Stačilo málo a príbeh Salmana Rushdieho sa v piatok po útoku mladého šiitskeho moslima naplnil tak, ako si to priali a najskôr stále prajú milióny moslimov po celom svete od roku 1989: vtedy bol rozsudok vyrieknutý.
Áno, milióny. Desaťtisíce ich na námestiach (aj na námestiach Západu) vtedy skandovali smrť spisovateľovi, o ktorom nikdy predtým nepočuli, státisíce sa za tú smrť modlili v mešitách, milióny si ju priali a súhlasili s ňou v duchu.
To, pravdaže, neznamená, že ich aj milióny boli ochotné a schopné vziať zbraň – najlepšia by bola, samozrejme, mačeta, ako to urobil moslim, ktorý v Amsterdame zavraždil v roku 2004 režiséra Thea van Gogha – a ísť britského občana zabiť. Nie, urobiť takú vec nie je vôbec jednoduché a naozaj nie každý moslim je potenciálny terorista. Ani taký, ktorý vraždy a teror schvaľuje. Ale ide o to, že výzva Rushdieho zabiť (fatva) sa zrodila z ducha atmosféry islamu, nie je to vec náhodná alebo vedľajšia, ale naopak vychádza z jeho podstaty.