Letný seriál: Kontemplácia prírody a vlasti na vode. V tom spočíva romantika splavovania Hrona

Hoci oná divokosť už vďaka vodným elektrárňam na Váhu i Hrone dávno nie je tým, čím bývala, stále sa na Slovensku dá nájsť a užiť. Naša najdivokejšia je Belá v okolí Liptovského Hrádku, ktorá sa však splavuje na relatívne krátkom úseku, ide len o hodinovú záležitosť.

Ak však chcete stráviť na vode viacdňovú či týždňovú dovolenku, ideálny je Hron v okolí Banskej Bystrice. 

Je to nielen najdlhšia slovenská rieka, ale na viacdňový splav je aj najvhodnejšia. Pre vodákov je najlepší práve stredný Hron, ktorý sa začína v Brezne. Ide o krásny úsek, ktorým si vychutnáte doslova srdce Slovenska. Kontemplácia prírody a vlasti na vode a z perspektívy rieky je nezameniteľná. 

Na snímke vodáci pri splavovaní Hrona pri Slovenskej Ľupči v okrese Banská Bystrica 31. júla 2018. Foto: TASR/Dušan Hein

Nám sa najlepšie osvedčila trasa Šalková – Banská Bystrica – Iliaš – Vlkanová – Šášovské Podhradie – Revištské podzámčie. Ide o štyri dni pohodlnej „jazdy“. Touto trasou prejdete krížom cez Bystricu, Žiar nad Hronom, obec Hliník, Zvolen a výlet zakončíte pod hradom Revište. Pred Žiarom sa stanuje v kempe pod hradom Šášov, kde sa dá po náročnom dni na vode tiež urobiť si pekný podvečerný výlet. 

Ostatne splav Hrona ponúka komplexný zážitok poznania našej vlasti zo všetkých strán. Pohoria odsledujete doslova z minimálnej výšky, keďže na vode ste položený na najnižšom možnom bode.

Splavovanie je dnes už veľmi jednoduché. V tomto prostredí existuje viacero miestnych malých dedinských firiem, ktoré požičiavajú loďky a výstroj, spravidla za celkom ľudové ceny. Niekoľkodňový výlet vás vyjde na niekoľko desiatok eur. Môžete si požičať buď kajaky, nafukovacie kanoe či rafty. Nafukovacie člny a rafty sú lepšie pre rodiny s deťmi, sú bezpečnejšie, ale nie je to také dobrodružstvo ako s dvojčlenným kajakom.

Na kajakoch, obzvlášť pri zvlnených zákrutách či na perejach, sa dá ľahko prevrátiť. Nám sa to takmer so železnou pravidelnosťou stávalo na romantických perejach pri Vlkanovej.

Hoci rozhodne nejde o žiadnu oddychovú dovolenku, keďže pádlovanie je celkom namáhavé, avšak z člna na pokojnej vode sa vám zavše naskytnú tie najkrajšie výhľady z pozície, odkiaľ ste Slovensko ešte nevideli. Na rieke a pomedzi stromy všetko vyzerá inak, stromy sú bláznivejšie, hory akési vyššie a človek sa na rieke cíti úplne odovzdaný prírode. Aj slovenskú vlasť si lepšie zamiluje.

Na snímke vodáci pri splavovaní Hrona pri Slovenskej Ľupči v okrese Banská Bystrica 31. júla 2018. Foto: TASR/Dušan Hein

Jedlo, oblečenie, mobily a peňaženky sa schovajú do sudov, ktoré sa pevne uzavrú a musia sa vložiť do člna. So sudmi je však vždy problém, ak sa vám podarí čln prevrátiť, musíte ich potom naháňať po rieke. Na obyčajnom kajaku nie je ťažké sa prevrátiť, každému z nás sa to už párkrát stalo. Nasleduje zábavná záchranná operácia – všetci kamaráti v ostatných člnoch po rieke naháňajú výbavu, jeden čln sa pustí chytať pádla, druhý dobieha sudy a ďalší ratuje z vody vás stroskotancov. Je to však celkom zábava, ktorá k tomuto dobrodružstvu patrí.

Ak je vás však viac, je lepšie mať so sebou jedno auto a striedať sa pri šoférovaní. Vozidlo vám tak môže nosiť veci a splavovanie je potom pohodlnejšie.

Hoci pri raftovaní sa nechávate unášať prúdom, väčšinou ale nie je taký silný, aby ste nemuseli ponamáhať aj svoje ramená a pádlovať. Ide ale o vyváženú námahu, ktorú treba striedať s kochaním sa a vychutnávaním si zázračných pohľadov. Práve na rieke zažijete pokoj, aký inde nenájdete.

