Seriál Pán prsteňov: Prstene moci je o peniazoch, nie o Tolkienovi

V piatok spoločnosť Amazon odpremiérovala prvé dve časti seriálu Pán Prsteňov: Prstene moci. Seriál však s dielom J. R. R. Tolkiena nemá veľa spoločného. Namiesto Tolkiena v ňom totiž ide o peniaze, čoho výsledkom je v zásade klasický biznis model všetkých streamovacích spoločností, ktoré sa pustia do výroby seriálov – nájsť populárny námet a vytvoriť z neho tuctový seriál. Presne o tom sú aj Prstene moci.

Aby bolo jasné, čo vyčítam prvým dvom častiam seriálu, nie je to, že sa nedržia Tolkienových kníh. Ono to v podstate ani nebolo možné, keďže Amazon vlastní práva len na knihy Pán Prsteňov a Hobit, ktoré už boli sfilmované. Seriál preto mohol byť vytvorený len z dodatkov, prípadne príbehov, ktoré vyrozprávajú v spomínaných dvoch knihách niektoré z postáv. A to je veľmi málo materiálu na plnohodnotný seriál. Preto sa dalo očakávať, že tvorcovia budú brať Tolkienove príbehy len ako inšpiráciu. Napokon, podobne boli spracované aj predchádzajúce filmy, pričom najmä v Hobitovi bol Bilbov príbeh doplnený o paralelné deje, ktoré sa síce inšpirovali knižnou predlohou, no boli značne dotvorené.

Niektoré dotvorené veci sú celkom zaujímavé

Dokonca si myslím, že niektoré veci, ktoré si tvorcovia seriálu vymysleli, sú celkom zaujímavé. Je to napríklad postava elfa Elronda, ktorý je vykreslený ako kráľova pravá ruka a typický politik či diplomat. Scény, keď ho elfský veľkráľ Gil-Galad určí za Celebrimborovho pomocníka a Elrond následne vymyslí, že osloví s návrhom na spoluprácu trpaslíkov, ma nerušia. Aj keď nie sú verné knižnej predlohe. Naopak, považujem to za celkom zaujímavý nápad a myslím si, že sa celkom podaril.

Podobný prípad sú hobiti. Nechajme teraz bokom ich prítomnosť v seriáli, ktorý by mal rozprávať príbehy, odohrávajúce sa tisíce rokov pred tým, než sa podľa Tolkiena hobiti objavili. Tvorcom treba uznať, že to, ako zobrazili ich schopnosť schovať sa pred svetom, je celkom nápaditým dotvorením príbehu.

Problémom seriálu je však to, že vtedy, keď sa tvorcovia nedržia Tolkienovej predlohy, takmer nikdy nevznikne nič originálne. A to sa deje v drvivej väčšine prípadov. Výsledkom je drahá napodobenina hociktorého iného tuctového seriálu, ktorý si divák môže pozrieť na Netflixe, Disney plus, HBO Go či ďalších streamovacích platformách.

Vtieravá diverzita

Začína sa to vtieravou diverzitou, o ktorej sa hovorilo ešte pred uvedením prvého traileru. Černochov nájdeme medzi elfmi, ľuďmi, trpaslíkmi, ale aj hobitmi. Obzvlášť trápne je to u trpaslíkov, ktorí žijú v baniach v podzemí a denné svetlo na ich kožu takmer vôbec nedopadá. Aby to bolo s diverzitou dokonalé, všetci čierni herci okrem elfa majú v seriáli aj významné postavenie. Hobitov vedie černoch, trpasličia, ako aj númenorská princezná sú černošky. Inak, vôbec by som sa nečudoval, ak by mala Galadriel v niektorej z ďalších častí problémy so svojou rodovou identitou.

Dielo J. R. R. Tolkiena dáva Amazonu taktiež možnosť využívať ďalší moderný prvok, teda neustále meniť prostredie deja. Vďaka tomu sa z ríše elfov po pár minútach ocitáme v baniach trpaslíkov, potom zasa na poliach ľudí, vzápätí u hobitov a akoby toho nebolo málo, tvorcovia k tomu pridali aj (dosť zbytočné) scény na mori. Ak ste sa toho nenabažili dosť pri Hre o tróny, tu máte ďalšiu príležitosť.  

V seriáli je aj plno akčných scén, pričom mnohé z nich nemajú žiadnu inú funkciu, len udržať diváka pri obrazovke. Pri tej, keď Galadriel tesne pred Valinorom vyskočí z lode, začne plávať naspäť do Stredozeme a náhodou stretne ľudských stroskotancov, určite každému, kto aspoň zbežne pozná dejiny Stredozeme, sa stavajú vlasy dupkom. Keď Galadriel pri búrke vypadne z plte a Halbrand skočí za ňou, sa divák sám seba pýta, prečo musí už aj tak dosť hlúpa scéna, akou je pokus preplávať z Valinoru do Stredozeme, pokračovať takýmito tuctovými dejovými zvratmi. Ich zámerom nie je nič iné, ako vniesť akčnú scénu do deja, kde sa vôbec nehodí. Za niečo také by sa nemusel hanbiť žiaden režisér akéhokoľvek béčkového seriálu.

