Štyria Esterháziovci, ktorí hrdinsky padli pri Vozokanoch v auguste 1652, zažili to najhoršie poníženie až po smrti.
Bolo pol siedmej večer, na deň presne pred 370 rokmi. Pri Veľkých Vozokanoch neďaleko Zlatých Moraviec sa strhla bitka, kde asi tisícka vojakov a sedliakov z okolia porazila asi 3 000 osmanských jazdcov, elitných vojakov z pohraničných jednotiek. Bol to moment, keď Slováci bojovali spolu s Maďarmi proti spoločnému nepriateľovi, na strane uhorského vojska a dobrovoľníkov bolo aj 300 nemeckých mušketierov.
Po 370 rokoch si túto obeť a najmä smrť štyroch mladých príslušníkov rodu Esterházi spoločne pripomenuli Maďari a Slováci vo Vozokanoch aj v Trnave, v krypte katedrálneho Chrámu sv. Jána Krstiteľa, kde sú Ladislav, František, Tomáš a Gašpar Esterháziovci pochovaní v rodinnej hrobke, spolu s palatínom Mikulášom Esterházim, ktorý bol otcom Ladislava.