Tajná dohoda Googlu s Facebookom a ďalšie hrozby dominancie technologických gigantov na internete

Spoločnosť Google sa v Austrálii minulý týždeň dostala pod paľbu kritiky. Dôvodom sú jej nedávne „experimenty“ – Google prehliadač pre istú časť austrálskych užívateľov blokoval niektoré mediálne zdroje z výsledkov vyhľadávania.

Minulú stredu 13. januára spoločnosť oznámila, že rozbehla viaceré experimenty, ktoré sa dotknú asi jedného percenta vyhľadávaní v Austrálii. Portál Australian Financial Review neskôr odhalil, že Google začal „pochovávať“, teda schovávať odkazy na niektoré veľké mediálne zdroje v krajine.

Technologický gigant túto informáciu potvrdil. Argumentoval však, že spoločnosť okrem iného robí tisíce experimentov ročne. Dôvodom na tento konkrétny pokus mala byť snaha zmerať, ako vyhľadávanie na Googli vplýva na mediálne spoločnosti a naopak.

Spoločnosť Nine, ktorá je vydavateľom denníka Sydney Morning Herald, však konštatuje, že Google svojou aktivitou dokazuje svoje monopolné postavenie a silu, akú má nad kontrolou informácií. „Zároveň Google demonštruje, ako jednoducho dokáže nechať zmiznúť médiá z internetu, s ktorými sa dostane do sporov – mrazivá ilustrácia ich ohromnej trhovej moci,“ dodáva vydavateľ.

V Austrálii tento prípad prichádza v období, kedy prebieha spor medzi vládou a korporáciami Google a Facebook. Vláda totiž relatívne nedávno predstavila návrh, podľa ktorého by mali tieto technologické giganty tradičným mediálnym zdrojom za zobrazovanie ich obsahu platiť. „Digitálni obri by sa mali zamerať na platenie za originálny obsah, nie ho blokovať,“ komentoval situáciu austrálsky minister financií Josh Frydenberg.

Vytláčanie konkurencie?

Medzitým na druhej strane sveta prišiel denník New York Times s článkom o tajnej dohode Googlu a Facebooku, ktorá pripomína kartelové správanie. Odkazuje prv na plány Facebooku z roku 2017, podľa ktorých mohla spoločnosť ohroziť dominantné postavenie Googlu v sektore digitálnych reklám.

Dva roky nato však z plánu akosi vzišlo. Dôvody k tejto zvláštnej zmene Facebook nikdy nevysvetlil. Informácie ohľadom tohto procesu sa však podarilo získať vďaka mnohoštátnej žalobe o porušení protimonopolného zákona, ktorej Facebook čelí v Spojených štátoch.

Spomínané dôkazy boli predstavené desiatimi prokurátormi a hovoria o tajnej, veľmi štedrej dohode, ktorú Googlu ponúkol svojmu najväčšiemu konkurentovi. Vychádzajú z výpovedí šiestich generálnych riaditeľov, ktorých firmy boli súčasťou obchodnej aliancie Googlu.

Podľa ich slov Google ponúkol Facebooku výrazné výhody oproti bežným obchodným podmienkam, ktoré majú iné spoločnosti s touto korporáciou v rovnakom type obchodu. Detaily či existencia špeciálnych výhod pre Facebook boli držané pod pokrievkou.

Ohrozenie obchodu

Dohoda sa týka relatívne komplikovaného odvetvia digitálnych reklám. Normálne systém funguje tak, že sa v časovom úseku niekoľkých milisekúnd medzi otvorením odkazu a načítaním reklám spustí automatická online „aukcia“. Po kliknutí sú spoločnosťami zaslané ponuky na jednotlivé voľné priestory na reklamu. Daný priestor získa najvyššia ponuka.

Google dominoval v tejto oblasti aj svojím trhoviskom ako aj v reklamných serveroch. To znamenalo, že Google častokrát smeroval obchodné ponuky sám sebe.

Na internete preto vznikla alternatíva, ktorá mala znížiť závislosť na Googli – takzvaná hlavičková dražba. V roku 2016 túto technológiu používalo údajne až 70 percent vydavateľov reklám.

Ako odozvu vyvinul Googlu vlastný systém, aby zabránil zásadnému poklesu svojich príjmov – systém otvorenej dražby. Ten dovoľuje rôznym online trhoviskám konkurovať, avšak spoločnosť poberá za každú výhernú dražbu poplatok.

Ohrozenie Facebookom z roku 2017 sa teda týkalo možnej podpory pre hlavičkovú dražbu, pričom tento spôsob predaja reklamy spoločnosť aj testovala. Člen vedenia Googlu mal údajne pre portál New York Times túto možnosť označiť za „existenčnú hrozbu“.

