Trump by nás nechal v štichu a iné preverené múdrosti

Áno, Trump tie slová skutočne povedal. Jeho vystúpenie bol typický Trumpov hodinu trvajúci entertainment, v ktorom prevažne spomínal na to, čo dokázal v úrade. Niečo z toho bola pravda, niečo nie, ako sme u neho zvyknutí. Pre tých, ktorí sledujú súčasnú americkú politiku, možno stojí za vyzdvihnúť jeden moment.

Trump do svojich greatest hits zaradil aj boj proti indoktrinácii detí rodovou ideológiou. Lenže to je niečo, na čom Trump nemá najmenší podiel. To je reálna politika, zhmotnená do vládnych vyhlášok, ktorú uvádza do praxe floridský guvernér Ron DeSantis. O ktorom sa hovorí ako o tom republikánskom politikovi, ktorý má najlepšiu šancu Trumpa pre budúce prezidentské voľby vystriedať. „Starý zbrojnoš“ si vypožičiava jeho úspechy. Výpočet tých jeho vlastných koniec koncov nie je taký obsiahly.

Dôležité je zoznámiť sa s kontextom

Ale späť k tomu, ako by nás Trump nechal v štichu. Ako vedia všetci absolventi mediálnych štúdií, bojovníci proti dezinformáciám a ako vám koniec koncov odporúčajú aj sociálne siete, keď chcete zdieľať nejaký text, dôležité je zoznámiť sa s kontextom. Takže v záujme mediálnej gramotnosti odcitujme trochu viac z Trumpovho prejavu:

„Viete, ako to bolo s NATO. Po prvom samite som povedal, pozrite sa, platíme len my, platí osem krajín z dvadsiatich ôsmich. Platili som oveľa viac, než sme mali (…) a povedal som, že to takto nejde. Takže keď som tam išiel nabudúce, povedal som, buď budete platiť, alebo, je mi ľúto, ale odídeme. To stretnutie bolo veľmi tiché a jeden z lídrov sa priamo spýtal (…) hovoríte, že keď nebudeme platiť a zaútočí na nás Rusko (...), tak nám neprídete na pomoc? A ja som povedal, áno, presne tak, neprídeme vám na pomoc. A na druhý deň sa začali sypať peniaze. Všetci boli dlžníci, neplatili. Keby som bol povedal, samozrejme, budeme vás brániť, aj keď neplatíte (…). Ale začali prúdiť miliardy a miliardy dolárov a nakoniec sme dostali 430 miliárd dolárov a vďaka tomu je dnes NATO schopné fungovať.“

Takže vidíme, že tie slová Trump skutočne predniesol. A tiež vidíme, prečo čoraz viac ľudí novinárom neverí. Pretože ak vezmeme do úvahy obvyklé trumpovské licencie – neplatí sa „do NATO“, ide o záväzok vynakladať zdroje na obranu, Trump mal pravdu. Zatiaľ čo USA vydávajú na obranu asi 3,5 percenta HDP, my tie dve percentá nedávame ani dnes. Ale výdavky na obranu sa v Európe začali v reakcii na Trumpov šok zvyšovať.

Trump, ktorý bol často obviňovaný z toho, že je sympaticky naklonený k Putinovi a Ukrajine sa snaží škodiť, tak v ďalšej časti prejavu takto vôbec nehovorí. Spomína, že to, čo sa deje na Ukrajine, je hrozné, a tvrdí, že „to, čo sa deje na Ukrajine, by sa za Trumpovej administratívy nikdy nestalo“. To je určite trúfalé hypotetické tvrdenie. Ale faktom je, že napriek epizóde s Ukrajincami a Bidenovým synom, ktorá viedla k pokusu o Trumpov impeachment, vojenská podpora Ukrajiny za Trumpa pokračovala. A že to bola naopak Bidenova administratíva, ktorá ešte pred rokom vyšla Nemecku v ústrety pri stavbe plynovodu Nord Stream 2 a obišla väčšinovú vôľu Senátu, ktorý chcel stavbu sankcionovať. A že to bol Trump, ktorý na Valnom zhromaždení OSN varoval Nemcov, že sú nebezpečne energeticky závislí od Ruska.

Ako by to teda bolo?

Takže odhodlal by sa Putin za Trumpa na útok na Ukrajinu alebo nie? K Trumpovmu uvažovaniu v tejto veci máme k dispozícii ďalší jeho výrok. Angažovaní novinári a bojovníci proti fašizmu by ho mohli prezentovať v podobe „Putin bol môj priateľ a veľmi dobre som s ním vychádzal, tvrdí Trump“. A opäť by to bola pravda, tak ako v tom prvom prípade.

Nedávno sa objavil na verejnosti záznam Trumpovho rozhovoru, ktorý exprezident viedol tento rok v marci s golfistom Johnom Dalym – niekto ho nahral, keď ho Daly púšťal na hlasný telefón (na to, že Trump neprenáša svoje zásadné výroky v Davose alebo v Aspene, sme si už pomaly zvykli). Celý ten výrok znie:

„Stále hovoria, Rusko je jadrová mocnosť, ako by sa ho báli. Putin bol môj priateľ, vychádzal som s ním veľmi dobre. Hovoril som mu: ,Vladimir, keď zaútočíte na Ukrajinu, my udrieme na Moskvu.‘“ A on mi tak trochu veril. Z piatich percent, z desiatich percent – a to ti úplne stačí. Keď som ja bol pri moci, nikdy to neurobil. Posledné štyri roky vedel, že nemôže.“

Niekto môže byť šokovaný z toho, ako ľahkomyseľne Trump uvažoval o jadrovej vojne. A ako blízko jej vraj sme. My môžeme zaznamenať, že Trump mal veľmi jasnozrivú predstavu o ruskom strategickom postavení. Rusko sa napriek tomu, čo systematicky tvrdí jeho propaganda, armád NATO na svojich hraniciach – a v tomto zmysle ani ukrajinského členstva v NATO – nebojí. Inak by si nedovolilo dostať sa do veľmi zraniteľného postavenia, pokiaľ ide o konvenčnú vojnu. Ako aktuálne: veľká časť ruskej armády je viazaná na Ukrajine a – súdiac z kvality techniky a mužstva, ktoré teraz dorážajú ako posily –, jeho rezervy sú mizerné. Keby sa teraz, čisto teoreticky, NATO, povedzme spoločne s Japonskom, rozhodlo všetkou silou udrieť na Rusko, tak si ho namažú na chlieb. Ale aj strategicky, dlhodobo – vstup Fínska a Švédska do NATO ruskú pozíciu v Baltskom mori veľmi konkrétne zhoršuje.

Všetok rozdiel tvoria jadrové zbrane. Naozaj by Trump udrel na Moskvu? Všetci experti sa, samozrejme, zhodujú na tom, že nie. Prezident Barack Obama bol dokonca taký dobrý – presnejšie povedané nedokázal odolať profesorskej márnomyseľnosti –, že aj v jednom rozhovore výslovne povedal, že Rusku bude vždy na Ukrajine záležať viac ako Amerike. Ale kto vie? Trump naopak kultivoval to, čomu sa v súvislosti s prezidentom Nixonom hovorilo stratégia šialenca. Správaj sa tak, aby si tvoji nepriatelia neboli istí, aký veľký maniak skutočne si. Isteže je to riskantné. Ale tiež je pravda, že za Trumpa Putin na Ukrajinu nezaútočil. I to je možné overiť si fact-checkingom.

Text pôvodne vyšiel na portáli Echo 24. Vychádza so súhlasom redakcie.