Najznámejšia zo zadržaných, Svetlana Timofejevová, ktorá ako fotografka používa meno Lana Sator, má v odbore svoje meno. Už v roku 2012 si jej fotografie z ruskej továrne Energomaš našli cestu do svetových médií. V roku 2020 mohli fanúšikovia vojenskej techniky vidieť jej fotografie bizarného sovietskeho lietadla Ekranoplan, jediného svojho druhu, odpočívajúceho na brehu Kaspického mora. Zverejnil ich aj Američanmi financovaný web Rádia Slobodná Európa/Sloboda. Dá sa povedať, že je celebritou vo svojom odbore, ktorému sa hovorí anglickou skratkou urbex (urban exploration).
Prieskumníci sa svojou cestou do Albánska netajili, priebežne ju dokumentovali na svojich instagramových účtoch až do dňa zadržania. Z nich je tiež zrejmé, že Sator nebola v Albánsku fotiť prvýkrát. Táto krajina, ktorá je z čias svojej šialenej komunistickej minulosti posiata nespočetným množstvom bunkrov a vojenských inštalácií, je pre fanúšikov urbexu magnetom.
Nevyjasnené okolnosti
Všetky opisy sa zhodujú na tom, že jeden z výletníkov sa v priestore továrne stretol s albánskymi vojakmi a ostatných dvoch zadržali mimo jej priestoru – to uvádza tlačová správa albánskeho ministerstva obrany. Ale už tu sa zjavne niečo stratilo v preklade. Podľa niektorých médií Rus napadol vojakov slzným sprejom, podľa iných „paralyzujúcim sprejom“, „nervovým sprejom“, „neuroparalytickou látkou“ či „látkami“, alebo dokonca „chemickou zbraňou“. Medzi bežne predávaným kasermi, ktoré vraj urbexoví prieskumníci niekedy nosia so sebou na obranu proti strážnym psom, a chemickou zbraňou je široké pole. Jedna americká správa dokonca hovorí o „neoparalyzujúcom spreji“ a tu už si mal aj autor mal uvedomiť, že vôbec nevie, o čom hovorí.
Takúto škálu nevyjasňujú ani fotografie postihnutých vojakov. Prvý deň bola zverejnená fotografia dvoch mužov ležiacich na infúzkach s obväzmi na očiach, ktorých stav jedna správa charakterizovala ako „kritický“. Druhý deň boli obaja vojaci vyfotografovaní, ako sedia na nemocničných posteliach v uniformách a prijímajú pochvalu náčelníka generálneho štábu. V kritickom stave zjavne nie sú, ani s ich očami nie je nič v neporiadku.
Táto story je typickou obeťou „ilúzie čitateľnosti“. Vďaka Google Maps a Google Translate máme pocit, že všetkému kdekoľvek na svete rozumieme. To je veľmi zradné. Predpokladáme, že všade sú všetky informácie na internete v rovnakej miere ako u nás. Nepoznáme miestne zvyklosti, špecifický význam pojmov, ktoré v preklade znejú rovnako. Nevieme, do akého miestneho kontextu tá udalosť vstupuje.
Jeden zo zadržaných, Michail Zorin, sa mal priznať k tomu, že pracuje pre ruskú FSB. To vieme zo správy albánskeho média, ktoré sa vyznačuje veľkým množstvom správ inzerovaných ako „exkluzívne“. Ale žiadny oficiálny orgán ani Zorinov právnik to nepotvrdil.
Obvinenie zo špionáže sa od začiatku zdalo ako chimérické. Minister obrany podľa vyhlásenia zverejneného na oficiálnom webe ministerstva vojakov tiež navštívil, už 21. augusta uviedol, že sú "pripravení na prepustenie z nemocnice". Pochválil ich a políciu za rýchlu reakciu, ale zároveň poznamenal, že „továreň nebola v prevádzke už roky“. V jeho podaní cudzinec použil iba „sprej“, bez ďalších podrobností. K hodnoteniu incidentu uviedol: „Videné v širšom regionálnom kontexte a politickom kontexte, nie je možné incident podceňovať a prejsť, ale tiež by sme nemali zbrklo vyvodzovať závery. Ale fakt, že sa cudzinci dopustili násilnej reakcie, nás vedie k tomu, že ho musíme vyšetriť až do konca.“
V čom mala spočívať špionáž
Ponúka sa otázka, v čom presne mala spočívať špionáž v mnoho rokov nepoužívanej továrni (a s výhradou toho, čo sme povedali o „ilúzii čitateľnosti“, továreň na satelitnom zobrazení Google Maps vyzerá ako polorozpadnutá). Odpoveď ponúklo už spomínané albánske médium v jednej zo svojich exkluzívnych informácií. U zadržaných sa mal nájsť náboj kalibru 5,56 mm. To je kaliber NATO, ktorý sa v Albánsku historicky nepoužíval. Špióni boli nábojom vybavení na ukážku a mali zistiť, či sa už v Albánsku vyrábajú náboje kalibru NATO. Tak znie vyšetrovacia hypotéza.
Ako ďalší referenčný údaj sa objavila informácia, že v tom istom čase boli v Albánsku zadržaní štyria Česi. Rovnako fanúšikovia urbexu. Rovnako v blízkosti zbrojárskej továrne. Dokonca továrne, ktorú už pred dvoma rokmi navštívila podľa svojho Instagramu Lena Sator. Tí sa síce nestretli so žiadnymi vojakmi, neboli obvinení zo špionáže a čoskoro boli prepustení. Lenže im zabavili veci, ktoré miestna polícia, konkrétne vraj podľa oznámenia českého ministerstva zahraničia, „protiteroristické oddelenie“ stále skúma. Takže trčia v Albánsku.
