Tento týždeň uplynulo päťsto rokov odvtedy, čo si muselo osemnásť vysilených námorníkov prestaviť hodinky o jeden deň, teda ak by na tých hodinkách mali ukazovateľ s dátumom. Oni však nemali ani tie hodinky, zato mali horúčku a úplavicu a niektorí skorbut, ale hlavne asi mali radosť, že to mali zase sebou.
Proste 6. septembra 1522 do prístavu Sanlúcar v ústí rieky Guadalquivir priplávala loď Victoria so skupinkou zúbožených námorníkov. Bol to zvyšok z dvadsaťsedemčlennej výpravy Fernaa Magalhaesa, ktorá pred skoro tromi rokmi vyplávala zo sevillského prístavu, aby otvorila cestu do Indie západným smerom: to sa tridsať rokov po Kolumbovom objave nie nevýznamných ostrovčekov zatiaľ nepodarilo. Do Indie nepriplávala, zato prvýkrát oboplávala Zem. Bežne sa hovorí, že sa tým definitívne dokázala jej guľatosť. To, predpokladajme, bolo tým námorníkom skôr jedno.
Historický čin, ktorý niekto musel vykonať