Aj napriek sankciám ruské zbrane stále plní elektronika zo Západu

Britský ústav RUSI je analytickým strediskom, ktorého agendou je výskum obrany. V týchto dňoch prišiel v kontexte existujúcich protiruských sankcií s pozoruhodnou správou. Tá obsahuje detaily preskúmania a fungovania 27 najmodernejších ruských vojenských systémov. Zameriava sa na rakety, riadené strely, drony, komunikačné systémy či komponenty zariadení, ktoré Rusko využíva na vedenie rádioelektronického boja.

Správa je výsledkom spoločného vyšetrovania ústavu RUSI, agentúry Reuters a servera Važnyje Istorii, ktorý je v Rusku zakázaný ako nežiaduca organizácia. „Ruská armáda by mohla byť neschopná prevádzkovať špičkové zbrane a komunikačné systémy, ktoré používa na Ukrajine, ak by Západ sprísnil kontroly exportu,“ referuje o zisteniach britský spravodajský portál BBC.

Experti, ktorí sa podieľali na analýze trosiek ruských zbraní a vojenskej techniky, zistili, že najnovšie ruské zbrane sa takmer výhradne spoliehajú na západnú elektroniku. Tieto zbrane obsahujú vyše 450 rôznych dovážaných súčiastok, pričom väčšina z nich pochádza od spoločností, ktoré sídlia v USA. Ide o zhruba dve tretiny všetkých komponentov. Nasledujú spoločnosti z Japonska, Južnej Kórey, Taiwanu, Británie, Nemecka, Švajčiarska či Holandska.

PolitikaSankcie a ruský zbrojársky priemysel: Ako riešia Rusi problémy s chýbajúcimi technológiami

Podľa ukrajinských orgánov ruská armáda na územie Ukrajiny vypálila doposiaľ dohromady vyše 3 650 rakiet, pričom časť z nich predstavovali riadené rakety. Sú to modely 9M727 pod názvom Iskander, Ch-101, projektily odpaľované z raketometov Tornado-S či iné druhy raketovej munície. Iba raketa Iskander schopná zasiahnuť cieľ vzdialený stovky kilometrov obsahovala 31 zahraničných elektrodielcov. Dodali ich americké spoločnosti Texas Instruments, AMD či dnes už nemecká spoločnosť Capress Semiconductor. Rovnaký počet dielov obsahoval aj spomínaný model Ch-101. V jeho útrobách dominovali produkty od amerického Intel Corporation a Xilinxu. Obe korporácie vlastní AMD.

Vyšetrovatelia sa pýtali dotknutých spoločností, ako je možné, že ich produkty sa aj napriek uvaleným sankciám – platným už od anexie Krymu v roku 2014 – dostávajú do Ruska. Zistili, že Rusi na ich dovoz využívali tretie strany a rôzne iné krajiny, aby bolo sankcie možno obísť. Spomínajú Hong Kong či Malajziu. Výrobcovia komponentov reagovali rôzne, avšak odpovede by sa dali zhrnúť zhruba do vyjadrení o tom, že spoločnosti rešpektujú sankcie, pričom niektoré s ich predajom údajne prestali.

Na margo samotných komponentov je potrebné podotknúť, že mnohé z nich majú využite komerčného charakteru a nie sú prednostne určené na armádne použitie. Časť z nich sa bežne nachádza v domácich spotrebičoch. Rusi pritom vynašli viacero spôsobov, ako sa k tovaru dostať, ale ako ho aj otestovať proti prípadnej naprogramovanej možnosti sabotáže, informujú vyšetrovatelia v správe.

PolitikaRuská technológia, ktorá zmenila pomery vo vojne na Ukrajine

Agentúra Reuters uvádza, že nevybuchnuté rakety a iné zbraňové systémy, ktoré sa jej dostali pod ruky, obsahovali aj ruskú elektroniku so značením v azbuke, ktoré bolo niekedy písané i rukou. Avšak kľúčová elektronika nebola ruskej výroby. Išlo najmä o programovateľné čipy či signálové procesory.

„Zistenia vyšetrovania ukazujú, ako ruská armáda zostáva odkázaná na zahraničné mikročipy vo všetkom: od taktických rádií po drony a presnú muníciu s dlhým dosahom a že západné vlády pomaly obmedzovali prístup Ruska k týmto technológiám najmä po invázii prezidenta Vladimira Putina na Krym v roku 2014,“ uvádza Reuters s tým, že správu označila za doposiaľ najpodrobnejšie publikované hodnotenie roly, ktorú zohrali západné komponenty vo vojne na Ukrajine.

Správa v závere otvorene vyzýva na blokáciu všetkých ciest a spôsobov, ktorými Rusko stále nakupuje západnú techniku. Dosiahnuť sa tak má znefunkčnenie podstatnej časti ruskej vojenskej výzbroje.