Cena emisných kvót EÚ minulý piatok počas obchodovania vzrástla na nový absolútny rekord 99,22 eura za kus. Nakoniec obchodovanie uzavrela na úrovni 98,01 eura, čo je historicky najvyššia uzatváracia cena. Už v tomto týždni cena kvót zrejme prekoná psychologickú úroveň 100 eur za kus. Jedna kvóta predstavuje povolenie vypustiť do ovzdušia ekvivalent jednej tony oxidu uhličitého.
Dôvodom rastu cien kvót je fakt, že elektrárne, teplárne, ale aj veľké podniky typu cementární musia v rastúcej miere pri svojej výrobe spaľovať uhlie alebo dokonca mazut. To sú „špinavé“ zdroje energie, ktoré si nárokujú väčší objem kvót, než si žiada výroba prostredníctvom plynu. Lenže plyn je naprieč EÚ čoraz vzácnejší. Rusko totiž už od polovice júna fatálne obmedzuje jeho dodávky.
A ďalšie obmedzenia chystá na prelome augusta a septembra, keď podľa piatkového, pomerne nečakaného vyjadrenia Gazpromu prechodne úplne zastaví prepravu plynu potrubím Nord Stream 1. Rozhodnutie ruského plynárenského gigantu, ktorý ovláda Kremeľ, zrejme povedie k rastu cien plynu, ale aj kvót. Pretože znamená, že elektrárne, fabriky a ďalšie výrobné závody v EÚ si budú musieť zaobstarať ešte väčší objem kvót, aby mohli namiesto plynu spaľovať práve uhlie či mazut.
Cena emisných kvót dramaticky stúpa napriek tomu, že už v jej dôsledku dochádza k takzvanej deštrukcii dopytu. A treba dodať, že aj k deštrukcii pracovných miest.
Koniec dvoch podnikov
V uplynulom týždni oznámili kvôli vysokým cenám elektriny a energií všeobecne, ktoré spôsobujú z veľkej časti práve kvóty, ukončenie výroby hneď dva významné výrobné závody v EÚ. A síce jedna z najväčších európskych zinkovní, tá v holandskom Budele, a tiež jediná hliníkáreň na Slovensku, podnik Slovalco v Žiari nad Hronom. Možno predpokladať, že táto deštrukcia výroby, a teda aj dopytu po energiách v EÚ bude z dôvodu neustálej energetickej dražoby pokračovať.
Konkrétne podnik Slovalco je významným dodávateľom hliníka v celej Európe. Jeho generálny riaditeľ Milan Veselý varoval, že po ukončení výroby ho budú ako dodávatelia musieť zastúpiť podniky z Číny a Ruska, pretože Európa sa bez hliníka nezaobíde.
Potvrdzuje sa tak, že emisné kvóty EÚ zaisťujú presun výroby a pracovných miest do krajín práve typu Číny či Ruska. Zdražujú totiž už aj tak drahú elektrinu, takže výrobu zinku či hliníka v EÚ robí nekonkurencieschopnú. Pritom ale nezaisťujú žiadny pokles globálnych emisií oxidu uhličitého, pretože tie len premiestňujú na iný svetadiel. Fundamentálny cieľ kvót – boj s klimatickou zmenou – tak zostáva nenaplnený.
Španielsko žiada zastropovanie kvót
Enormné zdražovanie kvót predstavuje kľúčový dôvod, prečo Španielsko po Bruseli teraz žiada zastropovanie ich cien.
Zastropovanie cien kvót možno vykonať ľahko, „ťahom pera“. Európska komisia by skrátka zvýšila objem kvót „v obehu“ natoľko, že by ich cena klesla na žiaducu úroveň. Nie je potrebné na dlh kompenzovať dodávateľov ako pri elektrine či pohonných hmotách. Dodávateľom kvót je totiž sám Brusel.
Takže zastropovanie cien kvót nemožno porovnávať napríklad so zastropovaním cien pohonných hmôt. V prípade zastropovania cien pohonných hmôt musí štát kompenzovať výrobcu alebo dodávateľa. Pritom hrozí, že kvôli cene z hľadiska dodávateľov neatraktívne nízkej a naopak pohľadom nakupujúcich až príliš atraktívnej dôjde ku kritickému nedostatku na trhu. To teraz vážne hrozí napríklad Maďarsku. V prípade kvót by ale nič také nenastalo. Brusel je výhradným „výrobcom“ kvót a ich zastropovanie preňho prakticky nepredstavuje náklady.
Aspoň nie náklady v klasickom zmysle slova, teda finančné.
V záujme Bruselu totiž zvýšenie objemu obchodovaných kvót príliš nie je, pretože by tým klesol jeho ekonomický, ale aj politický vplyv. V tomto zmysle pre neho zníženie ceny kvót nákladom je. Čím vyššia je totiž cena kvót, tým viac sa touto de facto celoúniovou daňou vyberie. Navyše, zo špekulácie na vyššiu cenu kvót majú prospech veľké banky či fondy, ktoré si z toho urobili dobrý biznis. S emisnými kvótami obchodujú rovnako ako napríklad s akciami. Proste s nimi špekulujú, aj keď ich na podnikanie nepotrebujú, pretože nevytvárajú uhlíkové emisie.
Emisné kvóty EÚ by vlastne bolo možné úplne pozastaviť, nielen zastropovať cenu. Veď zmyslom kvót predsa bolo umelo zdražiť fosílne energie (v čase, keď boli lacné). Lenže tie teraz na niekoľko rokov zdražie vojna. Povolenky tak strácajú pôvodný zmysel. Čo je horšie, umocňujú infláciu v EÚ a stratu konkurencieschopnosti podnikov z EÚ, nielen zinkovní a hliníkární, v priamom kontakte nielen s tými z Číny či Ruska.
Text pôvodne vyšiel na portáli Echo 24. Vychádza so súhlasom redakcie.