Potvrdilo sa, že Heger nie je riešenie, ale problém

Odchod Sulíka (Kolíkovej) z koalície nemusí nutne znamenať ani „povalenie vlády“, ani hrozbu „rýchleho návratu Fica“. Tak ďaleko ešte nie sme. Sulík napriek vojne s Matovičom naznačuje, že odmieta predčasné voľby a preferuje prežitie Hegerovej vlády do roku 2024.

Heger by to mohol uhrať aj s funkčnou menšinovou vládou. No možné by to bolo len v prípade, ak sa nebude báť médií. A prezidentky Čaputovej. Teda ak si obháji a presadí spoluprácu so skupinou nezávislých konzervatívnych poslancov okolo Tarabu. Aby nebol ďalej naplno závislý od súbojov a obchodov s opozičnou SaS.

Pri Hegerovi však môžeme mať silné pochybnosti, či by konflikt s médiami zvládol.

Totiž: sú to práve médiá, kto intenzívne torpéduje prípadnú spoluprácu menšinovej vlády a poslancami okolo Tarabu. Mediálna kampaň vyrába z Tarabu a Kuffovcov „fašistov“. Je to síce v rozpore s realitou (Taraba a Kuffovci neboli a nie sú fašisti ani neonacisti), no zaberá to. Mediálne senzitívne a labilné typy koaličných poslancov začítané do manuálov Denníka N znervózneli. A zľakli sa. Medzi prvými, ktorí sa roztriasli v kolenách, sú Šeliga (Za ľudí), Stančík (OĽaNO) či Krúpa (ten sa už stihol prezliecť do kimona s logom SaS).

V konečnom dôsledku veľa závisí nielen od Matoviča, ale hlavne od premiéra Hegera. Buď dokáže nervóznych koaličných kolegov upokojiť a presvedčiť ich, že menšinová vláda potrebuje krytie aj od nezávislých poslancov. Bez ohľadu na to, čo o tom píšu noviny. Alebo sa v mediálnej paľbe zloží. A prežitie jeho vlády bude celkom závislé od Sulíka s Kolíkovou, respektíve od politiky opozičnej SaS.

Prvé (letné) kolo v bitke o Hegera nevyhral Sulík, ale Matovič. Premiér odmietol požiadavky SaS, aby prevzal iniciatívu, odstránil Matoviča a chytil do rúk koaličné kormidlo. Predseda vlády nemal odvahu ani silu na to, aby riskoval konflikt a boj o moc vo vlastnej strane.

Rozhodnutie Hegera možno mnohých sklamalo, bolo však správne. V strane má dominantné postavenie Matovič. A ostalo by to tak aj po prípadnom konflikte s premiérom. Navyše, ak by Heger pod tlakom Sulíka, prezidentky a médií zarezal ministra financií, bolo by to nefér. Nech je Matovič akokoľvek agresívny a nezvládnuteľný, stále platí, že je víťaz volieb a líder Obyčajných. A zosadiť by ho mali voliči alebo snem strany, nie bočné intrigy kdesi v zákulisí. S notami, ktoré nevznikli v OĽaNO…

Heger odmietol ultimáta Sulíka (tie by aj tak nevyriešili jadro problému v koalícii). Krátko nato ministri SaS odišli z vlády.

Matovič však súboj o premiéra vyhral len spolovice.

V druhom kole sa to pravdepodobne pootočí. Ak chce Matovič preseknúť staré otravné konflikty so Sulíkom a udržať vládu, bude to musieť rozohrať na dve strany. Aj na SaS, ktorá avizuje, že nechce ústavnú krízu a predčasné voľby (v niečom môžu spolupracovať). Aj na skupinu nezávislých konzervatívnych poslancov, aby nemusel kolenačky chodiť za Sulíkom s každým zákonom, ktorý vláda potrebuje pretlačiť cez parlament.

Pre Matoviča s Kollárom by asi nebol nijaký problém robiť občasné dohody s Tarabom. Takisto by asi nemali problém vydržať krik médií alebo prezidentky.

O večne vyľakanom Hegerovi to však neplatí.

Plastelínová a bojazlivá povaha premiéra môže byť niekedy výhoda pre Matoviča, inokedy výhoda pre druhú stranu.

Počas sporov vnútri koalície sa premiér Heger bál Matoviča. A nechcel riskovať konflikt v strane.

Dnes, keď sa bude bojovať o mantinely pre menšinovú vládu, sa zrejme bude Heger báť médií. A nebude ochotný riskovať konflikt mimo strany.

Výsledkom bude v takom prípade prešľapovanie na mieste. Pokračovanie telenovely Matovič – Sulík. A bezmocné čakanie, kedy menšinová vláda narazí.

Druhou možnosťou je, že Matovič sa popri tom pokúsi o dohody s tarabovcami. Heger sa na to bude nehybne prizerať. A médiá za to budú „bývalého štátnika“ prefackávať dovtedy, kým nestratí vedomie (a ďalších koaličných poslancov).

V jednom aj druhom prípade bude asi časom Matovič ľutovať, že Heger nie je aspoň o malý kus odolnejší.

Záver: Heger bol prislabý na to, aby skrotil Matoviča so Sulíkom a vyriešil koaličnú krízu. Bez akéhokoľvek pokusu o vlastnú iniciatívu (či o hrozbu demisiou) to nechal vyhniť. V poriadku, asi to inak nešlo, jeden z dvojice Matovič – Sulík musel padnúť. No takisto je prislabý na to, aby uniesol následky, ohradil sa proti politike médií a vybojoval priestor pre funkčnú menšinovú vládu. A to už v poriadku nie je.

Aby sme sa vrátili k titulku: Heger nie je riešenie, ale prekážka akéhokoľvek riešenia. A jeho útek pred konfliktmi a kopancami bude kontraproduktívny. Onedlho si do neho s chuťou udrú všetci.

Nechceme predbiehať, ale skôr či neskôr sa asi nekonfliktný Heger pokloní, poďakuje za pozornosť. A odoberie sa do domáceho ošetrenia.