Pokojná kontemplácia našej prírody a najkrajších zákutí však zároveň kontrastuje s občasným zápachom, ktorý je na rieke typický. 

Foto: archív autora

Prejsť po Hrone krížom cez Banskú Bystricu je naozaj zážitok, medzi betónovými stenami koryta a hlboko pod mestskými budovami vás občas prepadne úzkosť, špina, priemyselné splašky a smrad. Prúd je tu slabý, musíte teda udatne pádlovať, aby ste sa stade čo najrýchlejšie dostali. Ako súčasť dobrodružstva je to však nevšedný zážitok. Poznať hlavné mesto stredného Slovenska aj z tejto perspektívy sa naozaj oplatí.

Trasu je treba si rozvrhnúť do úsekov, kde sú oficiálne kempy, v ktorých sa dajú za malý poplatok rozložiť stany a ktoré ponúkajú aj jednoduchý servis, spravidla nie veľmi luxusný, ale s tradičnou slovenskou „kúpaliskovou triádou“ (kofola, párky, horalky). Vo väčšine kempov je k dispozícii aj provizórna sprcha.

V kempoch je najlepšia atmosféra, keď je víkend a prespáva v ňom najviac ľudí. Okolo táboráka sa vtedy po pár pohároch piva – ale ide to aj bez nich – ľahko spriatelia rôzne predtým neznáme partie a spieva sa až do noci. Ideálne však tak, aby ste na druhý deň mali dosť síl – a to nielen na pádlovanie.

Počas suchých liet býva menej vody, hladina Hronu je nízka a cez niektoré úseky rieky musíte člny prenášať cez kamene. Opačná situácia však býva po záplavách. Medzi stromami na kraji rieky sa vtedy zachytí množstvo neporiadku, ktorý vzala voda zo zaplavených dedín, niekedy tam nájdete vybavenie celej domácnosti – od oblečenia cez mikrovlnku až po nábytok.

Na snímke vodáci pri splavovaní Hrona pri Slovenskej Ľupči v okrese Banská Bystrica 31. júla 2018. Foto: TASR/Dušan Hein

Práve po záplavách je dobré situáciu nepodceniť, rieka sa vtedy správa inak, ako ste boli predtým zvyknutí, je podstatne divokejšia. Raz som sa s kamarátom v člne prevrátil, čo ešte nebol zásadný problém, ten nastal, keď som v divokej rieke zachraňoval sudy a vodou naplnený prevrátený ťažký čln. V rozbujnenej vode, ktorá sa kľukatila cez rôzne úseky, som o čln niekoľko kilometrov doslova bojoval s divokou riekou.

V rozhodujúcej chvíli som čln nasmeroval do zákruty, aby sa zaryl do brehu, kde by som ho mohol konečne vyslobodiť z vody. Neuvedomil som si, že práve na tomto mieste bude prúd najsilnejší. A keďže som predtým nemal skúsenosti s rozbúrenou riekou, ktorá mala po záplavách silnejší tok, zrazu som sa ocitol pod vodou zakliesnený medzi člnom, nad ktorý sa nedalo vynoriť, a skalami na dne, ktoré mi mohli každú chvíľu v silnom prúde rozbiť hlavu. Chvíľu to bol boj na život a na smrť. Aj to je jedna zo skúseností, ktorú mi dobrodružstvá na rieke priniesli, keď si človek prežije chvíle smrteľnej úzkosti, ktorú odvtedy pracovne nazývam „50 na 50“.    

Dnes si však už nenahováram, že zvládnem aj také situácie, ktoré síce na prvý pohľad vyzerajú neškodne, ale s ktorými som predtým nemal skúsenosť a nemám ich vo svojich rukách. Pred silou prírody musia mať rešpekt aj sebavedomí jedinci. Aj to je dôležitá rada pre každého začínajúceho vodáka.

Napokon si pred dedinkou Šalková nezabudnite na pravej strane včas všimnúť ikonu smrtky, ktorá vás v predstihu varuje pred haťou pri vodnej elektrárni, kde sa člny musia prenášať. Inak by vás hať chytila do podvodnej pasce, z ktorej by ste sa už nemuseli vynoriť. Občas to niektorí dobrodruhovia skúšajú, často ich ale neskôr musia oživovať a odvezie ich sanitka. Legendy hovoria aj o smrteľných príhodách.    

Foto: TASR, archív autora, zahoramizadolami.sk