Fatálna slabina ruských tankov: prieraz odtrhne vežu od korby, zomrie celá posádka

Nie je to, samozrejme, prvý prípad, keď tento názor získal popularitu. V skutočnosti sa tak deje s takmer železnou spoľahlivosťou kedykoľvek, keď tanky v nejakom konflikte utrpia straty. Hovorilo sa to dokonca už po prvej svetovej vojne, rovnako tak po tej druhej, po bitkách Izraelčanov s Arabmi alebo po konflikte v Čečensku. Realita sa však vždy ukázala ako odlišná a ďaleko zložitejšia. Tanky ruskej armády na Ukrajine skutočne utrpeli veľmi ťažké straty, ale to zďaleka neznamená, že by mal tento vojenský stroj ako druh zbrane smerovať do výslužby.

Ak sa niečo skutočne (opäť) potvrdilo, je to fatálna slabina ruskej, respektíve sovietskej tankovej konštrukčnej školy. Tá totiž v záujme zmenšenia siluety a redukcie hmotnosti tanku stavia na malú vežu, v ktorej je nabíjací automat a zásoba munície. Po prerazení pancierovania teda spravidla nastáva spektakulárna explózia, ktorá často úplne odtrhne vežu od korby, totálne zničí vozidlo a pochopiteľne usmrtí celú trojčlennú osádku.

Pre sovietsku armádu totiž platilo (a zjavne platí aj pre ruskú), že tanky aj tankisti sú takpovediac „spotrebné materiály“, teda jednoduché a lacné nástroje, ktoré majú zničiť protivníka najmä početnou presilou. Západ pristupuje ku konštrukcii tankov úplne inak, pretože na prvé miesto kladie prežitie posádky. Západné tanky majú silnejšie pancierovanie a zásoba munície je umiestnená v oddelenej zadnej sekcii rozmernej veže, a teda onen fatálny problém neexistuje a posádka má aj po zásahu a zničení vozidla veľmi slušnú šancu prežiť.

Nedá sa preto čudovať, že vojna na Ukrajine viedla v mnohých krajinách k urýchleniu snáh zbaviť sa starých tankov zo sovietskych čias a získať moderné západné stroje. Týka sa to aj českej armády, ktorá vlastní 30 modernizovaných tankov T-72M4 CZ a niekoľko desiatok starších „téčok“, z ktorých časť poslala na Ukrajinu. Posledný krok sa uskutočnil na základe dohovoru s Nemeckom, od ktorého by Česko malo získať vozidlá Leopard 2.

Ukrajina ako urýchľovač

O nákupe tohto typu tanku sa v Česku mnohokrát hovorilo už v minulosti, ale predpokladalo sa, že na takýto krok dôjde až niekedy na konci tejto dekády. Vojna na Ukrajine ale množstvo procesov výrazne urýchľuje, takže teraz sa plánuje, že prvé tanky staršej verzie Leopard 2A4 by mohli doraziť ešte tento rok. Berlín daruje Česku pätnásť kusov a neskôr by sa mohlo zaobstarať až 50 tankov novšieho variantu Leopard 2A7. Pre českých tankistov pôjde o zásadný technologický posun, ktorý zároveň výrazne uľahčí vojenskú spoluprácu so spojencami.

Tanky tohto typu už totiž vlastnia armády viacerých členských štátov NATO a EÚ vrátane Nemecka, Rakúska, Poľska či Maďarska (a o rovnakej voľbe uvažuje aj Slovensko). „Leoš“, ako sa výrobku nemeckej firmy KMW niekedy hovorí, reprezentuje nesporne najrozšírenejší tank západného sveta, a hoci sa zrodil už v 70. rokoch minulého storočia, naďalej ponúka veľký evolučný potenciál. Armáda ČR bude zrejme tieto vozidlá prevádzkovať najmenej tridsať rokov.

