V Putinovej hlave. Odkiaľ čerpá ruský prezident
„Starnúca duša sa stáva konzervatívnejšou. Čo vy na to?“ spýtal sa vo februári 2000 študent univerzity v Irkutsku ruského prezidenta Vladimira Putina. Ten nevyužil príležitosť na to, aby sa zamyslel nad konzervatívnym svetonázorom. Azda ho príliš vyľakala zmienka o starnutí a vtedy štyridsaťosemročný prezident a džudista odpovedal: „Ubezpečujem vás, že sa cítim mladý. Svoj vek nevnímam.“ Odmietol tým aj konzervativizmus, s ktorým bude neskôr spájaný?
RUSKÝ PREMIÉR MEDVEDEV PREDLOŽIL PUTINOVU SVOJU REZIGNÁCIU
Vladimir Putin. Foto: TASR/AP
Isté je, že pri iných príležitostiach odložil filozofickú a svetonázorovú zdržanlivosť. Keď toho istého roku predniesol v Nemeckom spolkovom sneme príhovor, prihlásil sa v dokonalej nemčine k veľkosti európskej filozofickej tradície, obzvlášť tej vyrastajúcej zo slobody a humanity. Na Nemcoch si cení, že sa „ani v najhorších dobách, áno, ani v ťažkých rokoch Hitlerovej tyranie“ nepodarilo „uhasiť ducha slobody a humanizmu, ktorého základy položili Lessing a Wilhelm von Humboldt“. Nemeckých zákonodarcov aj občanov uisťuje, že „v našej krajine máme pamiatku antifašistických hrdinov v zvláštnej úcte“. Práve preto, že osvietení Európania sa môžu na Rusko spoľahnúť, bude možné Kantov vznešený ideál večného mieru konečne uskutočniť.
„Liberálny Putin“ nultých rokov sa opiera nielen o Kantov humanizmus. Andrej Illarionov, v predmetnej dobe Putinov hlavný ekonomický poradca, pripomína, že liberálnych momentov bolo viac: Putin napríklad jednoznačne odmietol socialistický experiment a voči globálnemu kapitalizmu nevidel alternatívu.