Michal Čop

Letná telenovela ohľadne rozpadu koalície je momentálne vo fáze, keď sa zdá, že vládu sa nepodarí udržať a otázkou, ktorú bude treba na začiatku septembra vyriešiť, bude termín predčasných volieb. Zatiaľ čo liberálom to – zdá sa – vyhovuje, keďže SaS aj progresívci majú v prieskumoch solídne percentá (aj keď ani oni by sa nemali radovať predčasne), konzervatívci sú v náročnej situácii. Možno najťažšej od roku 1989.

Od roku 1990 až do roku 2016 konzervatívcov v parlamente zastupovalo KDH. Potom síce z parlamentu vypadlo, ale v tom čase ho nahradili takzvaní kresťanskí kandidáti, ktorí sa do parlamentu dostali cez Matovičovo OĽaNO. Najprv ako nezávislí, potom pod značkou Kresťanskej únie, prípadne voľným označením kresťanskí kandidáti. Konzervatívci tak mali v parlamente stále nejakých politikov (schopnosti niečo presadiť teraz nechajme bokom).

Teraz sú však oba spomínané subjekty na hranici zvoliteľnosti. KDH síce mierne rastú preferencie, ale to sme sledovali aj pred predchádzajúcimi voľbami. Výsledkom bolo, že nárast nebol dostatočný a KDH napokon skončilo opäť pred bránami parlamentu. Akoby KDH medzi voľbami pomáhalo presne to isté, čo ho v kampani oslabuje. Pasivita.

OĽaNO zase systematicky oslabuje. Z dvadsaťpäť percent to dotiahlo na súčasných sedem, pričom rozpad vlády môže u voličov spôsobiť takú skepsu, že päťpercentnú hranicu sa nepodarí preliezť ani Igorovi Matovičovi. Výsledkom tak môže byť, že konzervatívni poslanci ostanú pred parlamentom.