Matovič sa raduje predčasne. Sulíka vo vláde nahradí Čaputová

Igor Matovič oslavuje, že po odchode Sulíka bude mať vo vláde konečne pokoj. A ocení to (vraj) celé Slovensko. Je to omyl. Matoviča čakajú ďalšie politické konflikty. Voľný priestor po SaS obsadzujú ľudia blízki prezidentke Čaputovej. S programom, ktorý bude vládu potápať.

Nedávne stretnutie prezidentky s predsedom vlády. Foto: Jaroslav Novák/TASR

Prezidentka má na stole tri návrhy na nových ministrov. Ak prejdú, politická pozícia Matoviča vo vláde bude ešte slabšia ako počas koalície so Sulíkovou SaS.

Dve z troch nových tvárí – Káčera a Hirmana – môžeme smelo označiť za ľudí blízkych Prezidentskému palácu. Majú (rovnako ako prezidentka) silne proamerické postoje. A zároveň pociťujú (rovnako ako prezidentka) istú formu odporu k jadru koalície: k Obyčajným a Borisovi Kollárovi.

Politická dohoda, že ministerstvo hospodárstva patrí Kollárovi a ministerstvo zahraničných vecí Obyčajným, bude mať váhu blízku nule. Je zrejmé, že ani Hirman, ani Káčer sa nebudú zodpovedať koaličnej rade a šéfom strán. S Obyčajnými či Sme rodina nemajú a nechcú mať dokopy nič spoločné. Politické krytie im bude poskytovať skôr prezidentka. A čiastočne premiér.

Za normálnych okolností by to nemuselo mať vážnejšie politické dôsledky. V časoch vojny v Európe a veľkej energetickej krízy však budú rozhodnutia ministrov nutne narážať na politické mantinely. Alebo na konflikty akože konzervatívnej koalície s prezidentkou. Pod tlakom budú hlavne kľúčové rezorty ako hospodárstvo a zahraničné veci.

Môžeme predpokladať, že Hirman ani Káčer sa v týchto sporoch nebudú starať o to, čo si myslia Matovič s Kollárom. Ak by sa to politicky vyhrotilo, oprú sa o podporu prezidentky, médií a vyplašeného premiéra.

Predohra s generálom

Napokon Hegerova vláda s tým už má skúsenosť z čias pandemickej krízy. Premiér Matovič a jeho minister zdravotníctva Krajčí začiatkom roka 2021 vybočili z režimovej (predpísanej) línie. Lebo sa v čase nedostatku vakcín opovážili rokovať o nákupe ruského Sputnika V. Následky: atlantisti okolo Kolíkovej, Korčoka, Sulíka a Čaputovej si vynútili pád jedného aj druhého. Najskôr ultimatívne žiadali koniec ministra Krajčího. A keď sa Matovič zdráhal a vodil partnerov za nos, padol aj on ako premiér.

Bolo to zvláštne, lebo najhoršie veci a najdrsnejšie urážky partnerov predvádzal premiér Matovič na jeseň 2020. Vtedy nikto nežiadal jeho odchod. Krk mu zlomila až ruská vakcína, ktorá mala okrajovo doplniť ponuku tých britských a amerických.

Novým ministrom zdravotníctva za OĽaNO sa stal generál Lengvarský. Vo funkcii sa správal ako profesionálny vojak. Poslúchal. Akurát nie Matoviča, ale druhú stranu…

Patronát nad Lengvarským prevzala po sérii stretnutí prezidentka Čaputová a jej poradcovia. Líder koalície Matovič s tým nedokázal nič urobiť.

Pri Hirmanovi s Káčerom sa to môže vyfarbiť podobným spôsobom ešte rýchlejšie. Matovič s Kollárom už nezastupujú parlamentnú väčšinu. Navyše ich politické aj osobné väzby na nových ministrov sú nulové (prípadne záporné).

Svetlá výnimka

Jedinou výnimkou pri kandidátoch na ministrov – a dodajme, že svetlou – je Viliam Karas. Má sa stať ministrom spravodlivosti. Na rozdiel od prvých dvoch menovaných nemá väzby na tím prezidentky ani na progresívcov. Nepózuje v rytme doby a jej módy. Je konzervatívny. Jeho program bude pravdepodobne zdravo normálny. Karas odmieta politické ohýbanie práva, ktoré predvádzala Kolíková.

A áno, odmieta aj politické tlaky na zrušenie povestného paragrafu 363 Trestného poriadku. Ten sa síce mnohým novodobým revolucionárom nepáči, no v konečnom dôsledku je len o jednej celkom banálnej veci – o právomoci generálneho prokurátora korigovať trestné stíhanie, ktoré je nezákonné a v rozpore s právami obvinených.

Karas je jediný z nominovaných, pri ktorom asi prezidentka a jej progresívny tím dvihnú obočie. A možno aj prst (uvidíme).

Na druhej strane nominácia Karasa neznamená ani víťazstvo Matoviča. A jeho úderky z ministerstva vnútra a špeciálnej prokuratúry, ktorá by si chcela uľahčiť stíhanie korupcie. Spokojnosť s nomináciou Karasa vidieť skôr na Kollárovi ako na Matovičovi.

Európsky záujem

Ak si to zhrnieme: odchod SaS z koalície vôbec nevedie k oslabeniu progresívnej a proamerickej línie vlády. Smeruje to skôr k opaku.

Ak Matovič sníva o pokojnom vládnutí, uniká mu realita.

Matoviča totiž nečaká len zápas s prezidentkou a „jej” novými ministrami v dvoch kľúčových pozíciách. Hrozí mu niečo oveľa vážnejšie: strata kontroly nad krízovou politikou vlády. A následne strata zvyškov verejnej podpory Obyčajných.

Totiž v čase energetickej krízy a tlakov na „obetovanie Európanov“ je nesmierne dôležité udržať balans. Krehkú rovnováhu medzi tlakmi zvonku a životnými záujmami Slovenska a slovenskej spoločnosti.

Slovom, smelá politika atlantických vojnových jastrabov (Káčer, Hirman) by mala byť politicky kontrolovaná a korigovaná. Tak, aby sa netlačilo na plnenie domácich úloh za akúkoľvek cenu.

„Použi a zahoď“

Pri rozhodovaní by mali zaznievať nielen hlasy tých, ktorí chcú podporovať Ukrajinu a tvrdú líniu pod vedením Spojených štátov, ale aj hlasy, ktoré prihliadajú na národný a európsky záujem. A na únosnosť pre slovenskú spoločnosť.

Takto to malo byť (no nebolo) už pri manévroch počas pandemickej krízy. A takto by to malo byť aj počas krízy, ktorá ju rozsahom a ničivými následkami zatieni.

Ak to koalícia nechá len na „expertoch“ a na ich velení v paláci, potom jej dosť vážne hrozí ten najhorší scenár. Že druhá strana ju počas krízy naplno použije, obetuje. A následne utopí vo voľbách.

Ďalšie články od Dag Daniš
Ďalšie články