O jednom bláznivom moskovskom pití čaju

Úsmev Mačky Škľabky

Zdalo sa, že osud novodobej Alici a jej rodine s úsmevom praje. Bol to však úsmev Carrollovej Mačky Škľabky (Cheshire Cat), ktorá, ako dobre vieme, môže láskavo privítať hostí, ale potom sa dosť rýchlo rozplynie a stratí vo vzduchu.

Fakulta psychológie neveľmi chcela objať deväťročné dieťa na štúdium. Je to viac ako pochopiteľné, veď študentka-dieťa by nevyhnutne vyvolala obrovské problémy. Univerzita nie je vhodná pre dievčatko jej veku, hoci aj pokročilé.

Fakulta však nemala formálne dôvody, aby malú uchádzačku odmietla. V jej prijímacích pravidlách nie je stanovený vekový limit, nikomu dosiaľ nenapadlo, že niekto zmaturuje o 8 rokov skôr. Musel sa preto zvoliť iný prístup. Pedagogickí odborníci sa snažili zdôvodniť, prečo by bolo prijatie našej Alice pre fakultu príliš náročné a pre dieťa škodlivé.

Mediálny ošiaľ však spôsobil, že ak by bola naša Alica odmietnutá, utrpel by imidž univerzity. Jej prijatie, naopak, ponúka skvelú PR pre školu. Takže fakulta napokon ustúpila a v škole zapísali dievčatko do 1. ročníka na platenú formu štúdia, čiže rodičia musia hradiť jej výučbu. Cheshire Cat splnila svoju úlohu a zmizla z dohľadu, aby dala miesto iným postavám.

Ples u Kráľovnej sŕdc

V rozprávke sa Alica stretla so svojou hlavnou antagonistkou – Kráľovnou sŕdc – až na konci zázračnej cesty. V ruskej realite táto postava vznikla už na začiatku prvého dejstva.

Niektorých pedagógov na univerzite riadne frustrovalo, že sa majú venovať primladej študentke a brať najrôznejšie ohľady kvôli veku. Tí najpresvedčenejší sa rozhodli dokázať, že nie je schopná študovať na rovnakej úrovni ako ostatní spolužiaci. A tak naša Alica pomerne rýchlo pocítila, čo je to cítiť sa ako nechcený hosť na plese u srdcovej kráľovnej.   

Čitateľ čaká príklad, tu je. Jedna z jej skúšok trvala až niekoľko hodín, tak ju bolo potrebné preveriť. Učitelia potom tvrdili, že nie je pripravená a nedokázala odpovedať ani na jednu položenú otázku. Pri nedospelom dieťati je dosť pravdepodobné, že to mohlo byť výsledkom stresu, nátlaku či únavy, prípadne niečoho inak neznesiteľného pre nedospelé dieťa. Ihneď sa jej začali vyhrážať vylúčením. Lenže nie je tu zlyhanie žiaka predovšetkým fiaskom pedagógov?   

Hlavným nepriateľom fakulty sa však stal „biely králik“ – otec mladučkej študentky. Nezmieriteľne bráni záujmy svojej dcéry, bojuje proti nespravodlivej Kráľovnej sŕdc do takej miery, až mu zakázali vstup na fakultu. Verejne ho označujú za duševne chorého, dokonca za podvodníka.

Škola pochopila, že dnes sa vedú dva spory súčasne, jeden reálny a druhý mediálny. Spustili preto mediálnu kampaň, účastní sú vedúci odborníci fakulty, ktorí presviedčajú verejnosť, že otec svoju malú dcéru zneužíva pre vlastné účely a ambície, že tá nemá žiadne vynikajúce schopnosti a nezaslúži si miesto na univerzite.      

Bláznivá čajová párty

Carrollova Alica sa zúčastnila na absurdnom večierku, ktorého postavy nekonečne pili čaj, presúvali sa z miesta na miesto a rozprávali dookola o ničom. Súčasníci v tom videli paródiu na vtedajší univerzitný život (Carroll bol profesorom na Oxforde). Dnešná Alica sa zrejme tiež ocitala v nekonečnom kruhu nezmyselných a nepríjemných rozhovorov.

Zrejme sa zhodneme, že nikto v jej veku by nemal študovať na vysokej škole. Okrem iného by si neužila a neprežila radosti, ktoré patria k jej veku. Prišla by o detstvo a vlastne aj o radosti študentských rokov. Nikomu by som neodporúčal vystaviť svoje dieťa takému osudu.

Ale, ak sa to už uskutočnilo, ťažké srdce mám aj na reakciu školských pedagógov a psychológov. Zdá sa mi, že zbytočne trolia dievčatko namiesto toho, aby jej pomáhali a chránili ju (mali by ju sprevádzať, ako káže pedagogický ideál). Ak jej pedagógovia chcú pre ňu iba dobro, prečo sa tak správajú? Nespôsobia jej mediálnou kampaňou a silným tlakom viac zla ako dobra? Nespochybňujú tým sami svoju odbornú spôsobilosť? Čelili nezvyklej výzve, o tom nikto nepochybuje, ale obávam sa, že nezvládli na neštandardnú úlohu správne zareagovať.

Keď som študoval na Moskovskej univerzite, na tej istej fakulte psychológie prebiehal nezvyčajný experiment. Odborníci pripravili na prijatie štyroch súčasne hluchých a slepých mladých ľudí. Na začiatku mimoriadne ťažko komunikovali s okolím, zrejme by ich bolo možné aj vylúčiť zo štúdia. Nakoniec ale všetci úspešne absolvovali školu a spravili kariéru: stali sa vedcami a verejne pôsobia, jeden sa dokonca realizuje aj ako sochár. Povedal by som, že to zrejme bolo oveľa náročnejšie ako učiť jedno talentované a nijako nepostihnuté dieťa.

Nie je to však len kuriozita, ktorá má odviesť pozornosť. Celý ten príbeh ukazuje, že ruská veda a vzdelávanie priveľmi strácajú masívnou emigráciou svojich elít. Človek by rád dúfal, že niektoré jej lepšie tradície napriek tomu pretrvávajú. Obávam sa, že je to omyl. V Moskve sa odohráva šialené pitie čaju.