Rozprávame sa krátko po skončení zádušnej omše za kardinála Tomka v Ríme, čo na vás najviac zapôsobilo?
Práve sa nachádzam v budove Velehradu neďaleko Vatikánu, dojmy sú teda ešte bezprostredné. Pre mňa bol veľmi silný okamih, keď sme boli okolo oltára. Kardinál Giovanni Battista Re bol hlavným celebrantom svätej omše a predniesol aj príhovor. Pred oltárom bola rakva s otvoreným evanjeliárom. Čiže boli sme tam my živí a bol tam on, ktorý odišiel spomedzi živých. Spoločne sme sa za neho modlili. Táto konštelácia symbolov a obradov, ktoré sme videli na svätej omši, na mňa osobne zapôsobili veľmi silným dojmom. Spomenul som si na nápis, ktorý zvykne byť na cintorínoch: Tam, kde ste vy, my sme boli a tam kde sme, vy budete.
Pokiaľ ide o príhovor hlavného celebranta, zaujala ma charakteristika, ktorú som aj ja sám vnímal v kontakte s kardinálom Tomkom, že to bol človek rozumný, rozvážny, pokojný, pokorný.
Stretli ste sa aj so Svätým Otcom Františkom? Nepovedal niečo súkromne k osobnosti kardinála Tomka?
Svätý Otec bol prítomný počas celej svätej omše, veľa povedal tým, že tam bol. Pôvodne bolo plánované, že prednesie len tie posledné rozlúčkové modlitby so zosnulým. Pápež však počas celej svätej omše sedel v kresle oproti oltáru. Nepovedal žiaden príhovor, ale predniesol záverečné odporúčacie modlitby, ktoré sú súčasťou špeciálneho obradu svätej omše za zosnulých kardinálov. A v nich niekoľkokrát latinsky zaznelo meno Jozef, teda kardinála Jozefa Tomka.
Ako si uctila kúria smrť kardinála Tomka, koľko prelátov bolo na omši?
Ja som napočítal asi desať kardinálov, boli tam aj mnohí biskupi, spolupracovníci a boli tam aj viacerí veľvyslanci, čiže predstavitelia diplomatického zboru. Malo to veľmi sústredenú a dôstojnú atmosféru. Aj účasť pápeža svedčila o tom, že kúria sa lúčila s významným kňazom a kardinálom.
Ako budú teraz pohrebné obrady prebiehať na Slovensku? Kedy príde telo kardinála Tomka na Slovensko, kedy budú zádušné omše v Bratislave a v Košiciach?
V Bratislave bude v piatok a sobotu možné uctiť si telesné ostatky kardinála Tomka v Katedrále svätého Martina od deviatej do dvanástej. Svätá omša bude na poludnie, celebrovať ju bude bratislavský arcibiskup metropolita Stanislav Zvolenský. Potom bude rakva prevezená do Košíc, tam bude tiež vystavená s tým, že slávnostná pohrebná bohoslužba sa uskutoční v utorok 16. augusta.
Telo bude pochované v katedrále v ten samotný deň?
Áno, bude to súčasťou obradu.
Viete povedať, kde v katedrále?
V krypte pod oltárom.
Vy ste sa osobnosti kardinála Tomka venovali aj študijne, prešli ste záznamy v archívoch. Celý komunizmus strávil v Ríme, v slobodnom svete. Katolícka cirkev bola oponentom režimu, bývalý režim katolíkov prenasledoval. V čom a prečo bol kardinál Tomko nebezpečný pre komunistický režim, keď pôsobil tak ďaleko od svojej krajiny?
Hoci by sa nám na prvý pohľad mohlo zdať, že nebol prenasledovaný, nie je to tak, aj keď žil po celý čas v Ríme. Jozef Tomko odišiel zo svojej vlasti, do ktorej sa ale nemohli vrátiť. Aj to bol akt prenasledovania. Po druhé, štátna bezpečnosť a rozviedka ho sledovala a monitorovala aj v Ríme. Aj on si toho bol vedomý, aj to povedal vo svojich spomienkach, že bol sledovaný. A postihy sa týkali aj jeho rodiny. Vieme o tom, keď raz išla jeho matka za ním do Ríma, ako veľmi neľudsky a vulgárne s ňou jednali na hraničnom priechode.
