Tu Rusko garantuje mier, tam vedie vojnu. Dodávať zbrane Ukrajine môže byť morálne, vraví pápež

„Je vždy ťažké (viesť) dialóg so štátmi, ktoré začali vojnu, a zdá sa, že prvý krok šiel odtiaľ, z tej strany. Je to ťažké, ale nesmieme to zavrhnúť, musíme dať príležitosť na dialóg všetkým! Pretože vždy existuje možnosť, že v dialógu môžeme veci zmeniť a ponúknuť aj iný uhol pohľadu. Nevylučujem dialóg s akoukoľvek mocnosťou, či je vo vojne, alebo je agresorom… niekedy treba takto viesť dialóg, síce to „smrdí“, ale je to nutné. Vždy o krok vpred, natiahnutá ruka, vždy! Lebo práve naopak zatvárame jediné rozumné dvere k mieru. Niekedy dialóg neprijímajú: škoda! Ale vždy treba viesť dialóg, aspoň ho ponúkať, a to je dobré pre toho, kto ho ponúka; necháva dýchať.“

Takto odpovedal rímsky biskup na otázku o ochote viesť dialóg s Ruskom v súvise s vojnou na Ukrajine na spiatočnom lete z Kazachstanu do Ríma.

KresťanstvoPápež v Kazachstane varoval pred domino efektom vojny

Rusko je raz garant mieru a raz vedie vojnu

Treba dať v tomto okamihu Ukrajine zbrane? spýtal sa pontifika nemecký novinár. „Je to politické rozhodnutie, ktoré môže byť morálne“, ak sa splnia viaceré podmienky, vysvetlil František. Kto nič nebráni, nemiluje, dodal a pripomenul, že opäť ide o otázku, či existuje spravodlivá vojna:

„Ale koľko vojen sa koná práve teraz? Tá, ktorú ste spomínali, Ukrajina – Rusko, teraz Azerbajdžan a Arménsko, ktorá sa trochu zastavila, pretože Rusko z nej vyšlo ako garant, garant mieru tu a vedie vojnu tam… Potom je tu Sýria, desať rokov stará vojna, čo sa tam deje, že neprestáva? Aké záujmy hýbu týmito vecami? Potom je tu Africký roh, sever Mozambiku alebo Eritrea a časť Etiópie, potom Mjanmarsko s tými trpiacimi ľuďmi, ktorých tak milujem, Rohingovia, ktorí chodia dookola a dookola ako Róm a nenachádzajú pokoj. Ale sme vo svetovej vojne.“

Pápež konštatoval, že mier je väčší ako všetky vojny. Opätovne odsúdil obchod so zbraňami, ktorý považuje za vražedný. Od Nemecka som sa naučil schopnosti odpúšťať, žiadať o odpustenie i platiť za vojnové chyby, povedal pontifik Jorge Bergoglio:

„Samotná vojna je chyba a v tejto chvíli dýchame takýto vzduch… Právo na obranu áno, ale použiť ho, ak je to nutné.“

Pápež bráni čínsko-vatikánsku dohodu a cestu dialógu

KresťanstvoKardinál Zen kritizoval vatikánsku politiku k Číne. Teraz je obvinený a Vatikán ho musí brániť

Najvyšší veľkňaz katolíckej cirkvi sa dotkol kontroverznej čínsko-vatikánskej dohody, pri ktorej sa Svätá stolica vybrala cestou dialógu, otvorenej dialógu. Odpovedal aj na to, ako vníma súdny proces, ktorý sa v Hongkongu začne s kardinálom Zenom:

„Necítim sa na to, označiť Čínu za nedemokratickú, lebo je taká komplexná krajina… Sú veci, ktoré sa nám zdajú nedemokratické, to je pravda. Kardinál Zen pôjde v týchto dňoch pred súd. A hovorí, čo cíti, a poukazuje na obmedzenia… je to ťažké, ja sa necítim na to, popísať (tamojšiu realitu), sú to dojmy, snažím sa podporovať cestu dialógu. V dialógu sa vyjasní veľa vecí a nielen cirkevné, ale aj z iných sektorov, napríklad rozširovanie Číny, guvernéri provincií sú vzájomne odlišní, v Číne sú rôzne kultúry a je to gigant, treba mať trpezlivosť…“

Ako vysvetlil, s čínskym prezidentom v Nur-Sultane sa nevidel. Špekulovalo sa totiž, že František sa s ním zvíta práve 14. septembra, keď boli obaja v kazašskom hlavnom meste.

