„Udalosti, drahý chlapče, udalosti,“ odpovedal údajne britský premiér v rokoch 1957 až 1963 Harold Macmillan na otázku novinára, čo najpravdepodobnejšie poškodí jeho vládu. Táto Macmillanova poučka stále platí, nielen v Británii. Avšak aj tam je podivuhodné, ako udalosti úplne vychýlili smer vládnych konzervatívcov.
Keď Boris Johnson v decembri 2019 drvivo vyhral parlamentné voľby, uhájil tradičné konzervatívne okrsky na juhu Anglicka, prebral labouristické okrsky na severe, písalo sa o novej zlatej konzervatívnej ére. Komentátori vopred odpísali labouristov v nasledujúcich voľbách, veštili radikálny konzervatívny program a Johnsonovi žiarivú budúcnosť dlhodobého premiéra.
Namiesto toho v marci naplno vypukla pandémia covidu, nasledovaná vojnou na Ukrajine a energetickou krízou, Johnson sa zdiskreditoval lockdownovými večierkami a konzervatívni komentátori v depresiách píšu o stratených príležitostiach. Krajinu odovzdáva svojej nástupkyni Liz Trussovej v mimoriadnej kríze.