Začala sa ofenzíva proti transgenderizmu

Existuje vzácna diagnóza, pohlavná dysfória, ako znie lekársky názov pre to, keď človek cíti, že je iného pohlavia, než do akého sa narodil. Ľudia s touto diagnózou sa snažia žiť a vystupovať ako osoby opačného pohlavia a v niektorých prípadoch podstúpia chirurgický zákrok. Dlho nikto nespochybňoval, že trans žena je biologický muž a naopak. Potom sa ale objavil súčasný transgenderový aktivizmus, ktorý tvrdí, že určujúce nie sú biologické fakty, ale vnútorný pocit dotyčného.

Preto sa rozšíril zvyk oznamovať to, že len preto, že niekto vyzerá ako muž, podľa transgenderizmu neznamená, že nemôže byť ženou. Naopak, vnútorný pocit dotyčného úplne prebíja biologickú realitu. Ak niekto o sebe vyhlási, že je žena, potom je žena, nech má medzi nohami čokoľvek. Pokiaľ ktokoľvek o sebe vyhlási, že je opačného pohlavia a rozhodne sa podstúpiť lekárske zákroky, nikto nemá právo mu v tom brániť.

PolitikaBlokátory puberty už po jednom stretnutí s lekárom. Aj tak sa menilo pohlavie detí v Británii

Kde sa končí muž a začína sa žena

K tomu sa pridalo tvrdenie, že samo biologické pohlavie vlastne neexistuje. Podľa transaktivistov je pohlavie spektrum a nikto nedokáže presne určiť, kde sa končí muž a začína sa žena. Zo zaťatých protestov biológov, že to rozhodne nie je pravda, si nič nerobia. Transideológia nie je vnútorne úplne konzistentná. Na jednej strane je síce pohlavie spektrum a každý ho môže meniť podľa ľubovôle, na druhej strane možno človeka preoperovať tak, aby na prvý pohľad vykazoval typické znaky opačného pohlavia.

Možno by išlo nad transgenderizmom mávnuť rukou ako nad šialeným kultom, ktorým pár ľavičiarov škodí hlavne sebe. Lenže táto ideológia prenikla do mainstreamu a má jasne negatívne dôsledky. Jedným je vpúšťanie biologických mužov, ktorí sa však označujú za ženy, do exkluzívne ženských priestorov. V USA tak zúril „boj o záchody“, keď sa riešilo, či trans muži smú používať ženské toalety. Problém to spôsobuje aj v športe, pretože muži majú nad ženami jasnú biologickú prevahu. Kontroverziu budí aj umiestňovanie trans žien do ženských väzníc. Nedávno v americkom štáte New Jersey dve väzenkyne otehotneli po styku s trans ženou.

Transgenderizmus a deti

Najproblematickejšia je však otázka transgenderizmu a detí. Akékoľvek lekárske zákroky v nízkom veku môžu mať nedozerné následky, preto je potrebné postupovať maximálne opatrne. Transaktivisti však tvrdia, že deti samy si môžu zvoliť pohlavie a je potrebné im v maximálnej možnej miere vyhovieť.

Britská LGBT neziskovka Stonewall tak tweetovala: „Výskum naznačuje, že deti už od dvoch rokov rozpoznávajú svoju transidentitu. Napriek tomu sa v mnohých škôlkach a školách vyučuje binárne chápanie vopred určeného pohlavia. Vzdelávanie zahŕňajúce a potvrdzujúce LGBTQ je kľúčové pre blaho všetkých mladých ľudí!“

Lenže karta sa začína obracať. Neziskovka po protestoch svoj tweet zmazala a tvrdila, že chcela iba upozorniť na škodlivé rodové stereotypy. A nedávno systém britského zdravotníctva NHS oznámil, že uzavrie neslávne preslávenú kliniku Tavistock, presnejšie oddelenie kliniky známej ako Gender Identity Development Service (čo sa dá preložiť ako Služba pre vývoj pohlavnej identity), skrátene GIDS, špecializované pracovisko založené v roku 1989 má pomáhať deťom a mladým ľuďom, ktorí majú problémy so svojou pohlavnou identitou. GIDS malo v Anglicku výsadné postavenie, ide o jediné pracovisko v krajine oprávnené na operácie zmeny pohlavia detí. V posledných rokoch ním však otriasali škandály, klinika pôsobila skôr ako továreň na výrobu transgenderových detí.