Stávka na „zlaté nemecké ručičky“ ale určite nie je jediná možnosť. Poľsko síce vlastní leopardy, ale objednalo si tiež 366 amerických tankov Abrams a uzavrelo zmluvu, podľa ktorej kúpi a potom bude licenčne produkovať juhokórejské stroje K2 Black Panther. O tanku Abrams sa občas hovorilo aj v Česku (a ministerka Jana Černochová vraj priviezla z USA ponuku na 60 kusov) a množstvo českých fanúšikov má aj juhokórejský tank. Poľské plány ale každopádne demonštrujú dilemu, s ktorou sa teraz musia armády západných krajín stretávať.

Nemecko a Francúzsko už niekoľko rokov pracujú na programe úplne nového tanku MGCS (Main Ground Combat System), ktorý by mal nastúpiť na pozície typov Leopard 2 a Leclerc, a preto sa pre neho niekedy používa aj meno „Leopard 3“. Spočiatku sa hovorilo o začiatku sériovej výroby už niekedy po roku 2025, terajšie plány bundeswehru však uvádzajú termín o desať rokov neskorší a Paríž je ešte skeptickejší, naznačujúc dokonca až rok 2040.

Vojna na Ukrajine, samozrejme, znamená úplne mimoriadny impulz pre posilňovanie armád, lenže vojaci potrebujú zaradiť novú techniku do výzbroje čo najskôr (ako sa hovorí, optimálne včera), nie v polovici budúcej dekády. Navyše sa zdá, že medzi Berlínom a Parížom panujú početné nezhody, ktoré sa týkajú koncepcie a výzbroje MGCS, a preto sa objavujú prognózy, že tento projekt mieri do slepej uličky, pretože armády jednoducho dajú prednosť obstaraniu tankov, ktoré sú na trhu k dispozícii dnes, poprípade ich budú ponúkať v dohľadnej dobe.

Presne preto zvolili Poliaci americké abramsy, ktorých prvé zánovné kusy už získali. Zmluva s Južnou Kóreou pokrýva až tisíc obrnencov typu K2 a znamená aj technologické transfery pre poľský priemysel. USA a Južná Kórea totiž majú vhodné typy vozidiel aj výrobné kapacity, ktoré sa našim severným susedom hodia, pretože ich armáda chce prevádzkovať viac ako 1 300 tankov, čo je beznádejne mimo možnosti európskych tovární.

Len jedna linka

V súčasnosti totiž v západnej Európe vyrába iba jedna jediná linka na produkciu nových tankov a zrejme neprekvapí, že ide o bavorský závod firmy KMW, kde vznikajú „leoše“. Výrobné kapacity má ešte francúzska firma Nexter, ktorá ponúka tanky Leclerc. Momentálne ich síce nedodáva, údajne však dokáže produkciu opäť spustiť. Práve tieto dve značky, ktoré vytvorili konzorcium KNDS, by mali vyvinúť aj onen perspektívny tank MGCS.

So špekuláciami o možnom konci tohto projektu ale zrejme súvisia novinky, ktoré sa objavili na júnovej výstave Eurosatory 2022 vo Francúzsku. Konzorcium KNDS totiž predstavilo vozidlo EMBT, ktoré vlastne kombinuje podvozok tanku Leopard 2 a vežu z obrnenca Leclerc. Ešte väčšiu pozornosť vyvolal tank KF51 Panther, ktorým sa pochválila ďalšia nemecká firma Rheinmetall. Jeho podvozok je konštrukčne príbuzný s leopardom, ale nesie úplne novú vežu, v ktorej je impozantný kanón kalibru 130 mm.

Súdobé západné tanky štandardne používajú delá kalibru 120 mm a taká zbraň je aj vo veži EMBT, avšak tento tank by mohol perspektívne dostať vyvíjané francúzske delo kalibru 140 mm. Projekty nových kanónov väčších kalibrov pôvodne vznikli pre projekt MGCS, ale zdá sa, že ich výrobcovia chcú integrovať aj do iných vozidiel. Je napokon veľmi príznačné, že EMBT a KF51 Panther reprezentujú konkurenčné projekty, ale oba spája zhodný základný konštrukčný prístup, ktorý zodpovedá situácii na súčasnom trhu.

