Kritické množstvo na Václaváku

Záleží na kontexte, motivácii a emocionalite. Aj demokrati dokážu dať dohromady plný Václavák, aj plnú Letnú, ale vlastne sa nič nedeje, de facto ide o podporu režimu, aj keď sa protestuje proti Babišovi. Babiš bol z ich pohľadu „pokazením“ režimu, ktorého oni sú zástancami, a demonštranti z Letnej si neželajú nič iné, než aby režim fungoval správne, ale bez Babiša. Sú to takí vľúdni opravári, myslia to dobre, sú nanajvýš znepokojení, chceli by režim znovu nahodiť, aby bol taký, aký sa páči im.

Tých sedemdesiattisíc v sobotu na Václaváku, to neboli žiadni opravári režimu, v jeho opravu už dávno neveria, možno nikdy neverili. Im režim prinajmenšom nevyhovuje, väčšina z nich ho úprimne nenávidí a prajú si jeho zvrhnutie. Nie teda len zvrhnutie vlády, ale celého režimu, teda toho usporiadania, čo viac-menej pretrváva od roku 1989. Teda prozápadného, ekonomicky a politicky liberálneho, sociálne zdržanlivého a v rovine ideovej potom povedzme idealisticky-humanistického. To sa prejavuje napríklad tak, že sa ešte stále „oficiálne“ pripomínajú hodnoty, na ktorých na Václavskom námestí a Letnej v novembri 1989 nový, teraz starý, režim vznikal.