Pár slov pred Sedembolestnou

Slováci sú národom pútnikov. Putovanie u nás má historickú tradíciu. A to nielen putovanie za väčším krajcom chleba, ale aj putovanie za duchovným pokrmom. Aj zajtra prídu tisíce ľudí na celonárodnú púť do Šaštína, uctiť si Sedembolestnú, našu patrónku.

Zložia k nej svoje kríže, poďakujú za vypočuté modlitby, nadýchnu sa zhlboka vo vedomí, že máme takú silnú, univerzálnu a konkrétnu orodovníčku.

Kardinál Joseph Ratzinger, neskorší pápež Benedikt XVI. o Božej matke píše: „V Márii, v jej osobe a príklade Cirkev znova a znova objavuje svoju vlastnú tvár Matky a nemôže sa zredukovať na nejakú stranícku organizáciu alebo tlačovú agentúru na ochranu ľudských, aj keď veľmi šľachetných záujmov. Ak v niektorých teológiách a ekleziológiách nemá Mária miesto, tak z veľmi jasných dôvodov: Viera sa zredukovala na abstraktnú špekuláciu. Abstraktnosť nepotrebuje Matku.“

Mária však nie je ženským božstvom

Mária však nie je žiadnym ženským božstvom ani matkou bohov, ako sa to snažila ľuďom tlmočiť napríklad aj marxistická paveda. Mária vždy ukazuje na Ježiša. Zmyslom mariánskej úcty je teda úcta k Ježišovi. Iba taká mariánska zbožnosť obstojí.

Cenným prameňom je traktát, ktorého autorom je svätý Ľudovít Mária Grignion z Montfortu (1673 – 1716) O pravej úcte k Panne Márii. Krédo tohto svätca bolo „Cez Máriu k Ježišovi“. Tento text pravidelne vychádza v nových a nových vydaniach už niekoľko storočí.

Pre pápeža Jána Pavl II. bol Grignionov traktát zásadným do tej miery, že o ňom napísal, že pre neho znamenal obrat v živote: „Najprv som mal obavy, aby mariánska úcta neodvádzala kresťanov od úcty ku Kristovi a neupierala mu jeho oprávnené miesto, ale keď som prečítal Grigniona z Montfortu, zistil som, že je to inak. Náš vnútorný vzťah k Božej Matke je výsledkom nášho začlenenia sa do Kristovho tajomstva. Táto dokonalá úcta je nevyhnutnou pre toho, kto sa chce bez výhrad darovať Kristovi a jeho dielu vykúpenia.“

Grignion, ktorý do praxe uvádzal myšlienku „Cez Máriu k Ježišovi“, je autorom modlitby Celý tvoj – Totus Tuus. Práve tieto slová sa stali pápežským heslom sv. Jána Pavla II.

Ako budúci pápež našiel svoju budúcu Matku

Vlastnú matku stratil Karol Wojtyła, keď mal deväť rokov. Bolo to mesiac pred prvým svätým prijímaním. V tom čase malého smutného chlapca – polosirotu zobral jeho otec na známe poľské mariánske pútnické miesto Zebrzydowice. Domáci ho volajú Poľský Jeruzalem. Tu františkáni uchovávajú zázračný obraz Panny Márie. Na tomto vzácnom premodlenom mieste našiel budúci pápež svoju novú Matku – Pannu Máriu.

Vrátil sa sem aj počas svojho pontifikátu. Pred zázračným obrazom pokľakol ako pápež prvýkrát už v roku 1979, len pár mesiacov po tom, čo bol zvolený za hlavu univerzálnej cirkvi. Dňa 20. augusta 2002 tu odslúžil poslednú omšu na území rodného Poľska. Bol to veľký muž, ktorý k Ježišovi kráčal s veľkou ženou.

Slovensko a mariánske pútnické miesta

Slovensko je obzvlášť bohaté na mariánske pútnické miesta. Sú ich desiatky. Najstaršie doložená je Marianka, dôležitým centrom je Šaštín s bazilikou, Trnava, Nitra, Staré Hory, jezuitmi vybudovaná kalvária v Banskej Štiavnici, Košická kalvária či najnavštevovanejšia Levočská hora.

Pre bratov gréckokatolíkov je dôležitá Ľutina s bazilikou Zosnutia Presvätej Bohorodičky či Klokočov so zázračnou ikonou Presvätej Bohorodičky. Pred klokočovskou ikonou sa v Ríme modlil v júni 2021 pápež František, niekoľko dní pred tým, ako išiel na operáciu. Úctu jej vzdal aj počas návštevy Slovenska v septembri 2021 pri stretnutí v Prešove.

V Márii máme ako národ silnú spojenkyňu. Panna Mária je skvelou diplomatkou, ktorá zrozumiteľnou rečou pokory prepája svety. Je mostom medzi nebom a zemou, medzi človekom a Bohom. Pýchu poráža pokorou, lenivosť pracovitosťou, nechuť ochotou, odcudzenie materinským objatím. Životu hovorí odvážne: „Áno.“ Ísť za ňou sa oplatí.