Podľa všetkého sa razia u Trumpa týka porušenia zákona o prezidentských záznamoch, ktorý nariaďuje šéfom exekutívy uložiť všetky relevantné dokumenty do národného archívu po tom, čo odídu z úradu. Ďalej sa mal porušiť zákon o nakladaní s tajnými dokumentmi.
Trump s archivármi vedie spor od doby, čo opustil Biely dom. Vo februári vrátil 15 škatúľ dokumentov, národný archív však vyžadoval vrátiť aj zvyšok. Podľa Wall Street Journal agenti FBI odniesli z Mar-a-Lago ďalších zhruba 10 škatúľ.
Prečo si Trump chcel dokumenty nechať?
Jednou z odpovedí môže byť jeho samoľúbosť a narcizmus. WSJ hlási, že medzi dokumentmi, ktoré si Trump nechal, je list od jeho predchodcu Baracka Obamu, korešpondencia, ktorú si vymieňal so severokórejským diktátorom Kim Čong-unom, a najbizarnejšiu mapu z kauzy Sharpiegate. Vtedy išlo o trasu hurikánu, o ktorom Trump tvrdil, že zasiahne Alabamu, čo rozporovali meteorológovia.
Trump potom na verejnosti zverejnil mapu s predpokladanou trasou hurikánu, na ktorú ktosi fixkou (Sharpie je značka výrobcu písacích potrieb) domaľoval čiaru tak, aby to vyzeralo, že zasiahne aj Alabamu. Bol to jeden z najzábavnejších momentov Trumpovho prezidentstva, vrchol absurdity a komédie, a preto mapa zo Sharpiegate rozhodne patrí do národného amerického archívu.
Vtipy bokom. Národný archív a Trumpova kancelária vyjednávali o návrate dokumentov už 18 mesiacov, vraj v priateľskej atmosfére. Potom však negociácie zlyhali a podľa CNN v júni Trump dostal súdny príkaz, aby zadržané dokumenty vydal. Keď sa dva mesiace odmietal podriadiť, FBI si po zložky došla.
Zďaleka nebol prvý
Potom je tu skutočnosť, že Trump by zďaleka nebol prvý človek, ktorý porušil pravidlá v súvislosti s nakladaním s tajnými dokumentmi, iné známe prípady sa však domovej prehliadky nedočkali. Bývalý šéf CIA generál David Petraeus dostal pokutu 100-tisíc dolárov za zdieľanie utajovaných dokumentov s autorkou (a zároveň milenkou) jeho životopisu.
Známy je prípad Hillary Clintonovej, ktorú FBI vyšetrovala pre zlé zaobchádzanie s vládnymi e-mailami. Nakoniec sa ju rozhodla neobviniť. Úplne najkrikľavejšia je kauza Sandyho Bergera, národnobezpečnostného poradcu Billa Clintona. Ten po 11. septembri z národného archívu ukradol a následne zničil dokumenty dokazujúce, že Clintonova administratíva podcenila hrozbu al-Kájdy, dostal pokutu 50-tisíc dolárov a dva roky podmienky.
Trump bol navyše ako prezident obdarený mocou odtajniť akýkoľvek dokument z akéhokoľvek dôvodu. Môže tak tvrdiť, že u neho uložené zložky nie sú tajné, pretože tesne pred odchodom z úradu ich odtajnil.
Zásterka na niečo iné?
Preto sa nemožno zbaviť dojmu, že neodovzdanie dokumentov je len zásterka pre niečo iné. Tu sa ponúka zopár teórií. Všetko, čo FBI má, je naozaj len to, že neodovzdal pár tajných škatúľ. Rozhodla sa však ísť s delom na komára. Trumpovi odporcovia to aj tak oslavujú. Pripomínajú, že Al Caponeho nakoniec nedostali za vraždy a riadenie mafiánskeho impéria, ale za krátenie daní.
Ďalšia možnosť je, že FBI využila povolenie na domovú prehliadku, aby sa u Trumpa porozhliadla po dôkazoch ohľadom iných zločinov. Veľa sa hovorí o útoku davu na Kapitol 6. januára 2021. Za ten Trump, nepochybne, nesie politickú zodpovednosť, ale dokázať mu akúkoľvek zodpovednosť právne bude veľmi zložité či nemožné.
Možno išlo iba o zastrašenie, demonštráciu sily, aby sa exprezident zľakol.