Ako som naznačil, oba nové tanky využívajú existujúce a osvedčené konštrukčné celky, ktoré však kombinujú s novými prvkami a technológiami. Okrem väčších kanónov ide okrem iného o malé bezpilotné lietadlá na zabezpečenie lepšieho povedomia o situácii, systémy aktívnej ochrany alebo diaľkovo ovládanej zbraňovej stanice na ničenie dronov. Tieto nové komponenty sa usilujú najmä o zvýšenie palebnej sily a šancí na prežitie na bojisku.

Hoci EMBT sa spravidla považuje „len“ za ilustráciu nemecko-francúzskej kooperácie či za technologický demonštrátor pre program MGCS, existujú náznaky, že by sa v dohľadnej dobe mohol stať základom pre sériový tank. Spoločnosť Rheinmetall potom svoj KF51 Panther otvorene prezentuje ako vozidlo, ktorého sériové dodávky by sa mohli začať už počas niekoľkých rokov. V oboch prípadoch ide o moderné stroje, s ktorými môžu armády štátov NATO a EÚ realisticky počítať niekedy v druhej polovici tejto dekády.

Práve to (spolu s dodávkami tankov z USA a Južnej Kórey) vedie k úvahe, že európske krajiny dajú v súčasnosti prednosť už takmer dostupným obrnencom pred neistými a vzdialenými výsledkami programu MGCS. Takto zhotovené tanky by, nepochybne, zostali vo výzbroji po desiatky rokov, a teda nutnosť nejakej ich náhrady by vyvstala zrejme až niekedy v polovici tohto storočia. Pokračovanie vývoja MGCS by tým stratilo racionálny zmysel.

V rámci všetkých týchto úvah však stojí za zmienku ešte jedna nesmierne pozoruhodná vec. Žiadny skutočný odborník evidentne nepočíta s koncom údajne „zastaraných“ tankov. Práve naopak, do akvizičných plánov armád sa začleňujú čoraz väčšie počty tankov, pretože sa naďalej potvrdzuje, že kombinácia palebnej sily, pancierovej ochrany a terénnej pohyblivosti je nenahraditeľná. Vojna na Ukrajine však jasne ukázala slabiny ruských tankov aj taktické chyby ich veliteľov, čo znamená mimoriadne cenný zdroj poučenia aj pre Západ.

Obrovská účinnosť tankov na bojisku sa totiž prejaví len pri efektívnej spolupráci s ďalšími druhmi vojsk. Tieto stroje potrebujú najmä informácie od prieskumníkov, sprievod pechoty, protivzdušnú obranu a, pochopiteľne, spoľahlivú logistiku. Okrem toho treba zvýšiť senzorové schopnosti tankov, aby mala posádka lepší prehľad o okolí, a musia sa rozvíjať spôsoby ochrany pred novými protitankovými prostriedkami. V tomto zmysle možno povedať, že niektoré nové prvky prototypov EMBT a KF51 Panther už tieto imperatívy jasne odrážajú.

Rozhodnutie zaviesť do českej armády tanky Leopard 2 je teda jednoznačne správne a zodpovedá krokom ďalších západných štátov, ktoré modernizujú svoje obrnené sily. Tanky sa logicky vyvíjajú a reagujú na zmeny na bojisku, rozhodne však nikam neodchádzajú. Na záver možno citovať výrok jedného austrálskeho generála: „Tanky sú ako smoking. Potrebujete ich zriedkavo, ale keď už ich potrebujete, ničím ich nemôžete nahradiť.“

Text pôvodne vyšiel na portáli Echo 24. Vychádza so súhlasom redakcie.