Špeciálne výhody

V roku 2018 však medzi Googlom a Facebookom došlo k spomínanej dohode. Pre mnohých v odvetví to bolo sklamaním, keďže hlavičková dražba tým stratila na sile. Čo sa však vtedy nevedelo je, že Facebook dostal od Googlu dôležité výhody.

Korporácia Facebook mala okrem mnohého napríklad špeciálne informácie o dražbách ako aj výnimočnú rýchlostnú výhodu. Bežná spoločnosť mala na uverejnenie svojej ponuky 160 milisekúnd, Facebook mal však podstatne viac – 300 milisekúnd.

Najvážnejšie obvinenie však hovorí, že Google prisľúbil Facebooku manipulovať aukcie, aby bol istý počet vždy v ich prospech. Facebook mal teda zaistené, že vyhrá fixné percento všetkých aukcií, bez ohľadu na to, koľko v danej aukcii prihodila konkurencia. Naopak, Facebook sa za tieto výhody mal zaviazať, že sa zapojí aspoň do 90 percent aukcií (v ktorých je známy koncový užívateľ) a do 4 rokoch tam bude míňať približne 500 miliónov dolárov ročne.

Tieto skutočnosti len znásobujú podozrenia o veľkých technologických spoločnostiach, ktoré sa tajne združujú za účelom vytlačenia konkurencie z trhu. Ich vzájomné dohody, ktorých detaily sú držané v tajnosti, majú často významný vplyv na jednotlivé odvetvia.

Google a Facebook uviedli, že takéto dohody sú v oblasti internetových reklám bežné, pričom nejde o vytláčanie konkurencie. Hovorkyňa korporácie Google Julie Tarallo McAlisterová uviedla, že žalobcovia túto dohodu dezinterpretovali. Podotkla tiež, že obvinenie o fixovaných aukciách nie je presné a Facebook musí vždy zaplatiť najviac, aby ponuku vyhral.

Podľa hovorcu Facebooku Christphera Srgoa podobné dohody naopak pomáhajú zlepšovať konkurencieschopnosť v odvetví aukcií reklám. „Hocijaké obvinenia, že tieto druhy dohôd ničia konkurenciu, sú bezdôvodné,“ dodal hovorca.

Držanie si vzájomných monopolov

Tieto udalosti prichádzajú relatívne krátko po nedávnej žalobe v USA, v ktorej americké ministerstvo spravodlivosti žaluje Google za ich dohodu so spoločnosťou Apple. Podľa zmluvy mal byť prehliadač Google na zariadeniach od spoločnosti Apple prednastavený. Google pritom so svojím operačným systémom pre telefóny Android predstavuje jedného z hlavných konkurentov Applu.

„Táto predstava, že veľké technologické platformy voči sebe tvrdo bojujú, je značne nadhodnotená. V mnohých prípadoch si vzájomne posilňujú svoje monopolné sily,“ uviedla Sally Hubbardová z Inštitútu otvoreného trhu (think-tank Open Markets Institute).  

Z tohto dôvodu prirodzene vzniká masívna opozícia voči technologickým gigantom. V Spojených štátoch sa začiatkom decembra minulého roku hovorilo o masívnej žalobe (od 45 štátov) voči Facebooku, pričom medzi požiadavkami bolo aj rozdelenie Facebooku, tj. odtrhnutie jeho dcérskych spoločností WhatsApp a Instagram.

Iný prípad je postup technologických gigantov voči sociálnej sieti Parler, ktorá predstavovala obdobu Twitteru. V krátkej následnosti jej aplikáciu vyradili zo svojich obchodov spoločnosti Google a Apple. Korporácia Amazon Parleru zasa zrušila poskytovanie svojej internetovej služby Amazon Web Service, takže stránka prišla o hosťovanie svojej domény.

Oficiálne sa ako dôvody na tento postup udáva fakt, že Parler použili Trumpoví stúpenci na koordinovanie svojej demonštrácie, pri ktorej došlo k vtrhnutiu do komplexu Kapitol. Generálny riaditeľ dotknutej stránky John Matze to však považuje za koordinovaný útok s cieľom vyradiť konkurenciu z trhu.

Hlavne po zablokovaní amerického prezidenta Donalda Trumpa na Twitteri a Facebooku získali alternatívne sociálne služby ako Parler desaťtisíce nových používateľov. Masívny nárast získala aj aplikácia Telegram, ktorá minulý týždeň v priebehu 72 hodín získala 25 miliónov nových užívateľov. Mohla na to hlavne zmena užívateľských podmienok aplikácie WhatsApp (patriacej Facebooku), podľa ktorých bude môcť aplikácia zdieľať niektoré dáta používateľov s Facebookom.

Vo svete sa tak otvára nový bojový front. Na jednej strane barikády stoja technologické giganty, na druhej vlády, občania či menšie spoločnosti, ktoré sa chcú vzoprieť rastúcej monopolizácii internetu a sociálnych sietí.