Biden nemá vo vláde posledné slovo
Znepokojivou otázkou je, kto raziu schválil. Nebol to Biely dom, ktorý sa o akcii dozvedel až z médií. Prezident Joe Biden bol zhruba 14 dní mimo služby, pretože bol v izolácii s covidom. Asi nie je náhodou, že išlo o 14 najúspešnejších dní pre demokratov od začiatku Bidenovho prezidentovania, keď sa im podarilo presadiť zásadný kus legislatívy. V každom prípade to, že je Biden prezidentom, nutne neznamená, že má exekutívu plne pod kontrolou.
Na prehliadku u Trumpa kývol generálny prokurátor a minister spravodlivosti v jednej osobe Merrick Garland, pod ktorého FBI spadá. To, že Bidenovi o prehliadke nepovedal vopred, rovnako aj o tlačovej konferencii, ktorú na tému usporiadal, naznačuje, že Biden naozaj nemá vo vláde posledné slovo.
Republikáni, samozrejme, raziu u Trumpa hneď označili za politický útok "hlbokého štátu" na bývalého prezidenta, ktorého sa chcú zbaviť buď z pomsty, alebo aby mu zabránili znova kandidovať. A treba uznať, že Trump je pod drobnohľadom od samého začiatku. Niekoľko rokov trvajúce vyšetrovanie o údajnej spolupráci s ruskými tajnými službami nič neobjavilo. Trumpa tiež vyšetrujú za podozrenie z krátenia daní. Médiá mu idú po krku dlhodobo. Pocit, že establishment chce Trumpa zarezať, je tak oprávnený.
Informácia, že ak by bol Trump podľa zákona o nakladaní s vládnymi dokumentmi odsúdený, bolo by mu zakázané kandidovať, je zrejme mylná. Síce sa v ňom píše, že kto bude podľa neho usvedčený, "stratí svoju funkciu a bude zbavený práva zastávať akúkoľvek funkciu v rámci Spojených štátov", lenže podmienky pre kandidatúru na prezidenta USA určuje priamo ústava. Väčšina právnikov sa tak zhoduje, že ich zmenu by vyžadoval ústavný dodatok, a uvedená veta sa tak úradu prezidenta netýka.
Dôsledky razie
To však neznamená, že razia pre Trumpa nebude mať dôsledky. Jeden z nich je posilnenie samotného Trumpa. Jeho hviezda v rámci Republikánskej strany vyhasínala. Republikáni hľadali niekoho, kto by mal trumpovské názory, ale zároveň nepôsobil ako úplný šialenec a mal dostatok disciplíny, aby dotiahol veci do konca. Týmto človekom sa javil floridský guvernér Ron DeSantis. Domová prehliadka ale z Trumpa urobila mučeníka, republikáni cítia povinnosť brániť svojho lídra. Šance na opätovnú Trumpovu kandidatúru značne vzrástli.
Nakoniec to bude mať tragický vplyv na americkú politiku aj spoločnosť. Doteraz vládlo nepísané pravidlo, že na bývalých prezidentov a odporcov sa nesiaha. Nebolo to preto, že by stáli nad zákonom, ale pre politický zmier. Pre spoločnosť je lepšie, keď sa politici vzájomne nesnažia dostať do basy. Prvý toto pravidlo nalomil Trump, keď tvrdil, že po voľbách nechá zavrieť Clintonovú. Nakoniec však zostalo len pri slovách. Teraz je to ale demokratická administratíva, kto urobil ďalší krok a nechal vyšetrovať exprezidenta. Ako už toľkokrát, demokrati osočujú republikánov z autoritárstva a ohrozovania demokratických noriem, ale keď to oni posunú na ďalší level, je to pre záchranu republiky.
Negatívne dôsledky sú vidieť už teraz. Republikáni sľubujú, že pokiaľ vyhrajú novembrové kongresové voľby, rozpútajú peklo. Otvorene vyhlasujú, že budú chcieť prešetriť okolnosti razie. Na kongresové vyšetrovanie sa môže tešiť aj prezidentov syn Hunter Biden, ktorý je zapletený do podozrivých obchodov. Situácia, keď sa dve hlavné americké strany donekonečna predvolávajú pred kongresové vypočutia, prezerajú si byty a vyhrážajú sa zatknutím, nemôže nakoniec nikomu prospieť. Politici sa radšej uchýlia k zákopovej vojne, než aby riešili skutočné problémy.
Text pôvodne vyšiel na portáli Echo 24. Vychádza so súhlasom redakcie.