Jeden z najväčších masakrov na protestantov. Krutosti Bartolomejskej noci spred 450 rokov rezonujú dodnes

Občianske vojny medzi katolíkmi a hugenotmi vo Francúzsku v druhej polovici 16. storočia nabrali na obrátkach. Po mnohých nepokojoch bol francúzsky kráľ Karol IX., stúpenec katolicizmu, prinútený podpísať s protestantmi v auguste 1570 v Saint Germain mierovú zmluvu. Hugenotom mala zaručiť právo zastávať verejné funkcie a slobodne konať bohoslužby.

Vtedy 20-ročný francúzsky kráľ Karol IX. a vodca hugenotov admirál Gaspard II. de Coligny sa po podpise zmluvy ale veľmi zblížili. Hugenotom svitalo na lepšie časy. Zdalo sa, že si na istý čas získali kráľovu priazeň.

Finálne urovnanie sporov malo vyvrcholiť svadbou sestry francúzskeho panovníka Margaréty z Valois s príslušníkom hugenotov a navarrským kráľom Henrichom III. (neskorším kráľom Henrichom IV.). Pre pakt mieru však šlo v skutočnosti o posledné dni jeho trvania.

Intrigy a neúspešný atentát

Sobášny obrad sa konal 18. augusta 1572. V tomto momente do hry naplno vstupujú plány kráľovej matky Kataríny Medicejskej. Tá z obáv, že de Coligny bude mať na kráľa rozhodujúci vplyv, dala hugenotského admirála zavraždiť. O život mal prísť štyri dni po svadbe.

Atentát nevyšiel, no bol predstupňom obludného vraždenia. Svojho syna Karola IX. neskôr jeho matka presvedčila, aby rýchlo schválil masové zabíjanie hugenotov. Bála sa totiž, že sa jej zapojenie do atentátu preukáže. Pokyny na vraždenie boli rozdané už čoskoro – v noci 23. augusta.

Vraždenie začína, zúčastňujú sa ho i bežní katolíci

Mladomanželské oslavy sa necelý týždeň po svadbe menia na jatky. Krátko pred svitaním sa na sviatok sv. Bartolomeja 24. augusta rozozvučal zvon z kostola Saint-Germain L’Auxerrois signalizujúci útok katolíkov proti protestantom. Na rozkaz francúzskeho kráľovského dvora v Paríži boli z noci na deň najprv zavraždení prominentní predstavitelia z radov hugenotov. Tí sa v meste zhromaždili pri príležitosti sobáša ich reprezentanta Henricha III. s Margarétou z rodu Valois, sestrou kráľa Karola IX.

Do ulíc Paríža vyšli vojaci katolíckeho vojvodu Henricha de Guise a pri vraždení postupovali podľa zoznamu, ktorý vydala parížska mestská rada. Jednou z prvých obetí sa stal práve admirál Coligny, ktorého ubili na smrť a jeho telo vyhodili z okna. Telá mnohých zavraždených hugenotov, významnejších aj obyčajných ľudí, nahádzali vojaci do rieky Seiny. V tú noc padli v Paríži vyše tri tisícky hugenotov. Každého protestanta, na ktorého besniace davy natrafili, donútili konať pokánie a obrátiť sa na katolícku vieru. Ak odmietol, s odôvodnením, že je kacír ho zavraždili.

V Španielsku nevídaný smiech, v Ríme oslavy

V ten deň sa podľa niektorých historikov v Ríme oslavovalo, zvonili zvony a vystrelila salva. Pápež Gregor smrť admirála de Coligniho privítal, keďže išlo o signifikantnú a vplyvnú postavu protestantskej scény. V tejto súvislosti slávil omšu a 22-ročného kráľa Karola IX. neskôr vyznamenal Zlatou ružou. Po dlhšom čase, keď už boli okolnosti a rozsah zabíjania dobre známe, však pápež odmietol prijať údajného vraha de Colignyho, Charlesa de Maureverta.

Legenda hovorí, že ku kráľovi Španielska Filipovi II. došli správy o vraždení ako k prvému. Zároveň sa traduje, že keď sa o masovom vraždení dopočul, prvý a zároveň poslednýkrát v živote sa zasmial.

Rozsah vraždenia a zhrozenie umiernených katolíkov, neskoršie ospravedlnenie

Napriek tomu, že kráľ vydal 25. augusta 1572 príkaz na zastavenie útokov, zabíjanie sa rozšírilo aj do iných častí krajiny. Násilnosti pokračovali až do októbra 1572 vo francúzskych provinciách Lyon, Bordeaux, Rouen, Orléans či Bourges. Odhady počtu obetí podľa niektorých historikov presiahli hranicu 30-tisíc mŕtvych protestantov. Zabíjalo sa najmä na juhu, kde ich žilo najviac.

Postupom času, keď správy o masovom zabíjaní už boli dobre známe, hrôzami a rozsah masakru rozrušil aj bežných katolíkov. Umiernení katolíci neskrývali zdesenie a toto konanie aj odsúdili. Za zabíjanie sa počas svojho pôsobenia v mene rímskokatolíckej cirkvi ospravedlnil pápež Ján Pavol II. počas návštevy Paríža 23. augusta 1997.

Dôsledky vraždenia, konvertovanie Henricha Navarrského a útek hugenotov

Kráľovský ženích Henrich Navarrský (ktorý sa sám stal neskôr i kráľom) si zachránil život prihlásením sa ku katolíckej viere. Tento masaker oživil nenávisť medzi katolíkmi a hugenotmi a obnovil medzi nimi nepriateľstvo. Bartolomejská noc vyústila až do štvrtej náboženskej vojny vo Francúzsku, ktorá trvala od novembra 1572 do júna 1573, kedy bol vydaný Bolonský edikt. Týmto dokumentom získali hugenoti čiastočnú slobodu vierovyznania.

Dlhotrvajúce konflikty až v roku 1598 zmiernil francúzsky kráľ Henrich IV. V apríli vydal Nantský edikt, ktorým zrovnoprávnil náboženstvá a legalizoval právo na slobodné náboženské vyznanie. Paradoxom je, že o takmer sto rokov neskôr tento edikt zrušil jeho vnuk Ľudovít XIV. (známy aj ako Kráľ Slnko).

Hugenosti z Francúzska boli nútení utekať do iných krajín. Spolu so sebou si odniesli svoje podnikateľské zručnosti, ktoré získali spravovaním manufaktúr. Keďže boli známi svojou podnikateľskou náturou, v mnohých oblastiach Európy, napríklad v Británii či v Holandsku, prispeli k významnému rozvoju. Na miesta, kde ušli, ho opäť priniesli. Potomkom francúzskych hugenotských utečencov bola aj Kristína Royová, významná osobnosť slovenského potestantizmu.