Ceny elektriny v Európe prekonávajú magickú hranicu tisíc eur za MWh. Von der Leyenová bije na poplach

Bremeno sankcií v čoraz vyššej miere znášajú domácnosti štátov eurobloku. Ale aj európskym firmám hrozí, že si nebudú môcť drahé energie dovoliť zaplatiť a môžu čeliť výrazným problémom.

Von der Leyenová ohlasuje štrukturálnu reformu trhu s elektrinou na európskej úrovni

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová v pondelok oznámila, že Európska únia pracuje na štrukturálnej reforme trhu s elektrickou energiou. Upozornila tiež na potrebu zbaviť sa závislosti od ruských fosílnych palív. Vyhlásenie šéfky eurokomisie prichádza v čase, keď Rusko už nejakú dobu spaľuje prebytočný plyn a Nemecko zaň musí stále platiť. Von der Leyenová jednako trvá na tom, že zbavenie sa závislosti od ruských energetických zdrojov predstavuje prvý krok v tejto štrukturálnej reforme.

Nárast potreby po ostatných surovinách podľa jej vyjadrení nesmie viesť k vytvoreniu nových závislostí v hospodárskej oblasti. "Musíme diverzifikovať dodávky zásob a budovať väzby so spoľahlivými partnermi," dodala. Európska únia podľa jej slov pracuje na "mimoriadnom zásahu" s cieľom udržať pod kontrolou ceny elektrickej energie, ktoré sa zvyšujú v dôsledku ruskej invázie na Ukrajine. EÚ takisto pripravuje štrukturálnu reformu trhu s elektrinou.

Česi hlásia, že európsky trh s energiami už nefunguje

Český minister priemyslu a obchodu Jozef Síkela v tejto súvislosti zvolal rokovanie Rady ministrov Európskej únie (EÚ) pre energetiku na piatok 9. septembra. Oznámil to v pondelok na tlačovej konferencii. Okrem iného na nej vyhlásil, že trh s energiami prestal fungovať.

„Trh s elektrinou slúžil Európanom 30 rokov. Teraz ale musíme pripustiť, že trh s energiami, aj keď niektorí minulý týždeň tvrdili (…), že nemôže prestať fungovať, tak on naozaj prestal fungovať, zamrzol,“ povedal Síkela. Za vysoké ceny energií podľa neho môže predovšetkým vojna na Ukrajine. „Európa sa dopustila jednej veľkej chyby a tou bola naivita v tom, či Rusko môže byť spoľahlivý partner a či je možné európsku energetickú bezpečnosť založiť na lacných dodávkach plynu z Ruskej federácie,“ zdôraznil.

Už v piatok český premiér Petr Fiala oznámil, že Česko ako predsednícka krajina Rady EÚ zvolá urýchlené rokovanie Rady ministrov pre energetiku, ktoré by sa malo venovať konkrétnym mimoriadnym opatreniam na riešenie energetickej situácie.

Francúzsko hovorí o pomocnej ruke domácnostiam a varuje firmy pred prídelovým systémom

Francúzska vláda plánuje aj v budúcom roku pomáhať domácnostiam, ktoré zápasia s dôsledkami rastúcich cien energií. V rozhovore pre francúzsky denník Le Parisien o tom hovorila francúzska premiérka Élisabeth Borneová. "Budeme aj naďalej uplatňovať opatrenia na zmiernenie dôsledkov rastu cien energií a prijmeme špecifické opatrenia s cieľom pomôcť tým najzraniteľnejším," povedala Borneová. "Francúzi sa nemusia obávať. Nenecháme ceny energií vyletieť do závratných výšok," dodala.

Podobne sa vyjadril minister financií Bruno Le Maire. Ako povedal v sobotu (27. 8.) pre francúzsku televíznu stanicu BFM, budúcoročný rast cien elektrickej energie bude vláda limitovať. Zároveň rodinám, ktoré budú mať s platením účtov za elektrinu najväčšie problémy, poskytne finančnú pomoc. Vyjadril sa tak iba niekoľko dní potom, ako francúzsky prezident Emmanuel Macron varoval, že Francúzov čakajú "náročné mesiace".

Francúzska vláda musí v nasledujúcich týždňoch rozhodnúť, či obnoví cenové stropy na elektrinu a plyn, ktorých platnosť vyprší koncom roka. Rovnako musí odsúhlasiť aj to, či bude naďalej umožňovať nákupy palív so zľavou.

Premiérka Borneová varovala firmy, že prídelový systém na energie je reálnou možnosťou počas zimy. Preto im radí, aby sa začali pripravovať už teraz. "Ak dospejeme k prídelovému systému, firmy budú prvé, ktoré to zasiahne," uviedla v pondelok na stretnutí francúzskeho zväzu zamestnávateľov MEDEF.

Premiérka vyzvala firmy, aby si pripravili svoje plány na úsporu energií v priebehu najbližšieho mesiaca. "Ak budeme konať spoločne, prekonáme riziko nedostatku. Ak si však nesplníme svoje úlohy alebo ak sa naplnia všetky nepriaznivé hypotézy, potom budeme musieť zaviesť obmedzenia spotreby."

Prezident Emmanuel Macron v júli vyzval verejný sektor a firmy, aby išli príkladom pri šetrení s energiami. Od domácností však tiež požadoval, aby takisto konali svoju povinnosť.