S problémom môže súvisieť aj to, že na vyšetrovaní sa podieľa niekoľko zložiek – minister obrany vo svojom vyhlásení vymenoval rozviedku, vojenskú rozviedku, políciu, vojenskú políciu a protiteroristický útvar –, ktoré môžu mať svoje záujmy. To ešte podčiarkuje čerstvá správa, že pred niekoľkými dňami vláda pre zlé výsledky odvolala vrchného veliteľa albánskej polície Gladysa Nanoa, ktorého menovala iba vlani v októbri.
O tom, že nie všetci sú o vyšetrovacej hypotéze presvedčení, svedčí aj to, ako sa k veci vyjadril albánsky premiér. Ten 26. augusta na tlačovke s luxemburským premiérom povedal, že vec sa musí prešetriť a zistiť úmysly cudzincov, ale „ak by ohrozenie národnej bezpečnosti malo spočívať v tom, že tí ľudia fotografovali nejaké komunistické ruiny, tak je to na smiech“.
Doplňme aj ďalší fakt, ktorý nám veľa nepomôže, a to, že 26. augusta Rusko vydalo na Timofejevovú svoj zatykač. Je obvinená z neoprávneného získania utajovaných informácií.
Fanúšikovia urbexu tomu neveria
Asi už môžeme v tejto chvíli povedať, že podozrenie zo špionáže je trochu pritiahnuté za vlasy. Agenti FSB nemajú také dlhé roky pripravované legendy, akú má v podobe svojej fotografickej produkcie Timofejevová, ale aj ostatní zadržaní. Ich hobby je celkom zrozumiteľné, kto v živote nepocítil túžbu preniknúť do uzavretého, opusteného objektu, ten nikdy nebol mladý. Fanúšikovia urbexu, ktorí ich poznajú, ničomu takému neveria.
Ak si odmyslíme, že netušíme, čo malo byť predmetom špionáže, je tu možnosť, že to neboli agenti, ale boli k spolupráci získaní či prinútení. To sa, bohužiaľ, v dnešnom Rusku deje. Guardian priniesol nedávno reportáž o jednom takom človeku.
Volá sa Michail Sokolov. V roku 2016 mal 19 rokov a už mal meno ako protikorupčný aktivista a youtuber v rodnom Votkinsku vo východnom Rusku. Predvolala si ho FSB a pritlačili na neho cez vyhýbanie sa vojenskej službe. Podpísal im spoluprácu a donášal im informácie z aktivistického prostredia, vraj sa snažil nikoho nepoškodiť. V roku 2021 získal platené miesto v Navaľného protikorupčnej nadácii v Moskve. To síce jeho riadiace orgány nadchlo, lenže nadáciu onedlho zakázali a Sokolov odišiel, tak ako mnoho ďalších ruských opozičníkov, do Gruzínska. Tam sa prvýkrát niekomu z opozície priznal, že bol agent, a spoluprácu vypovedal. Stretol sa tam tiež s ďalším aktivistom-agentom, ktorý bol v podobnej situácii. Tento rok odišiel do Holandska, kde požiadal o politický azyl. Žije v utečeneckom tábore.
Článok je depresívny v tom, ako v ňom ožívajú rovnaké témy, situácie a mechanizmy, aké sme boli zvyknutí čítať v československých rozprávaniach o agentoch ŠtB. Až na technické inovácie – niekdajší riadiaci dôstojníci vraj dnes občas posielajú Sokolovovi výsmešné esemesky – tu ožívajú naše 80. roky. Lenže v Rusku sa tento svet nikdy neskončil.
Išlo však, zdôraznime, o donášanie na vnútorného nepriateľa. Na akcie v cudzine má Rusko iných ľudí – a aj oni môžu vystupovať ako turisti.
Pre nás je ten prípad zaujímavý tým, že jeden zo zadržaných – Michail Zorin, ten, ktorý mal zaútočiť na albánskych vojakov a podľa jednej nepotvrdenej správy sa priznať k špionáži pre Rusko, žije v Česku. Z jeho účtov na sociálnych sieťach dokonca zistíme, že je študentom Vysokej školy chemicko-technologickej v Prahe. Ako škola potvrdila, Zorin od vlaňajšieho septembra do júna absolvoval prípravný kurz češtiny. Mal riadne vízum a kurz si zaplatil. Teraz je prijatý na riadne štúdium chémie. Ako dosvedčuje jeho Instagram, aj v Česku už navštívil rôzne opustené kryty a iné objekty. A zúčastnil sa tiež na demonštráciách na podporu Ukrajiny.
Možno si ľahko predstaviť, že by niektorí v takom prípade podľahli paranoji. Takýmto spôsobom kauzu spočiatku poňal napríklad známy lovec ruských agentov Christo Grozev z organizácie Bellingcat (aj keď aj on dodal, že si zachováva skepsu voči predčasným záverom). Keď máte kladivo, vidíte všade klince.
Na druhej strane je tu súčasná diskusia o nevydávaní turistických víz Rusom ako politickom kroku voči Rusku. Ruská komunita v Česku je pomerne veľká, jej viditeľnejšia časť sa prejavuje protiputinovsky. Ale napríklad sú tu aj iní, čo by mala podchytiť česká kontrarozviedka. Aby sme mali jasno v tom, že na tých Rusov, ktorí sú v ČR, sa nemusíme pozerať podozrievavo.
Text, ktorý bol krátený, pôvodne vyšiel na portáli Echo 24. Vychádza so súhlasom redakcie.