Na menovom trhu sú vzájomne prepojené všetky menové páry navzájom. Keď sa pohne kurz jednej meny, rozvlnia sa kurzy prakticky všetkých mien, rovnako ako sú v uzavretých ostrovných systémoch všetky zložky živej prírody vzájomne prepojené a zmena jedného parametra ovplyvní celý zvyšok systému. Aj v energetike platí, že akonáhle sa pohne cena jedného zo zdrojov energie, okamžite sú ovplyvnené ceny aj ďalších zdrojov. Všetky energie sú totiž do istej miery vzájomné substitúty.
Toto buď nedošlo zeleným ekológom na celoeurópskej úrovni, alebo im to bolo jedno, keď šili Green Deal proti zákonom fyziky. V každom prípade došlo k vypnutiu tradičných zdrojov energie vrátane ďalších dvoch jadrových elektrární, ktoré vyplo Nemecko na konci minulého roka – v čase, keď už bolo známe, že Európa sa nachádza na prahu energetickej krízy. Elektriny je teda v tomto okamihu na starom kontinente nedostatok.
S plynom sa až tak nerátalo
A do tohto nedostatku elektriny prišla vysoká cena plynu. Pretože si Nemecko dobrovoľne z ideologických dôvodov vyplo veľmi stabilné zdroje elektriny z jadra, nezostáva mu nič iné, než vyrábať nedostatkovú elektrinu z plynových elektrární, ktoré boli postavené len ako celkom okrajový a doplnkový zdroj. Zrazu sú ale kľúčové, taký veľký je nedostatok elektriny. Lenže plyn je drahý. Drahá teda musí byť aj elektrina vyrobená z neho.
A keďže plynu bude zrejme ešte menej ako v súčasnosti, lebo dopyt po energii bude v zime ešte vyšší, pretože Nemecko z politicko-ideologických dôvodov odmieta opäť uviesť do chodu odstavené (hoci ľahko opäť funkčné) jadrové elektrárne, z tejto situácie nie je iné východisko, než že toto je len začiatok skutočnej energetickej krízy. V jej pozadí nemôžeme hľadať žiadne objektívne zásahy zhora. Ide len o dobrovoľné, politicky vyvolané zničenie európskeho energetického trhu.
Potreba rýchleho zdroja
Nejde len o to, že energie je málo. Ide aj o to, že jej skladba nie je dobrá. Ide o problémové zdroje vyrábajúce energiu a o reguláciu energetickej sústavy. Inštaláciou veľkého množstva fotovoltických a veterných elektrární sa do prenosovej sústavy vniesol veľký problém. Tieto zdroje sa totiž správajú úplne nevypočítateľne. Slnko sa občas schová za mraky, vietor prestane fúkať a prenosová sústava dostane náhlu „šupu“ v podobe okamžitého poklesu výkonu, na čo nie je stavaná. Energiu do sústavy potom musí rýchlo dodať nejaký „rýchly“ zdroj, inak sa sústava rozpadne a nastane blackout.
Tým rýchlym zdrojom môže byť uhoľná elektráreň, ktorú ale zelení nenávidia. Alebo vodné elektrárne, ktorých je v Európe málo. Alebo plynová elektráreň, lenže to by sme museli mať dosť plynu, čo práve akosi nemáme. Jadrová elektráreň to byť nemôže, pretože tá nedokáže regulovať svoj výkon dostatočne rýchlo. Jadrové elektrárne sú skvelým stabilným zdrojom energie, ale veľmi nepomôžu ako vyvažovanie nestability obnoviteľných zdrojov. Preto Nemci stavili zo všetkých uvedených možností na plynové elektrárne, ale táto kalkulácia im nevyšla kvôli výpadkom dodávok plynu. Európska energetická politika je teda principiálne úplne zlá.
K čomu to môže viesť?
Pretože väčšia časť politickej reprezentácie stále nechápe, čo je pravou príčinou umelo vyrobenej energetickej krízy, bude sa ju snažiť „riešiť“ úplne kontraproduktívne. Bude sa totiž snažiť uvaľovať cenové stropy, dotácie. Oboje povedie k tomu, že cena elektriny pre koncového zákazníka bude nižšia ako trhová, čo vyvolá vyšší dopyt, než aká by zodpovedala autenticky vysokej cene. Dopyt teda bude s umelo nastavenou cenou prevyšovať ponuku, takže elektriny bude nedostatok a bude hroziť jej vypínanie. A potom zase na druhý deň zafúka a vzápätí prestane fúkať vietor, v prenosovej sústave vznikne nerovnováha, ktorú nebude čím dorovnať, a bude hroziť blackout.
Za tejto situácie je nemysliteľné, že by sa Európa vyhla recesii. Je teda tiež nemysliteľné, že by opadla nákladová časť inflácie (časť inflácie vyvolaná dopytom ustúpi). Pokiaľ bude Európa v recesii, nie je možné, že by sa zlepšilo financovanie predlžených krajín, takže dlhová kríza je zase o niečo bližšie.
Text pôvodne vyšiel na portáli Echo 24. Vychádza so súhlasom redakcie.