Nemecký kancelár Olaf Scholz predniesol v Prahe znepokojujúci prejav. Mobilizoval na boj proti klimatickej zmene, ktorý nás doviedol do energetickej krízy, za progresivistické poňatie ľudských práv, ktoré je opakom tradičných slobôd a hodnôt, nezabudol nepriamo zaútočiť na Poľsko a Maďarsko.
Tiež volal po rozšírení EÚ o Ukrajinu a Gruzínsko, ktoré pre to nemajú ani základné predpoklady, zatiaľ čo s kandidátskym Srbskom sa Brusel hrá už desať rokov na schovávačku. Prihlásil sa k ideologickej zaslepenosti, ktorá doviedla Európu do súčasnej krízy. Celým prejavom sa prelínalo popieranie ekonomickej i geopolitickej reality s centralizačnými túžbami Bruselu a hegemonickými ambíciami Berlína.
Zďaleka najnebezpečnejšia bola jeho výzva odbúravať v európskom rozhodovaní jednomyseľnosť a nahrádzať ju kvalifikovanou väčšinou. Venoval jej podstatnú časť prejavu. Pritom už dnes sa v Bruseli rozhoduje prevažne väčšinou; týka sa to štyroch pätín európskej legislatívy a takmer všetkých otázok spoločného trhu. Naopak, jednomyseľnosť zostáva v oblastiach súvisiacich s podstatou štátnej zvrchovanosti, predovšetkým v zahraničnej politike, občianstve, daniach, sociálnej politike či v rodinnom a trestnom práve. Tu má každý členský štát ešte stále možnosť zamedziť bruselským rozhodnutiam, ktoré by ho poškodzovali.