Prečo je elektrina najdrahšia v histórii? Kríza vo Francúzsku a zelené prifukovanie cien

Ceny energií rastú bezútešným tempom od minulej jesene, v posledných dňoch ale plyn, ako aj elektrina vystrelili na rekordné hodnoty. Príčin je hneď niekoľko. Obmedzený tok ruského plynu do Európy, emisné povolenky na šialených hodnotách, masívne výpadky jadrových reaktorov vo Francúzsku a k tomu ešte horúce počasie spôsobujúce nízku hladinu riek a takmer nulový výkon veterných elektrární.

Elektráreň Vojany. Foto: TASR/Roman Hanc

Predovšetkým v posledných dňoch rastú ceny elektriny i plynu ešte rýchlejšie ako doteraz. Veľkoobchodná cena elektriny na rok 2023 presahuje teraz 550 eur za megawatthodinu (MWh), pri plyne je to cez 250 eur. Čo sa týka elektriny, oproti stavu na začiatku leta sú dnes hodnoty na dvojnásobku, v porovnaní s rokom 2020 až na desaťnásobku.

Ceny elektriny zdvíha nahor stále sa zdražujúci zemný plyn. Potom, čo Rusko oznámilo trojdňové prerušenie dodávok plynovodom Nord Stream 1, sa dostala cena plynu na rekordných viac ako 257 eur za MWh a možno čakať pokračovanie. Pred rokom sa pritom pohybovala pod 30 eurami za MWh.

Rekordy dosahujú aj emisné kvóty, nástroj Európskej únie, ako umelo zdražiť „špinavých“ výrobcov elektriny. V piatok ich obchodná cena vyskočila na historicky najvyšších 98 eur za kus a v tomto týždni pravdepodobne dosiahne 100 eur.

Dôvodom zdražovania kvót je výraznejšie zapájanie práve tých „špinavých“ zdrojov ako je uhlie. Výroba z neho v súčasnej kríze celosvetovo prudko rastie.

Ďalšou príčinou ešte rýchlejšieho rastu cien elektriny je situácia vo Francúzsku. Francúzi boli ešte donedávna kľúčovým vývozcom elektrickej energie. Teraz sa však stretávajú s obrovskými problémami, keď čelia rozsiahlym výpadkom jadrových elektrární a stávajú sa závislými od dovozu elektriny z okolitých krajín. Na európskom trhu s elektrinou tak chýba vyše 35-tisíc megawattov výkonu francúzskych atómových elektrární, čo je silno poznať.

Hlavné dôvody krízy sú tak korózie jadrových reaktorov hlavnej energetickej spoločnosti Électricité de France, ako aj horúce počasie a veľmi nízka hladina riek, čo sťažuje chladenie jadrových elektrární. Výroba v elektrárňach dosahuje teraz zhruba len polovicu svojej potenciálnej kapacity a podľa analytikov sme svedkami najväčšej krízy francúzskej jadrovej energetiky za posledných tridsať rokov.

To, že Francúzsko musí elektrinu dovážať z okolitých krajín, tak celý chorý energetický trh v Európe ešte viac podkopáva a posiela ceny hore. Pokiaľ totiž dôjde k výpadku jedného zdroja v krajine galského kohúta jadrového, do prevádzky idú drahé plynové a uhoľné elektrárne, čo potom určuje veľkoobchodnú cenu.

Vzhľadom na teplé počasie je vysoko neefektívna aj veterná výroba elektriny. Kapacity veterných elektrární v Nemecku či vo Francúzsku boli na jednotkách percent, v Rakúsku potom takmer nulové. Výrobu z obnoviteľných zdrojov tak aktuálne zachraňujú hlavne fotovoltické elektrárne, vo večerných a nočných hodinách však ich výkon logicky prudko klesá.

Ako ukazujú dáta z Indexu cien energií pre domácnosti, najdrahšiu elektrinu mali v júli v Londýne (vyše 63 centov za kWh) a Kodani (vyše 53 centov za kWh). Nasleduje Rím, Amsterdam a na piatom mieste Praha, kde stojí kWh elektriny takmer 41 centov. Naopak, najnižšie ceny platili ľudia v Kyjeve, Belehrade a Budapešti, kde to bolo necelých 10 centov za kWh.

Text pôvodne vyšiel na portáli Echo 24. Vychádza so súhlasom redakcie.