Vladimír Palko

Vražda a nenávisť sú spojené, učí nás Biblia. „Kto nenávidí svojho brata, je vrah,“ píše v liste apoštol Ján. Vo vojne je aj veľa vraždenia, aj veľa nenávisti. Tej ešte viac ako vraždenia. Ale z apoštolových slov plynie, že každá nenávisť je už vraždením prinajmenšom v srdci. 

V dňoch po zavraždení Darie Duginovej rezonovali výroky politikov, ktorí sa nechali počuť, že im Duginovej nie je ľúto. Česká ministerka obrany Jana Černochová povedala, že potlačuje prirodzenú reakciu na tragickú smrť a hovorí: “A nie je mi ľúto ani dcéry, ani trúchliaceho otca. Je mi ľúto tisícov ľudí zavraždených v dôsledku ich propagandy a odpornej ideológie.“

Na Slovensku podobne reagoval predseda parlamentného výboru pre obranu a bezpečnosť Juraj Krúpa. Označil Duginovú za „surovú ruskú nacistku, ktorá pokladala Ukrajincov za podľudí a volala po ich vyvraždení“. Potom prirovnal Duginovú k Hitlerovi, Stalinovi a Pol Potovi.

Trochu iného názoru bol pápež František, ktorý označil Duginovú za nevinnú obeť. A tým si vyslúžil kritiku ukrajinského veľvyslanca vo Vatikáne Andrija Juraša. Ten nepovažuje Duginovú za nevinnú. Hovorí: „Nemôžem hovoriť v rovnakých kategóriách o útočníkovi a o obeti, o násilníkovi a o znásilnenej. Ako je možné spomenúť jedného z ideológov ruského imperializmu, ako by to bola nevinná obeť?“