Dochádzajú Rusom vojenské zálohy? Budú musieť mobilizovať?

Najskôr krátky redakčný úvod. V západných krajinách sa už dlhšie vedie diskusia, či majú Rusi dostatok vojakov na pokračovanie vojny na Ukrajine a čo pre nich znamená kombinácia relatívne vysokých strát počas prvých šiestich mesiacov vojny s relatívne nízkym počtom vojakov nasadených do boja. Ruské straty sa odhadujú na úrovni 80 000 mužov, zabitých voči zraneným je v pomerne 1:3. Ukrajinské straty nie sú verejne známe, oficiálne čísla sú nerealisticky nízke, najvyššie odhady dosahujú až do 160- či dokonca 200-tisíc zranených a zabitých (aj tu sa predpokladá pomer 1:3).

Kľúčový rozdiel v stave oboch armád je, že Ukrajinci mobilizovali a Rusi nie. A tiež to, že Ukrajina má vďaka podpore západných štátov, ktoré odsudzujú ruskú agresiu a porušenie medzinárodného práva, prísun nových a technologicky pokročilých zbraní. Navyše aktuálne prebiehajú v Nemecku (na nemeckých aj amerických základniach) a v Poľsku školenia ukrajinských vojakov.

Téme sa vo štvrtok venoval aj profesor strategických štúdií na britskej University of St Andrews Phillips O’Brien. Aj on je skeptický, ruské posily majú podľa neho pred nasadením krátke školenie, Ukrajinci majú podľa neho vďaka kvalitnejším západným zbraniam a lepšej príprave šancu na lepšie vyhliadky do budúcnosti. Rozprával sa s ním Gideon Rachman, podcast Financial Times si možno vypočuť tu.

Britské ministerstvo obrany v najnovšom vyhlásení tvrdí, že nie je jasné, ako chce Rusko dosiahnuť ohlásené zvýšenie počtu vojakov v armáde. Je však nepravdepodobné, že by zvýšenie počtu príslušníkov ruskej armády výrazným spôsobom posilnilo jej bojovú silu na Ukrajine.

Oslovili sme preto profesora Vasila Lipitského s otázkou, ako táto debata vyzerá z ruskej strany. Majú Rusi dostatočné vojenské rezervy alebo budú musieť vyhlásiť mobilizáciu?

Tu je jeho odpoveď:

Patrí sa dopovedať, že väčšina zahraničných komentátorov nepochopila najnovší Putinov dekrét. Týmto spôsobom sa v Rusku určuje limit na počet príslušníkov armády, ktorý by nemal byť prekročený. Predchádzajúca takáto vyhláška bola podpísaná v roku 2017. Domnievam sa, že za ostatný čas počet vojenského personálu asi vzrástol. Nový dekrét tak legalizuje zmeny, ktoré už prebehli, čo je dôležite hlavne pre financovanie armády. Nemusí to teda byť priamo spojene s dodatočným náborom vojakov. 

Že sa v Rusku pripravuje mobilizácia, počujeme najmä zo Západu. Niektorí novinári a vojenskí odborníci to zdôvodňujú veľkými stratami vojsk, ktoré bojujú na Ukrajine. Iní tvrdia, že ukrajinská obrana je natoľko pevná a odhodlaná, že Rusi potrebujú rozhodnejšie posilnenie pozemného vojska, aby ju zlomili. Tretí sú si istí, že sa Rusi ocitli v ohrození kvôli úspechom Ukrajincov a majú obavy z pripravovanej ofenzívy. Nebudem hodnotiť jednotlivé verzie a pokúsim sa odpovedať na otázku, či má naozaj ruská armáda nedostatok vojakov.  

Čitateľovi pripomeniem, že vojenské informácie sú tajné, preto o skutočnej situácii a problémoch bojujúcich strán vieme všetci len časť pravdy. Môžeme uvažovať len na základe toho, čo je prístupné z otvorených zdrojov.

Ruská armáda je jednou z najväčších na svete (podľa rôznych odhadov druhá alebo tretia). Má asi 900-tisíc členov vojenského personálu. Do jej zloženia patrí okrem toho takmer toľko civilov, ktorí plnia iné funkcie, ktoré si nevyžadujú bojové nasadenie.

Okrem toho má Rusko k dispozícii približne 2 milióny záložníkov.

Zvyčajne ide o ľudí, ktorí už prešli vojenskou službou a získali potrebné znalosti. Vedú celkom normálny mierny život, z času na čas ich môžu zvolať na preškolenie, aby nezabudli na svoje nadobudnuté skúsenosti. Píšem to preto, aby som upozornil, že keby sa naozaj uskutočnila mobilizácia, týkala by sa najprv tejto kategórie obyvateľov.

