Výbuch Etny vypustil 10-tisíckrát viac emisií oxidu uhličitého ako ľudstvo za celú históriu, tvrdí staronový hoax

Na slovenskom internete sa objavil starší recyklát zahraničnej dezinformácie, podľa ktorej je vplyv človeka na produkciu emisií oxidu uhličitého v porovnaní so sopkami takmer irelevantný. Reč čísel však rozpráva presne opačný príbeh.

yosh-ginsu-qexZLgMcbPc-unsplash Výbuch sopky Mount Sinabung, ilustračný obrázok. Foto: Pexels.com

Ak by sme mali vybrať jedno z najdôležitejších slov posledných rokov, určite by medzi ne patril pojem emisie, či už ide o tie prírodného alebo ľudského pôvodu. Emisie sa skloňujú predovšetkým v súvislosti s klimatickou zmenou, pričom presná miera ich vplyvu na tento fenomén je stále predmetom sporov.

Do tejto polemiky zapadá aj príspevok, ktorý sa počas uplynulého víkendu objavil na facebookovom účte Jano Stanko. „Toto malé odgrgnutie sopky Etna vypustilo do atmosféry 10-tisíckrát viac CO2 ako ľudstvo za celú svoju históriu na Zemi, ale nebojte sa, klíma podvod vás nakŕmi chrobákmi, zakáže vám používať vlastné auto a zdaní vašu miniatúrnu uhlíkovú stopu,“ píše sa. Príspevok v čase písania článku zdieľalo skoro 750 užívateľov.

Takmer identický text s rozdielnou fotkou a grafickou úpravou sa objavil na anglickom Twitteri v júni tohto roka. Dovedna na neho kladne reagovalo takmer 8 000 ľudí a viac ako 3 500 ho zdieľalo.

Podobné tvrdenia s rôznymi obmenami sa na internete objavujú periodicky. Niekedy vypovedajú o kombinovanej aktivite všetkých sopiek v porovnaní s ľudskou činnosťou, inokedy sa líšia vzájomné pomery, názvy sopiek a podobne.

V prípade uvedeného príspevku na slovenskom Facebooku však ide o nezmysel, ktorý už dávnejšie vyvrátili overovatelia faktov. Boris Behncke, expert z talianskeho Národného inštitútu geofyziky a vulkanológie v e-maile pre agentúru Reuters tvrdenie začiatkom júna opísal ako „úplný nezmysel“ a „dezinformáciu“.

Podľa Geologickej služby Spojených štátov zverejnené vedecké odhady globálnych emisií CO2 všetkých sopiek nachádzajúcich sa na súši a v moriach „ležia v rozsahu od 0,13 gigatony do 0,44 gigatony za rok“. Jedna gigatona je ekvivalent jednej miliardy ton.

To je zlomok oxidu uhličitého vyprodukovaného ľudskou činnosťou. Len v roku 2021 dosiahli globálne emisie CO2 zo spaľovania energie a priemyselných procesov rekordnú výšku 36,3 miliardy ton, ukázali údaje Medzinárodnej energetickej agentúry (IEA).

Ročný objem ľuďmi vyprodukovaných emisií v gigatonách za obdobie od roku 1900 do súčasnosti. Foto: IEA

„Na globálnej úrovni vulkány v súčasnosti vypúšťajú len niekoľko percent produkcie oxidu uhličitého spôsobenej človekom,“ povedal Behncke a zdôraznil, že emisie CO2 spôsobené ľudskou činnosťou sa v posledných desaťročiach dramaticky zvýšili, zatiaľ čo sopečné emisie sú viac-menej konštantné.

Pokiaľ ide o samotnú Etnu, ktorá sa nachádza v Taliansku, podľa Simona Carna, profesora geologického a banského inžinierstva pôsobiaceho na Michiganskej technologickej univerzite, najlepšie odhady pre emisie CO2 tejto sopky sú zhruba tri milióny ton ročne. To znamená, že ročné emisie Etny sa rovnajú približne jednému promile emisií vyprodukovaných ľuďmi za rovnaké obdobie.

Pravdou ale je, že veľké individuálne sopečné erupcie dokážu do atmosféry vychrliť obrovské množstvo oxidu uhličitého, no v porovnaní s ľudskou činnosťou ide stále o malý objem. Carn uviedol, že aj tie najväčšie sopečné erupcie v nedávnej histórii vyprodukovali približne 10 až 50 miliónov ton emisií oxidu uhličitého.

Najväčšia erupcia zaznamenaná moderným človekom bol výbuch indonézskej sopky Tambora. Pri explózii v roku 1815 Tambora vyvrhla do ovzdušia 120 miliónov ton oxidu siričitého a to až do výšky 40 kilometrov, čo prispelo k miernemu ochladeniu celej planéty a lokálnym hladomorom. Zo sopky, ktorá pôvodne merala 4 300 metrov, sa stal podstatne menší vrch s výškou 2 850 metrov. Erupcia trvala až štyri mesiace.


Päťpercentná DPH na základné potraviny má podľa premiéra Roberta Fica kompenzovať dosahy konsolidačných opatrení, ktoré pocíti každý. Budeme si ich skutočne od budúceho roka kupovať lacnejšie?
Prejsť na článok