Monetárna politika americkej centrálnej banky je dnes kľúčový faktor pre ďalší vývoj cien akcií. Trhy sa snažia vytušiť, kedy čísla z ekonomiky opäť obmäkčia jastrabie srdce šéfa Fedu Jeroma Powella a on opäť otočí – už tretíkrát vo svojej kariére centrálneho bankára. Investori dúfajú v záplavu systému novými dolármi, ktoré zdvihnú aj ich investičné loďky.
Vysoká cenová inflácia, prudký rast úrokov zo začiatku roka, vojna, diskusia či sme alebo nie sme v recesii. No na trhoch napriek tomu nie je ani zďaleka panika. Ľudia nepredávajú, skôr nakupujú. Snažia sa kúpiť lacno – „na dne“. Malí retailoví investori čakajú na „pivot“ v monetárnej politike a posielajú na akciové trhy stále rekordné objemy úspor.
Obrat v politike centrálnych bánk mal ešte pred mesiacom priniesť fakt, že americký hrubý domáci produkt klesol dva štvrťroky za sebou. Mnohí to víťazoslávne označili za neklamný znak príchodu recesie. Zlé správy z ekonomiky sú v dnešnom svete paradoxne dobré správy pre akcie. Majú totiž potenciál otočiť monetárnu politiku a z dvíhania úrokov centrálnou bankou vyčarovať opätovnú podporu trhu tlačením peňazí. Tak ako to nezávislého šéfa Fedu Powella donútil spraviť koncom 2018 vianočný výpredaj na akciových trhoch a spolu s tvítmi prezidenta Trumpa. Investori to majú ešte v živej pamäti.
Americký National Bureau of Economic Research, ktorý je za definovanie recesie v USA zodpovedný, však berie pri jej (oneskorenom) oznamovaní do úvahy aj iné ukazovatele než len vývoj HDP. Ekonomickú aktivitu posudzuje aj podľa ďalších faktorov, ako sú napríklad súkromná spotreba, príjmy a investície. Neskoršie zverejnené silné čísla z amerického trhu práce potvrdili, že v prípade vzývania príchodu recesie trhmi bolo prianie otcom myšlienky. Napokon aj z historicky rekordne nízkej nezamestnanosti v USA mohlo byť aj laikovi jasné, že hovoriť už teraz o recesii by bolo trochu predčasné.
Najnovšie nádeje na podporu akcií novými dolármi z centrálnej banky oživili čísla o americkej cenovej inflácii za mesiac júl. Pokles cien energií znegoval rast iných zložiek v spotrebiteľskom koši a najmä vďaka nemu americké ceny v júli vo váženom priemere oproti júnu nenarástli ani o piaď. Akcie na túto správu reagovali skokovitým rastom.
Prezident USA, známy svojou ochotou pochváliť sa v ekonomike akýmkoľvek podivným číslom, potiahol interpretáciu tohto javu do extrému. Na tlačovke s vážnou tvárou a bež žmurknutia oka oznámil, že vraj v USA už nemajú cenovú infláciu. Pri tamojšom medziročnom tempe rastu cien, ktoré je stále na slušných 8,5 percentách, ide o skutočne odvážne tvrdenie.
Nielen v prípade prezidenta, ale aj v prípade trhov mi príde na mieste trochu viac pokory a opatrnosti. Trhy sú chronicky krátkozraké. Tak ako minulý rok nevideli prichádzať infláciu, dnes podceňujú, ako zažratý môže byť problém „prechodnej“ inflácie. Takéto vysoké cenové inflácie sa nezvyknú vyriešiť za pár mesiacov uťahovania úrokových opaskov. Psychológia rýchlo rastúcich cien zvykne odtrhnúť tento jav od svojej monetárnej podstaty a vytvára zotrvačnosť. Jedná inflačná mesačná 0 ešte deflačnú jar nerobí. Navyše prišla po júlovom medzimesačnom raste o 1,3 percenta, čo bolo najrýchlejšie medzimesačné tempo za posledných 17 rokov. Nerobil by som preto predčasné závery a radšej počkal na ďalší vývoj.
Nerozumejte mi zle, aj ja viem, že oni raz opäť začnú tlačiť. Preto sú tam. Preto je dnes, keď z nás všetkých centrálne banky a ich zlé peniaze spravili špekulantov, tak dôležitá diverzifikácia v osobných financiách. Len mi príde, že k tomu môže viesť o niečo dlhšia cesta, než vidím dnes v cenách akcií.