Katastrofizmus ako životný postoj. Súčasnosť v niečom pripomína starý Rím

Občas máme pocit, že svet okolo nás sa rúca. V našej severočeskej dedinke častejšie počúvam neobvykle agresívne výpady proti politikom všetkých strán, ľudový slovník, povedal by som, ešte viac zhrubol a asi najhoršia zo všetkého je takmer všadeprítomná obava, čo s nami bude. Nad spoločnosťou občas leží ako temná, ťažká deka a tiež vieme, že strach stojí pri koreňoch hnevu.

Keď sa ma ľudia pýtajú, ako sa majú s dobou vyrovnať, skúšam zahnať svoje vlastné stresy a odpovedám, že pravdepodobne bude horšie, ale že sa táto doba dá prežiť oveľa lepšie, keď si dáme pozor na to, ako o nej premýšľame a ako ju prežívame. Stále totiž žijeme z pomerne lacných potravín minulej úrody a doteraz sa naplno neprejavili problémy spojené so zníženou dodávkou ukrajinského obilia, so suchom v USA či s nedostatkom vody v ľudnatom Pakistane. Zatiaľ je čas sa psychologicky pripraviť. Jeden nedostatok nám totiž nehrozí – zlých správ bude stále dosť.