KresťanstvoNajprv patriarcha Kirill, teraz čínsky prezident. Špekuluje sa, koho pápež v Kazachstane naozaj stretne

Treba sa vrátiť k hodnotám otcov zakladateľov Európskej únie

A ako argentínsky pápež vníma morálny úpadok Západu?

„Je pravda, že Západ teraz vo všeobecnosti nie je na najvyššej úrovni príkladnosti. Nie je dieťaťom, ktoré ide na prvé prijímanie. Západ sa vydal zlými cestami, spomeňme si napríklad na sociálnu nespravodlivosť.“

Spomenul rodnú Latinskú Ameriku aj Stredozemné more, ktoré sa podľa neho stalo najväčším cintorínom ľudstva, keďže v ňom zahynulo mnoho migrantov. Čo Západ stratil, že zabudol prijímať, keď namiesto toho potrebuje ľudí? Zamyslel sa katolícky líder a zmienil sa aj o demografickej zime, teda o nízkej natalite najmä v Španielsku a v Taliansku, kde sú „prázdne regióny, len dvadsať starých dám a potom nič“. Vyzval na takú politiku, kde budú imigranti vítaní, sprevádzaní, podporovaní a integrovaní:

„To je veľmi dôležité, integrovať, ale namiesto toho nie, nechávame veci naprázdno. Je to nepochopenie hodnôt, keď Západ zažil túto skúsenosť, sme krajiny, odkiaľ sa emigrovalo.“

V jeho rodnej Argentíne majú ľudia rôzne korene: Španieli, Taliani, Nemci, Slovania, Poliaci, Libanonci, všetci… „Premiešala sa tam krv a táto skúsenosť nám veľmi pomohla. Potom to v krajinách Latinskej Ameriky z politických dôvodov nejde dobre, ale myslím si, že migráciu treba teraz brať vážne, lebo núti trochu pozdvihnúť intelektuálnu a srdečnú hodnotu Západu.“

SlovenskoKatolícky spoluzakladateľ EÚ Schuman je bližšie k svätosti. Dialóg EÚ a Svätej stolice oslávi i Slovensko

Rímsky biskup sa sťažoval, že v súčasnosti chýbajú velikáni ako Adenauer či De Gasperi:

„Exitujú velikáni, no nedokážu zveľaďovať spoločnosť. Západ sa potrebuje ozvať, rešpektovať sa a potom je tu nebezpečenstvo populizmu. Čo sa deje v takom sociálno-politickom štáte? Rodia sa mesiáši: mesiáši populizmu. Vidíme, ako sa rodia populizmy, myslím, že som niekoľkokrát spomenul Ginzbergovu knihu Syndróm 1933: hovorí, ako sa rodí populizmus v Nemecku po páde weimarskej vlády… My západniari nie sme na najvyššej úrovni, aby sme pomáhali iným národom, sme tak trochu v úpadku? Možno áno, ale musíme si nanovo siahnuť po hodnotách, hodnotách Európy, hodnotách otcov zakladateľov, ktorí založili Európsku úniu.“

Pripomenul, že „existuje progresívny náhľad na svet, pre ktorý sa ako prvé vyraďujú náboženské hodnoty“. Odsúdil pritom eutanáziu.

„Ak zabíjaš s úmyslami, áno, nakoniec budeš zabíjať viac a viac. Zabíjanie prenechajme zvieratám.“

Latinskoamerický pápež sa priznal, že nerozumie talianskej politike, za všetko podľa neho hovorí, že krajina mala za posledných 20 rokov 20 vlád, no uviedol, že „každý tancuje tango svojím štýlom“.