Nebezpečný bol tým, že to bol Slovák v Ríme, že úzko spolupracoval so Svätým Otcom. Pápeži ho rešpektovali a on s nimi spolupracoval. Nastala paradoxná situácia, že síce nemohol byť na Slovensku, ale o to viac bol na Slovensku v mysliach ľudí a aj v tej túžbe, aby prišiel. Veľkým povzbudením bolo povedomie, že v Ríme je Slovák, ktorý tam má veľmi dôležitú úlohu. Nechcem to nazvať ani funkciou či kariérou, nazvime to radšej službou Kristovi a Kristovej cirkvi. Kardinál Tomko dostal veľkú dávku zodpovednosti, aj keď organizoval synody, aj keď bol prefektom Kongregácie pre evanjelizáciu národov, mal univerzálny dosah. A každý, kto držal v ruke prepašovanú knihu zo Slovenského ústavu Cyrila a Metoda v Ríme, vedel, že za tým nejakým spôsobom bol aj Jozef Tomko.
Kolegovia z Postoja priniesli materiál, že ŠtB považovala kardinála Tomka za prispôsobivého a opatrného. Sedí to na neho?
Hodnotenia komunistickej štátnej bezpečnosti treba brať s rezervou, pretože ľudia, ktorí tieto hodnotenia písali, mali len určitú hranicu alebo kapacitu pochopiť dianie v cirkvi. Nebol totiž „opatrný a prispôsobivý“, správny výraz je, že bol rozvážny. Kardinál dokázal vyhodnotiť situáciu vyvážene a komplexne, pričom neustúpil zo svojich základných východísk, ako to v homílii povedal kardinál Re. Opatrnosť či iná vlastnosť znamená niečo iné, ak jej nositeľ zotrvá v jasnej línii, že z istých vecí neustúpi, že nezľaví. Stačí si pozrieť jeho kázeň na biskupskej vysviacke spišského biskupa Františka Tondru, ktorá je dostupná na internete. Veci riešil s rozvahou krok za krokom, ale tým ešte účinnejšie.
Kardinál Tomko sa presadil a dosiahol vo svete úspech, patril k tomu najlepšiemu v našom exile. Istým spôsobom bol najviditeľnejšou postavou, ktorá uspela aj vďaka prínosu biskupa Hnilicu či nesmierne bohatému a vplyvnému podnikateľovi Štefanovi Romanovi, ktorý viedol Svetový kongres Slovákov a v Kanade ťažil urán. Vrcholná chvíľa prišla, samozrejme, po zvolení poľského pápeža. Skúste ale povedať, čo bol osobný prínos kardinála Tomka, čo by nebolo, ak by nebolo Tomka, čo je jeho výlučná zásluha?
Jednak je to veľká dôvera zo strany pápežov, že ho poverovali zvláštnymi a osobitými úlohami. Mal nejaké danosti a vlastnosti, ktoré ho predurčovali, aby s pápežmi dlhodobo spolupracoval. Tu aj bol jeho význam pre svetové cirkevné dejiny. Pokiaľ ide o naše domáce cirkevné dejiny, tak je to určite jeho autorita, predstavoval vzťažný bod, aj keď v zahraničí. Opäť zdôrazním to srdce v mimotelovom krvnom obehu – a to bol Ústav Cyrila a Metoda, za ktorým jednoznačne stojí jeho postava, jeho vôľa, jeho organizačné nasadenie. Ústav vydával literatúru, ktorú čítali slovenskí kňazi a veriaci, aj mňa zásadne duchovne inšpirovala. Za tým je konkrétne Jozef Tomko a, samozrejme, ostatní jeho spolupracovníci. Bez neho by to nemalo taký rozsah a dosah.