Násilné pretláčanie ženských postáv

Takýchto vecí by som mohol menovať ešte veľa, no tou najtuctovejšou bolo jednoznačne násilné pretláčanie ženských postáv a ich stvárnenie. Po prvé, hlavnými postavami vo všetkých rasách sú ženy. Je tu elfka Galadriel, trpasličia princezná Disa, hobitka Nori a dokonca slobodná matka (aké nápadité) Bronwyn. Každá z nich je až na Disu zobrazená tuctovo – jej okolie jej neverí, no ona sa mu vzoprie a vykoná veľké činy, na ktoré sa muži neodvážia. Galadriel naháňa Saurona, aj keď ju od toho všetci muži odhovárajú. Nori (inak, prečo sa volá rovnako ako trpaslík z Hobita?) sa zaujíma o svet mimo osady, aj keď jej to všetci zakazujú. No a Bronwyn, ktorej muži neveria, že ich osade hrozí nebezpečenstvo, presvedčí chlapov v krčme tým, že pred nich na stôl položí vlastnoručne odseknutú hlavu nejakej príšery, ktorá predtým zničila celú susednú osadu a teraz chcela zabiť ju a jej syna.

Tým sa dostávame k druhému problému so ženskými postavami v tomto seriáli a to je ich zobrazenie, ktoré vôbec nie je ženské. Galadriel, Nori aj Bronwyn sa správajú ako muži. Najvypuklejšie to, samozrejme, vidieť na Galadriel. Tá na rozdiel od knižnej predlohy, v ktorej vyniká múdrosťou a láskavosťou, v seriáli predstavuje dokonalého bojovníka s neutíchajúcou túžbou po pomste. Z láskavej, múdrej a krásnej pani, ktorá očarí všetkých členov Spoločenstva prsteňa a svojou jasnozrivosťou pomôže všetkým jej členom svojimi darmi, sa tu stáva akýsi vojak, ktorý je totálne zaslepený túžbou po pomste. A kvôli nej vystavuje nebezpečenstvu nielen seba, ale aj svoju družinu. Alebo si niekto skutočne myslí, že by sama s pár pobočníkmi dokázala objaviť a zničiť Saurona, ktorý predtým zahubil niekoľko elfských kráľov a princov? Tvorcovia seriálu nám tak ponúkajú trápnu predstavu o tom, že ženy sú vážené len vtedy, keď sa správajú ako muži. Prípadne, že by sa tak mali správať a spoločnosť by im v tom nemala brániť. Alebo dokonca, že hodné úcty je len typicky mužské správanie.

A to je znova tuctový námet. Ak chcete vedieť, ako sú stvárnené ženy v seriáli Prstene moci, vlastne to ani nemusíte vidieť. Stačí si pozrieť nejaký iný klišé seriál či film. Napríklad Avengers: Endgame, kde je scéna, keď sa superhrdinovia potrebujú prebiť cez obrovskú presilu mimozemšťanov k stroju času. Mužom už došli sily, keď sa na scéne objavia ženské superhrdinky, ktoré si vysunú rukávy a bijú sa minimálne rovnako dobre ako muži. V seriáli Pán Prsteňov vidíme v podstate to isté, len sa zmenili mená a prostredie.  

Tolkien chápal, že úlohy mužov a žien vo svete sú odlišné

Chudák profesor Tolkien sa po premiére seriálu možno aj obrátil v hrobe. Dovolím si totiž tvrdiť, že on by niečo také nikdy neurobil. Áno, poznáme hrdinku Eowyn, ktorá sa v prestrojení vybrala do bitky pri Minas Tirith spolu s mužmi a zabila Čierneho jazdca. No ona je ojedinelým prípadom vo svete profesora Tolkiena, ktorého pohľad na ženu bol úplne opačný ako ten, ktorý nám ponúkajú tvorcovia seriálu.

Tolkien chápal, že úlohy mužov a žien vo svete sú odlišné. Ako sám píše v Silmarillione, „najhrdinskejší skutok, aký kedy ľudia alebo elfi vykonali“, spravil Beren a jeho milá Lúthien, ktorí sa postavili pred Morgotha (čo bol Sauronov pán). No prekvapivo, Lúthien nevytiahla meč a nezasadila Morgothovi smrteľný úder, ale začala mu spievať a svojou piesňou ho uspala. Galadriel, akú stvoril Amazon, sa však najviac z knižných predlôh podobá na Boromira, nebojácneho bojovníka, ktorého napokon zabila jeho vlastná túžba po prsteni, a nie na „knižnú pani“, po ktorej je pomenovaná.

Amazon na rozdiel od Tolkiena nestvoril nič originálne. Ich seriál ponúka tuctový príbeh zaodetý do mien a miest, ktoré vo svojom diele spomína aj profesor Tolkien. No nič viac. Človeku po dopozeraní napadne, že je vlastne škoda, že sa filmári chopili práve tohto diela.