Nórsko, tradičný dodávateľ elektriny do EÚ, plánuje obmedziť export

Nórsko síce nie je členom Európskej únie, no dlhodobo predstavuje spoľahlivého exportéra elektrickej energie do nej. Počas rokov sa stalo v tomto smere pre Úniu kľúčovým partnerom. Najnovšie správy z Osla však vzbudili obavy. V Nórsku sú tradičným zdrojom elektriny vodné elektrárne na jeho vodných tokoch. Podobne ako zvyšok európskeho kontinentu aj túto škandinávsku krajinu trápi v tomto roku sucho, ktoré malo vplyv na výkon hydroelektrární.

Nórska elektrina z vodných elektrární je dôležitá pre ostatné škandinávske štáty. Avizovaná možnosť obmedzenia vývozu z Nórska vzbudila obavy medzi prevádzkovateľmi prenosových sústav, ktorí sú zodpovední za prenos energie vo Švédsku, Dánsku a Fínsku. Dôvod je jednoduchý: nórska elektrina je pre Kodaň, Štokholm a Helsinki dôležitá.

Ak by Nórsko obmedzilo export elektriny, poškodilo by tým energetickú bezpečnosť severských krajín. Rovnako by poškodilo dôveru v trh. Povedal to pre portál Euractiv Teppo Säkkinen, poradca pre priemyselnú a klimatickú politiku Fínskej obchodnej komory. „Európu čaká tuhá zima a krajiny by mali spolupracovať, aby ju prekonali, a nie realizovať protekcionistické intervencie na trhu,“ hnevá sa.

Nórske riaditeľstvo zdrojov a energetiky v pondelok dospelo k záveru, že k obmedzeniu vývozu elektriny by mohlo dôjsť z dôvodu ochrany energetickej bezpečnosti štátu, čo by bol podľa neho relevantný dôvod. Oficiálne to nechce vysvetľovať dôvodmi na znižovanie vysokých cien energií.

Kremský vidí riešenie v posilnení roly štátu

Trh s elektrinou sa zrútil a nefunguje. Dôkazom toho sú ceny elektriny, ktoré v niektorých prípadoch na burze už prekročili 1 000 eur za MWh. V nedeľnej diskusnej relácii televízie TA3 V politike to uviedol predseda Výboru Národnej rady SR pre hospodárske záležitosti (a možný nástupca Richarda Sulíka na poste ministra hospodárstva) Peter Kremský z OĽaNO. Štát by podľa neho mal v rámci všeobecného hospodárskeho záujmu prikázať výrobu elektriny, jej dodávky a stanoviť ceny.

"Myslím si, že v tejto situácii by mal štát zaviesť všeobecný hospodársky záujem, prikázať výrobu elektriny, prikázať dodávky, stanoviť ceny a nielen pre domácnosti, ale aj pre verejné inštitúcie, pre školy, nemocnice. Navrhujem, aby sa tento všeobecný hospodársky záujem aplikoval na celý trh s elektrinou," uviedol Kremský.

SaS sa snaží zachovať ceny elektriny na najbližšie dva roky

Predseda Výboru NR SR pre financie a rozpočet Marián Viskupič zo SaS v televízii TA3 pripomenul, že rezort hospodárstva už poslal do Bruselu na notifikáciu zmluvu so Slovenskými elektrárňami, ktorá umožní zachovať nasledujúce dva roky cenu elektriny pre domácnosti. Pokiaľ by však Európska komisia zmluvu neschválila, má podľa neho ministerstvo pripravený iný variant na zabezpečenie nízkych cien elektriny. O aký má ísť, však nespresnil.

Viskupič upozornil, že memorandum s najväčším slovenským výrobcom elektriny Slovenskými elektrárňami bolo podpísané v čase, keď boli na trhu výrazne iné podmienky ako v súčasnosti. Preto podľa neho dnes ministerstvo hospodárstva zvažuje formy pomoci už aj pre firmy.

Čoskoro odchádzajúci minister hospodárstva Richard Sulík pred týždňom síce vyhlásil, že plynu má Slovensko do konca vykurovacej sezóny dostatok, ale jedným dychom priznal, že ceny zaň sú šialené.

Energetická chudoba na Slovensku môže mať devastačné účinky

Rastúce ceny energií ohrozujú čoraz väčšiu skupinu obyvateľov Slovenska a výrazné zvýšenie platieb za elektrinu, plyn a teplo od januára budúceho roka môže byť pre mnohé domácnosti devastačné. Najviac ohrozenými skupinami takzvanou energetickou chudobou sú osamelí seniori, domácnosti jedného dospelého s dieťaťom a viacdetné úplné rodiny. Vyplýva to z aktuálnej analýzy spoločnosti Wood & Company.

"Náklady na bývanie a energie tvoria v priemere vyše štvrtinu z celkových spotrebných výdavkov slovenských domácností. Elektrina, plyn a teplo predstavujú z celkových nákladov domácností takmer desať percent, pričom výdavky na elektrinu tvoria 3,7 percenta, výdavky na plyn 3,3 percenta a na teplo odchádza ďalších 2,8 percenta. Ide o najvyšší podiel v rámci krajín EÚ," uviedla analytička Wood & Company Eva Sadovská.

Energeticky chudobnými sa môžu stať domácnosti, ktorých výdavky na bývanie sú vyššie ako 40 percent disponibilných príjmov. "Na Slovensku je bývanie najväčšou záťažou najmä pre domácnosti jedného dospelého člena, teda osamelého seniora, dospelého žijúceho ,single’ alebo jedného dospelého s dieťaťom," priblížila Sadovská. Nadmerne vysoké náklady na bývanie má 16 až 19 percent obyvateľov z takýchto domácností. Miera preťaženia nákladmi na bývanie sa tak týka viac ako 178-tisíc obyvateľov Slovenska.

(tasr, sita, krk)