Ruská odpoveď na sankcie: Gazprom začal po znížení dodávok do Európy prebytočný plyn spaľovať

Podľa dostupných informácií na rusko-fínskej hranici neďaleko kompresorovej stanice Portovaja horí už mesiac a pol obrovský plameň, ako píše server Moscow Times. Oheň sa objavil podľa fínskeho portálu Yle iba tri dni po znížení prietoku plynovodom Nord Stream 1 o 40 percent.

Súčasné dodávky plynu od ruskej spoločnosti Gazprom predstavujú iba pätinu z celkovej kapacity. Za výrazným prepadom má pritom stáť ruský prezident Vladimir Putin, ktorý cez nariadenie firme Gazprom nechá Európu “hladovať”, kým Západ nezruší uvalené sankcie.

Oficiálne informácie z prostredia ruského plynárenského giganta hovoria o problémoch s turbínami. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov ešte koncom júla informoval, že “Gazprom dodáva do Európy toľko plynu, koľko v súčasnosti môže”. Zo zníženia dodávok obvinil európske sankcie, ktoré znemožňujú včasný servis zahraničných komponentov, informovala TASR.

PolitikaGazprom znovu kráti dodávky plynu, jeho cena rastie. Podľa Nemcov príčina nie je technická

Hovorca Siemens Energy 27. júla informoval, že ruský koncern Gazprom nepredložil dokumenty, ktoré umožnia dovoz turbíny pre kompresorovú stanicu Portovaja plynovodu Nord Stream 1. Preto sa turbína po oprave v Kanade ešte nevrátila do Ruska.

„Z našej strany bolo povedané už všetko: preprava turbíny sa môže začať okamžite. Nemecké úrady poskytli Siemens Energy všetky potrebné dokumenty pre export turbíny,“ uviedol hovorca. „To, čo chýba, sú však colné dokumenty pre dovoz do Ruska. Tie musí predložiť Gazprom.”

Turbínu dopravili po oprave z Kanady do Nemecka namiesto toho, aby ju doručili priamo do Ruska, a urobili to bez konzultácií s Gazpromom, uviedol o dva dni neskôr námestník šéfa ruskej štátnej plynárenskej spoločnosti Gazprom Vitalij Markelov. Dodal, že Moskva môže prijať opravenú turbínu, iba ak dostane od EÚ a Británie záruky, že sa v tomto prípade neuplatnia západné sankcie.

(tasr, min)