Toto som o GIDS napísal v decembri 2020: „Pre zdravie detí je to však nepochybne víťazstvo. Tavistocká klinika už niekoľko rokov čelí škandálom a je podozrivá z toho, že ju ovládli transgenderoví aktivisti, ktorí sa naozaj nestarajú o blaho detí, ale ide im o to vytvoriť čo najviac transgenderových osôb. Minulý rok interná správa varovala, že klinika nie je ,vhodná na daný účel‘, mnoho rodičov sa sťažovalo, že klinika naschvál smeruje deti k transgenderovej identite, a bývalý zamestnanec doktor David Bell, ktorý spísal spomínanú správu, obvinil inštitúciu, že dostatočne nezvažovala psychologické a sociálne faktory, ktoré by mohli deti ovplyvniť. Počas troch rokov rezignovalo 35 psychológov, niektorí z nich preto, že sa obávali, že klinika nadmerne diagnostikuje pohlavnú dysfóriu.

V minulom roku klinika liečila s pohlavnou dysfóriou 2 560 mladých ľudí, čo je medziročne šesťpercentný nárast a tridsaťnásobný nárast za desať rokov. Z týchto osôb malo 2 376 menej ako osemnásť rokov, desať z nich menej ako štyri roky a takmer 230 detí bolo mladších ako desať rokov.“ Vlani tavistocká klinika skúmala dokonca 5-tisíc detí.

Kto zasadil smrteľnú ranu

Smrteľnú ranu GIDS zasadila správa skúsenej pediatričky Hilary Cassovej, ktorá odsúdila jej praktiky. Za obzvlášť závažné označila bezmyšlienkovité nasadzovanie blokátorov puberty. „Plne nerozumieme úlohe pohlavných hormónov v dospievaní a tomu, ako ovplyvňujú vývoj sexuality a pohlavnej identity v období raného dospievania, takže si nemôžeme byť istí vplyvom zastavenia prílivu týchto hormónov na psychosexuálne a pohlavné zrenie. Nemôžeme teda vedieť, či blokátory puberty namiesto toho, aby získali čas na rozhodnutie, tento proces rozhodovania nenarušia,“ napísala. Cassová odporúča výskum účinkov blokátorov puberty. To, že boli nasadzované bez plného pochopenia možných dôsledkov, je samo osebe škandálom.

Po novom sa o deti pochybujúce o svojej pohlavnej identite majú starať regionálne centrá vytvorené v detských nemocniciach a spolupracujúce s psychiatriou.

Zaujímavé je, že do čela reakcie proti transgenderizmu sa postavili ľavicové feministky. Tým prekážalo osekávanie termínu „žena“ do bezvýznamnosti. V prípade detí však upozorňovali aj na svoje detské roky. Ako malé, najmä potom, čo dosiahli pubertu a začali byť oddeľované od chlapcov, sa búrili proti ženským stereotypom.

Radikálna feministka a lesba Julie Bindelová tak na webe Unherd píše: „Keď som vyrastala v 70. rokoch na sídlisku, rovnako ako väčšina žien som sa stretla so svojimi pocitmi ohľadom dievčaťa. Konformita tam bola všetkým a neznášala som šaty, pančuchy a nosenie neposlušných vlasov v drdole. Občas som sa zatvárala v kúpeľni a skúšala si bratove džínsy Brutus a tričko a predstavovala si, aké by to bolo, keby som sa mohla obliekať, ako by som chcela. Nemala som záujem o chlapcov a bola som zamilovaná do svojej najlepšej kamarátky. Keby som sa narodila o 40 rokov neskôr a mala liberálnych rodičov zo strednej triedy, ponúkli by mi výlet na rodovú kliniku a ja by som celú cestu tam bežala. Zúfalo som túžila byť chalanom – nie preto, že by som bola uväznená v zlom tele, ale preto, že som bola uväznená v patriarchálnej spoločnosti, ktorá trestá dievčatá za to, že nedodržiavajú pohlavné stereotypy, inak známe ako gender.“

Bindelová a jej podobné sa obávajú, že do rodových kliník sa ženú hlavne dievčatá, ako bola ona. Namiesto toho, aby im niekto povedal, že z toho vyrastú, či ich uistil, že je v poriadku byť dievčaťom, ktoré nemá rado sukne a bábiky, sú označované za trans chlapcov. Čísla ich v tejto domnienke podporujú. V roku 2017 tvorili až 70 percent pacientov GIDS dievčatá, pred desiatimi rokmi to boli zo 75 percent chlapci.

Zdá sa, že vďaka spojenectvu radikálnych feministiek a sociálnych konzervatívcov je transgenderizmus v Británii na ústupe. Nejde len o zatvorenie kliniky v Tavistocku. Britské súdy opakovane rozhodli v prospech ľudí vyhodených z práce pre spochybňovanie transgenderizmu. A po sérii reportáží BBC o praktikách Stonewallu mnoho firiem a organizácií s touto charitou rozviazalo spoluprácu. Možno nie všetky bitky kultúrnych vojen musia mať rovnakého víťaza.

Text pôvodne vyšiel na portáli Echo 24. Vychádza so súhlasom redakcie.