Ruské ozbrojené sily verbujú najmä na základe všeobecnej vojenskej povinnosti. Každý mladý muž, ktorý dosiahol vek 18 rokov, by mal podľa zákona slúžiť svojej vlasti, ako tomu bolo v minulosti aj na Slovensku. V reálnom živote ale existuje veľa výnimiek a oneskorení, ktoré umožňujú mladým mužom, aby sa brannej povinnosti vyhli. Povinná vojenská služba trvá dva roky, prvý z nich je určený na výcvik. Vojakov z prvého ročníka je zakázané posielať do vojnových zón a vo všeobecnosti do takzvaných „horúcich“ miest – predpokladá sa, že na to ešte nie sú pripravení.   

V Rusku sa dlhšie diskutuje o prechode na profesionálnu armádu, čoho výsledkom je hybridný stav: viac ako tretinu všetkých vojakov v armáde už dnes tvoria takzvaní kontraktníci, profesionálni vojaci, ktorých armáda zamestnáva.

Práve títo najskúsenejší a najmotivovanejší vojaci sa zúčastňujú operácií na Ukrajine. Na začiatku bojov úrady oznámili, že tam nepošlú brancov. Dá sa povedať, že tento prísľub je do značnej miery dodržaný. V médiách sa ale napriek tomu rozoberali jednotlivé prípady jeho porušenia – pričom vojenské vedenie sa za to vždy ospravedlnilo, považuje sa to za chybu.

Okrem armády, ktorú riadi ministerstvo obrany, majú Rusi ešte aj takzvanú Národnú gardu. Je určená na ochranu verejného poriadku a elimináciu vnútorných hrozieb. Presný počet gardistov sa neuvádza, niektorí experti sa domnievajú, že by mohol dosiahnuť až pol milióna ľudí. To je viac ako celá armádna pechota.

Garda sa už tiež aktívne zúčastňuje na vojne na Ukrajine. Jej hlavnou funkciou by mala byť kontrola okupovaných (alebo, podľa Rusov, oslobodených) území, ale preukázateľne vieme, že jej jednotky bojujú aj na fronte. Zdá sa, že to posilňuje ruské vojenské zoskupenie.

Zásadná otázka znie pomerne banálne: koľko ruských vojakov je vlastne na Ukrajine? Podľa odborných hodnotení sa v čase začiatku vojenskej operácie na nej z ruskej strany zúčastnilo od 50- do 200-tisíc členov vojenského personálu. Potom tento počet asi narástol. Avšak aj najvyššie odhadované číslo je ešte stále dosť vzdialené od stropu možností celej ruskej armády a Národnej gardy. Netreba tiež zabúdať, že v boji sú nasadené aj armády proruských separatistických republík, spolu by mohlo ísť asi o 40-tisíc mužov.

Z toho sa dá opatrne konštatovať, že dnes nie sú viditeľné dôvody, prečo by malo ruské vedenie vyhlásiť všeobecnú vojenskú mobilizáciu. Odporovalo by to aj zvolenej stratégii, pretože Rusko principiálne neuznáva konflikt na Ukrajine ako vojnu, a teda nevyhlásilo vojnový stav, bez čoho nie je možná žiadna mobilizácia.   

Zaznamenané sú však aj viaceré problémy. Istý počet vojakov odmietol bojovať na Ukrajine, Rusom chýbajú niektoré konkrétne kategórie odborníkov. Hovorí sa, že armáde chýbajú najmä IT znalci a technici, ktorí sú schopní obsluhovať moderné zbrane. Úrady sa snažia, aby takých ľudí prilákali vysokými platmi a bonusmi. Nie je však vylúčené, že tento deficit sa ešte zhorší.

Obavy vyvoláva predstava, že by boli takéto kategórie mladých mužov donútené nastúpiť do armády. Aj preto mnohí IT znalci teraz masovo utekajú z Ruska. Počet IT špecialistov, ktorí emigrovali po 24. februári z krajiny, sa odhaduje na približne 70-tisíc. V domácich orgánoch zjavne vidia väčšiu hrozbu, než akú pre nich predstavuje Ukrajina a NATO.    

Pán profesor Lipitsky nás po zverejnení požiadal o krátke doplnenie textu. Text, ktorý je nižšie, bol doplnený až po zverejnení textu.

Patrí sa dopovedať. že väčšina zahraničných komentátorov nepochopila najnovší Putinov dekrét. Týmto spôsobom sa v Rusku určuje limit na počet príslušníkov armády, ktorý by nemal byť prekročený. Predchádzajúca takáto vyhláška bola podpísaná v roku 2017. Domnievam sa, že za ostatný čas počet vojenského personálu asi vzrástol. Nový dekrét tak legalizuje zmeny, ktoré už prebehli, čo je dôležite hlavne pre financovanie armády. Nemusí to teda byť priamo spojene s dodatočným náborom vojakov.