Podľa agentúry Bloomberg pred piatkovým samitom v Bruseli zneli jeho účastníci – ministri krajín EÚ zodpovední za energetiku a zástupcovia Európskej komisie – odhodlane. „Odhodlanie sa však čoskoro môže zmeniť na zúfanie,“ upozorňuje agentúra. K zhode nedošlo, tým menej k dohode, a ani solidarity sa nedostávalo, všíma si ďalej.
Zámer zastropovať plyn narazil
Nemecko podľa agentúry nepresadilo mechanizmus zdieľania energetických prebytkov – odmietajú sa k nemu „upísať" susedné krajiny, Belgicko, Luxembursko, Holandsko aj Poľsko. A narazil tiež zámer zastropovať cenu dovážaného ruského plynu. Avšak tým spôsobom, že by nemala byť zastropovaná len cena plynu ruského, ale aj plynu dovážaného z krajín, ako je Katar, Nórsko alebo USA.
Nie je však pritom vôbec zrejmé, ako chce EÚ niečo také dosiahnuť. Navyše pri rozšírení zastropovania na iné krajiny, než je Rusko, už opatrenie nutne stráca povahu sankcie. A stáva sa určitým nechceným priznaním toho, že ruská odveta za sankcie – najmä odstavenie dodávok plynovodom Nord Stream 1 –, aspoň sčasti plní svoj účel a zaberá. Veď prečo by inak EÚ potrebovala tlačiť dole aj cenu plynu od svojich spojencov, ako je USA alebo Nórsko?
Na samite sa nedohodli ani povinné úspory energií. Experti pritom považujú práve ďalšiu redukciu spotreby za kľúčové opatrenie, ktoré by cez zimu mohlo zabrániť obzvlášť závažnému vystupňovaniu energetickej krízy EÚ.
Jedno z vysvetlení, prečo zatiaľ samit ústi do stratena, poskytuje zdroj agentúry AP. Rozchádzajú sa totiž vraj záujmy členských štátov a Európskej komisie. Prvé chcú zraziť ceny elektriny a zaistiť dostatok plynu. Brusel by ale hlavne rád znížil príjmy Ruska. Európska komisia by tento týždeň mala predložiť svoj návrh, ktorý vzišiel z rokovaní v rámci samitu. Tak azda sa situácia v najbližších dňoch aspoň trochu posunie.
Veď napríklad najväčšia nemecká banka Deutsche Bank už teraz vidí aspoň čiastočné prídelové hospodárenie s plynom v Nemecku v tejto vykurovacej sezóne v podstate ako nevyhnutné. Jej novozverejnené výpočty udávajú, že naplnenosť zásobníkov v krajine inak klesne pod úroveň desiatich percent už začiatkom marca roku 2023. Ťažko si predstaviť, že by v takom prípade nemuseli k povinnému prídelovému hospodáreniu pristúpiť aj ďalšie krajiny, aspoň v priemysle.
Zvíťazil európsky model
Samit síce zadal Komisii rozpracovať riešenie spočívajúce v konfiškácii mimoriadnych ziskov elektrární iných ako plynových, ale získané peniaze majú ísť na pomoc domácnostiam, nie veľkému priemyslu. Ale Česko chcelo hlavne spolu s niektorými ďalšími krajinami na samite presadiť „iberský model“ vedúci k zníženiu cien elektriny. Namiesto toho zvíťazil a ďalej sa rozpracuje model Bruselu, za ktorý sa postavilo Nemecko či Francúzsko a ktorý k zníženiu cien elektriny nevedie – namiesto toho práve väčšine elektrární konfiškuje zisk.
EÚ teda smeruje k riešeniu, ktoré síce nezníži cenu silovej elektriny na burze, ale konfiškuje väčšine elektrární podstatnú časť nadmerného zisku, ktorý vykazujú práve v dôsledku vysokých cien elektriny. Táto konfiškácia by sa v Česku [ale aj na Slovensku, pozn. red.] mala týkať napríklad ziskov jadrových elektrární. Je preto podstatné, aby česká vláda pri stanovení svojho stropu prihliadla práve na to, do akej miery elektrárňam (všetkým okrem plynových a uhoľných) zníži zisk práve zamýšľané opatrenie Európskej komisie.
Brusel navyše sám uvádza, že jeho spomínané opatrenie je nezlučiteľné s uplatňovaním dane z mimoriadnych ziskov. To preto, že dané opatrenie – konfiškácia – síce nemá byť daňou de iure, ale de facto ňou bude. Dochádzalo by tak k dvojitému mimoriadnemu de facto zdaneniu, čo už by energetické spoločnosti mohlo nemiestne zaťažovať.
Napriek rozčarovaniu z bruselského samitu je teda zrejmé, že veci sa po prázdninovom spánku dávajú do pohybu. Demonštrácia minulého víkendu aj nedávne rekordné ceny plynu aj elektriny politikov zjavne presvedčili, že snažiť sa to všetko „vysedieť“ je príliš rizikové.
Text, ktorý bol krátený, pôvodne vyšiel na portáli Echo 24. Vychádza so súhlasom redakcie.