Keď Boris Johnson v decembri 2019 drvivo vyhral parlamentné voľby, uhájil tradičné konzervatívne okrsky na juhu Anglicka, prebral labouristické okrsky na severe, písalo sa o novej zlatej konzervatívnej ére. Komentátori vopred odpísali labouristov v nasledujúcich voľbách, veštili radikálny konzervatívny program a Johnsonovi žiarivú budúcnosť dlhodobého premiéra.
Namiesto toho v marci naplno vypukla pandémia covidu, nasledovaná vojnou na Ukrajine a energetickou krízou, Johnson sa zdiskreditoval lockdownovými večierkami a konzervatívni komentátori v depresiách píšu o stratených príležitostiach. Krajinu odovzdáva svojej nástupkyni Liz Trussovej v mimoriadnej kríze.
Pochádza z ľavicovej rodiny
Nová britská premiérka nemá problém meniť názory. Čo sa môže brať pozitívne, ako potvrdenie toho, že je ochotná sa poučiť, pripustiť si zmenu situácie. Alebo naopak ako znak bezškrupulóznosti, kariérizmu a absencie akýchkoľvek princípov.
Mary Elizabeth Trussová sa narodila v roku 1975 do rodiny známych ľavicových radikálov. Jej otec je emeritný profesor matematiky na univerzite v Leedse, matka bývalá zdravotná sestra, učiteľka a členka kampane za jadrové odzbrojenie. Sama Trussová popísala svojich rodičov ako „naľavo od labouristov“.
Trussová sa v študentských rokoch angažovala u centristických Liberálnych demokratov, ale prejavovala tam na Britániu veľmi radikálne názory, konkrétne zrušenie monarchie. Známe je jej video zo straníckeho zjazdu „lib dems“ z roku 1994, na ktorom devätnásťročná Trussová vyzýva práve na vyhlásenie republiky, vraj k veľkej nevôli vtedajšieho lídra strany Paddyho Ashdowna.
V roku 1996 vstúpila do Konzervatívnej strany. Tým sa jej názorové obraty rozhodne neskončili. Z nedávneho obdobia je potrebné spomenúť referendum o brexite, v ktorom Trussová hlasovala za zotrvanie v EÚ. Po výsledkoch sa však pretvorila na tvrdú euroskeptičku a dnes sa vníma ako favoritka brexitového krídla strany. Počas kampane na líderku strany tiež zdôrazňovala, že zastropovanie cien energií nepripadá do úvahy, v posledných dňoch však vyhlasuje, že toto opatrenie reálne zvažuje.
Je vraj divná
Intelektuálnejšie založení konzervatívci nie sú nástupom Trussovej nijako nadšení. Takto ju opísal komentátor Ed West v nedávnom rozhovore pre Týždenník Echo: „Je divná. Možno sa to zmení, ak bude zvolená. Je favoritkou, členovia strany ju chcú. Ale pôsobí divne, je to celkom zvláštna osoba. Ak sa pozriete na videá s ňou, vyzerá veľmi neprirodzene a divne. Má tiež zvyk opakovane sa obliekať ako Thatcherová. Je to ako cosplay (costume play, kostýmová hra, vžívanie sa pomocou kostýmov do fiktívnych aj historických postáv, pozn. red.). Je to celkom zvláštne. A dokonca niektoré jej maniere sú divné.“ Hlava kampane za brexit a bývalý šéfporadca Borisa Johnsona zase Trussovú označil za „ľudský ručný granát“, ktorý „vyhodí do povetria všetko, čoho sa dotkne“.
Vo povedomí verejnosti sa Trussová spája s dvoma momentmi. Po prvé s jej príhovorom na straníckom zjazde konzervatívcov v roku 2014, kde sa sťažuje na stav produkcie syra, bravčového mäsa a jabĺk v Británii. Po druhé svojou štylizáciou do Margaret Thatcherovej, hlavne kopírovaním jej vzhľadu.
Napriek tomu v súboji o lídra strany, a teda aj premiéra, zvíťazila. Ako ministerka zahraničia porazila bývalého ministra financií Rishiho Sunaka. Je to hlavne vďaka tomu, že kampaň bola skôr o osobnosti než o konkrétnych politických návrhoch. Trussová sa vnímala ako kandidátka brexitového krídla, ktoré teraz v strane jasne prevažuje, a tiež ako favoritka Borisa Johnsona, ktorý si v členskej základni udržuje vysokú popularitu. Rishi Sunak, hoci hlasoval za brexit, bol vnímaný ako kandidát establishmentového, proeurópskeho krídla. Určite jej tiež neuškodilo, že sľubovala zníženie daní, zatiaľ čo Sunak tvrdil, že pred znižovaním daní je potrebné najskôr znížiť štátny dlh.
Ďalšie parlamentné voľby sú plánované na rok 2024. Ak ich Trussová chce vyhrať, čo, samozrejme, tvrdí, že chce, má pred sebou veľa práce. Musí vyriešiť energetickú krízu, odvrátiť recesiu, ktorú veštia Británii ekonómovia, udržať na uzde škótskych separatistov, vyriešiť s Bruselom problém Severného Írska a pokračovať v britskej podpore Ukrajine. Okrem toho si musí dať pozor, aby sa jej nerozpadla voličská základňa. Záujmy exlabouristov zo severu a tradičných konzervatívcov z juhu sú diametrálne odlišné a udržať ich pohromade si bude vyžadovať mimoriadny politický um.
Odpisovať Trussovú je predčasné. Thatcherová, do ktorej sa tak rada štylizuje, tiež bola v čase nástupu považovaná za mimoriadne slabú političku a čelila bezprecedentným problémom. Nakoniec vládla jedenásť rokov. Jej prezývka Železná lady bola pôvodne zamýšľaná ako urážka od sovietskej tlače. Raz napríklad Trussová bude rovnako hrdá na prezývku Ručný granát.