä vďaka rozsiahlemu odpočúvaniu RFK i hollywoodskej hviezdy. V dome v Palm Springs, kde sa Kennedyovci s Marilyn stýkali, bolo nainštalovaných niekoľko mikrofónov.

Robert Francis Kennedy mal totiž politický spor s odborárskym predákom Jimmym Hoffom zapleteným do rozsiahlej siete organizovaného zločinu a obaja sa snažili nazbierať materiály na diskreditáciu toho druhého. Fámami opradená je napríklad údajná kópia 8-milimetrového filmu, na ktorej má Marilyn Monroe orálny sex s obomi Kennedyovcami súčasne. Originál má byť pritom pýchou archívu FBI.

Marilyn sa po istom čase duševne zrútila a obom Kennedyovcom rázne odkázala, aby sa ju už nikdy nepokúsili kontaktovať. Ako uvádza v dokumentárnom filme autor knihy Bohyňa – tajné životy Marilyn Monroe (1985) Anthony Summers, nešlo o zlomené srdce, ale uvedomenie si, že ju využili.

Hádka s Bobbym a predávkovanie liekmi

Napätie medzi Bobbym a Marilyn vyvrcholilo večer pred jej smrťou, teda 4. augusta 1962. Údajnú hádku, pri ktorej hollywoodska herečka vzala na Kennedyho nôž, sa podarilo nahrať FBI a CIA. Odzbrojil ju Peter Lawford, švagor Kennedyovcov, ktorý im poskytoval vilu v Palm Springs. Podľa iných informácií musela zasiahnuť osobná ochranka RFK.

Oficiálna verzia smrti Marilyn Monroe hovorí o tom, že ju objavil 5. augusta 1962 o tretej hodine nadránom bez známok života jej osobný psychológ Ralph Greenson po tom, čo ho privolala gazdiná Eunice Murrayová. V posteli ležala otočená tvárou nadol a v ruke držala telefón. Polícia príčinu smrti uzavrela ako pravdepodobnú samovraždu úmyselným predávkovaním liekmi.

Na opačnej strane najobľúbenejšou konšpiračnou teóriou o smrti hollywoodskej hviezdy je scenár vraždy na pokyn Kennedyovcov. Anthony Summers obe verzie popiera a na základe stoviek výpovedí svedkov, s ktorými sa rozprával, keď sa po dvadsiatich rokoch prípad znovu otvoril, Marilyn Monroe nezomrela doma, ale v sanitke na ceste do nemocnice.

Robert Kennedy bol v ten deň naozaj v Los Angeles a urýchlene sa ho pokúsil opustiť ešte pred jej smrťou, pričom Petra Lawforda poveril zahladením dôkazov v Palm Springs. Scéna, ktorú potom objavili novinári a polícia, mala byť podľa Summersa naaranžovaná.

Aj interpretácia príbehu, ktorú priniesol Anthony Summers, si našla svojich kritikov poukazujúcich na slabé miesta a otáznu hodnovernosť výpovedí svedkov. Do určitej miery však zmysluplným spôsobom vypĺňa medzery v oficiálnej verzii a ponúka pútavé prepojenie fragmentov dôkazov o vzťahu Marilyn Monroe a bratov Kennedyovcov.

Pohreb zariadil bývalý manžel Joe DiMaggio, pochovali ju v parochni, keďže jej vlasy už boli rokmi farbenia zničené. Bejzbalista zariadil, aby sa na pohreb nedostali Kennedyovci a širšia verejnosť tiež zostala za bránami cintorína. Na náhrobku má najväčšia hviezda storočia napísané: Marilyn Monroe.

Prirodzený ideál krásy a obeť vlastnej minulosti

Komplexný pohľad na život Marilyn Monroe s odstupom času ponúka príbeh ženy, ktorá vo vplyvných mužoch hľadala nepoznaného otca. V desiatkách a stovkách mileneckých pomerov sa topila pre traumu z raného detstva.

Dokázala urobiť všetko, aby si získala publikum, ktoré by jej dalo pocit, že je milovaná, a pre svoju prirodzenú krásu a neopakovateľné vyžarovanie sa stala ideálom krásy, ale i obeťou vlastnej minulosti.

Aj keď vďaka dôslednej práci reportérov a výpovediam ochotných svedkov sa podarilo objasniť bližšie okolnosti života a smrti najslávnejšej herečky všetkých čias, niektoré detaily zrejme navždy zostanú zapečatené v trpkých spomienkach najbližších preživších a hrubých zložkách tajných služieb.