Kristína Royová: Jedna z najprekladanejších slovenských autoriek s dušou služobnice

Svoje detstvo prežila Kristína Royová v národne uvedomelej rodine evanjelického farára a štúrovca Augusta Roya, blízkeho priateľa Jozefa Miloslava Hurbana. Z matkinej strany mala predkov z francúzskych hugenotských utečencov. So vzdelávaním jej pomáhali kapláni, ktorí faru navštevovali. Neskôr jeden rok chodila spolu so sestrou Máriou meštiansku školu v Bratislave, kde sa naučila perfektne po nemecky.

Zaujímavosťou je, že na takú plodnú spisovateľku sa vzdelávala zväčša sama a v živote sa jej neušlo žiadneho prestížnejšieho vzdelania. Do života ľudí pritom aktívne vstupovala nielen svojou prózou a poéziou, ale aj (a hlavne) životom slúžiacej ženy.

Práve so spomenutou sestrou Máriou sa po prijatí viery v Ježiša Krista v Česku rozhodla, že všetko, čo vo svojom živote urobí, podriadi službe Bohu a evanjelizácii. V podjavorinskej oblasti Starej Turej a tamojších kopaníc bolo pritom práce dosť. Najväčším problémom a rozbíjačom rodín bol alkohol, kraj je dodnes známy najmä výrobou slivovice. S alkoholizmom celá oblasť zápasila dlhé roky. Pre Royovú sa stalo tamojšie prostredie celoživotným misijným poľom.

Modrý kríž, nemocnica s diakoniou, sirotinec a starobinec

Royovej meno je späté so založením viacerých inštitúcií. So sestrou Máriou po návrate z Česka založili prvú kresťanskú nedeľnú školu na Slovensku. V roku 1897 uzrel svetlo sveta kresťanský abstinentský spolok Modrý Kríž, ktorý pod jej vedením poslúžil mnohým vo vytrhnutí z moci „metly ľudstva“ – predovšetkým Bibliou. V roku 1911 pod jej vplyvom vznikla dokonca aj malá ambulantná nemocnica. O rok započala svoju činnosť aj prvá kresťanská diakonia.

Neskôr vznikli aj ďalšie inštitúcie sociálneho charakteru – v roku 1926 to bol sirotinec Chalúpka a rok 1933 priniesol vznik starobinca s názvom Domov bielych hláv. Pri zrode oboch opäť stála Royová ako hlavná postava. Všetkými inštitúciami sa premlelo bezpočet ľudí, ktorým výdatne pomáhali. Živoriaci slovenský región si aj napriek mnohým protivenstvám zo strany odporcov Royovej prešiel premenou, Boh si v tamojšej službe ľudí jednoznačne použil.

Literárna činnosť známa nielen doma, ale i vo svete

Kristína Royová je však známa najmä svojou širokou literárnou tvorbou. Škála jej tvorby sa tiahne od ľúbostných motívov cez národne orientované, ale predovšetkým kresťanské motívy. Bola autorkou románov, noviel, poviedok či duchovných piesní a mnohých nápevov.

Slovenskí čitatelia nielen z radov evanjelikov a evanjelikálov jej diela dobre poznajú. Za sebou ich zanechala desiatky. Konkrétne vyše sedemdesiat. Z najznámejších možno spomenúť Bez Boha na svete – najprekladanejšie slovenské dielo, Bludári s pokračovaním Za vysokú cenu, Ako prišli lastovičky domov či Traja kamaráti. Patrí k najprekladanejším slovenským autorov vôbec, pričom sama aktívne prekladala. Jej diela boli preložené do 36 jazykov (podľa niektorých zdrojov takmer do štyridsiatich), čínštinu nevynímajúc.

KresťanstvoPred 60 rokmi skonal Jozef Roháček, autor prvého slovenského protestantského prekladu Biblie z pôvodných jazykov

„Vo Francúzsku a Švajčiarsku dostanete knihy od Kristíny Royovej v každom kníhkupectve, v Bazileji tvoria jej knihy osobitné oddelenie, v Marburgu vydávajú štandardnú edíciu diel Kristíny Royovej, vydavateľstvo v Korntále vydáva jej knihy v jazyku ázijských národov,“ píše o Royovej portál Turčianskej knižnice.

Podľa staroturianskeho múzea je možné, že Royová sa mohla poznať aj s ďalšou významnou slovenskou spisovateľkou Ľudmilou Podjavorinskou. Stretnutie s ňou síce nie je zdokladované, ale traduje sa, že mohlo byť vysoko pravdepodobné, keďže obe spisovateľky navštevovali svojich strýkov v Zemianskom Podhradí, kde bývali oproti sebe.

Piesne sionské a redaktorstvo

Poézia síce nebola vlajkovou loďou tvorby Kristíny, v tej sa skôr našla jej sestra Mária. Spolu vydali slovenský kresťanský spevník pod názvom Piesne sionské. Z ich prekladov čerpajú i dnes mnohé kresťanské spevníky. Kristína Royová sem prispela 58 melódiami, 114 textami a 100 prekladmi z nemčiny, uvádza portál Ostium.

Kristína Royová sa tiež venovala redaktorskej činnosti – prispievala do siedmich časopisov v Československu a USA. Vydávala aj vlastný časopis Večernica.

Pri Royovej treba dodať, že okrem diel, ktoré jej vyšli za sebou zanechala aj niekoľko rukopisov, ktoré neboli vydané. Keďže svoj život aktívne zasvätila službe ľuďom skutkami a evanjeliom, niektoré diela svetlo sveta nikdy neuzreli. „Rozsah Royovej prínosu teda zostáva neprebádaný a jeho hĺbka nevystihnuteľná,“ domnieva sa Pavol Trúsik z Múzea sestrier Royových, ktorý sa osobe Royovej už dlhodobo venuje.

Biblia krédom Royovej života – dočkala sa jej prekladu

Nemalou mierou prispela k vytvoreniu predpokladov na to, aby sa Jozef Roháček mohol podujať na prvý protestantský preklad Biblie do slovenčiny z pôvodných jazykov. Talent na jazyky v ňom vybadala práve ona.

Prekladu Biblie, ktorá ovplyvňovala celý jej život, tvorbu a činnosť sa staručká Royová dožila na sklonku svojho života v roku 1936. Svoju životnú púť zakončila 27. decembra 1936 v Domove bielych hláv, ktorý sama založila. Zanechala za sebou paletu kníh, ktoré možno nájsť na mnohých slovenských policiach a významné misijné dielo.

„Dobre, veľmi dobre je spočinúť v tej kedysi prebodnutej, ale nadovšetko pevnej ruke, v pravici Majstra, ktorý, keď začal raz nádobu tvoriť, neprestane, kým ju nedokončí, kým ako v zrkadle neuzrie v nej svoj obraz.“

Kristína Royová, V pevnej ruke