Kryptomena z praveku

Na tichomorskom ostrovčeku Yap v súostroví Karolíny si obyvatelia približne pred tisícročím zamilovali biely až hnedastý vápenec s kryštálmi aragonitu, ktorý sa vyskytoval na ostrove Palau, vzdialenom takmer päťsto kilometrov. Muži z Yap podnikali na vratkom kanoe odvážne výpravy, aby doviezli populárny kameň.

Ostrovania ich postupne začali pretvárať do podoby kruhov rôznych veľkostí s otvorom v strede, od maličkých až po metrové giganty vážiace stovky kilogramov. Tie už pre hmotnosť málokedy niekto niekam nosil (hoci otvor v strede to pomocou brvna umožňoval), ostávali často ležať na mieste. Ak nimi majiteľ chcel zaplatiť, oznámil to, komunita to vzala na vedomie a kamenný peniaz dnes známy pod názvom Rai zmenil majiteľa bez toho, aby sa pohol.

V tomto príbehu sú nielen ťažbári, ale aj blockchain. Blockchainom bola kolektívna pamäť komunity, v ktorej sa zapisovalo vlastníctvo jednotlivých kameňov a jeho zmeny. Takéto riešenie platieb má však jeden zásadný problém – škálovateľnosť. Vyžaduje si malú a uzavretú komunitu s fungujúcou reputáciou.

Nie nadarmo peňažná funkcia kameňov Rai zanikla otváraním sa ostrovov voči svetu a ostala len turistická rarita. Počítače a internet škálovatenosť umožnili. Funkciu reputácie jednotlivých členov komunity nahradili kryptografiou. Protistrane pri transakcii bitcoinom nemusíte veriť preto, lebo sa vaše mamy poznajú, ale preto, že má správne riešenie matematickej rovnice. Digitalizácia preto nie je základom logiky kryptomien, ale „iba“ nástrojom na to, aby bolo možné túto logiku uviesť do praxe.