Spomenuli ste autoritu kardinála Tomka v prostredí slovenskej cirkvi. Ako si to máme predstaviť v praxi, aký dôležitý bol kardinál Tomko pri organizačných veciach a riadení slovenskej katolíckej cirkvi?
Nebudem špekulovať, ale nie je ťažké si predstaviť, že ak sa niečo rozhodovalo o Slovensku, tak bol konzultovaný aj kardinál Tomko. Vychádza to celkom logicky, sledoval dianie na Slovensku a jeho názor bol braný vážne. V archívoch sú správy agentov ŠtB, ktorí sa s ním v Ríme stretli a dávali správy o tom, že čo povedal, o čo sa zaujímal a ako to komentoval.
Zaujímavé je, že režim natoľko nemal kardinála Tomka v láske, že cenzúra nedovolila, aby bola informácia o jeho menovaní zverejnená ani v Katolíckych novinách. Samotný kňaz šéfredaktor to chcel, ale cenzúra to nedovolila. Je s tým spojená aj jedna kuriozita. Zahraniční Slováci sa pokúsili prepašovať oznámenie o menovaní Jozefa Tomka za kardinála prostredníctvom maličkého inzerátu v Katolíckych novinách, ale ani to sa nakoniec nepodarilo.
Poľská komunistická tajná služba mala svojho človeka v blízkom okolí pápeža Jána Pavla II. Ako blízko bolo ŠtB ku kardinálovi Tomkovi?
Nepodarilo sa im to. Snažili sa vyslať a infiltrovať jedného slovenského bohoslovca v Ríme, ale ani to nevyšlo. Hlavne z toho dôvodu, že kardinál Tomko alebo biskup Hrušovský a ďalší boli veľmi opatrní a dávali si pozor na ľudí, ktorých pustili do svojho prostredia. Počul som, že sa podarilo podplatiť človeka, ktorý zdvíhal železničnú rampu pri Ústave Cyrila a Metoda, aby hlásil ešpézetky áut smerujúcich do ústavu.
Ešte pred odchodom do Ríma Tomko študoval v Bratislave, spomínali ste mi, že aj k tomu sa viaže nejaký príbeh.
Počas vojnových náletov na Bratislavu sa musel aj s ostatnými bohoslovcami často skrývať v kryte priamo v budove seminára na tej Kapitulskej ulici, kde bude aj v piatok a sobotu stáť v Katedrále sv. Martina truhla s jeho telom. Vzniklo potom podozrenie, že mu to poškodilo pľúca, ale napokon lekári nezistili nič vážne. Tých príbehov je viac. Jeden z tých kurióznych, ktorý on sám rád rozprával, hovorí o tom, ako ho vrátnik na bohosloveckej fakulte nespoznal a volal rektorovi, že je tu kňaz a hovorí, že sa volá Tomko, či ho môže pustiť ďalej.
Čo je odkaz kardinála Tomka pre verejný život a historickú pamäť, ale nie v úzko náboženskom zmysle slova?
Ukázalo sa, že aj človek z veľmi jednoduchých pomerov môže byť pre spoločnosť veľmi dôležitý a kľúčový. Už ako bohoslovec vynikal aj duchovne, aj intelektuálne. Keď je niekto zo Slovenska, z menej známej lokality, svojou húževnatosťou, zbožnosťou a nadaním môže byť pre menšiu alebo väčšiu skupinu ľudí mimoriadne užitočný. Kardinál Tomko stál pri dôležitých veciach na dôležitom mieste. Plus ten ohromný takmer storočný oblúk – to si treba uvedomiť. Bol svedkom vojny, svedkom komunizmu, ale aj svedkom oslobodenia v roku 1989. A napokon to najdôležitejšie, čo nikdy nestrácajme zo zreteľa: kardinál Tomko bol Kristov kňaz, ktorý do stredu svojho hlasovania vždy kládol postavu Ježiša Krista.