Aj Maďarsko a Taliansko. V Európe sa dvíha odpor proti Big Tech cenzúre

Technologickým spoločnostiam v Európe sa zrejme začínajú horšie časy. Vládne subjekty v Maďarsku a Poľsku si chcú totiž posvietiť na ich prístup k cenzúre používateľov či ich príspevkov a v krajnom prípade ich pokutovať obrovskými sumami. Podobné hlasy počuť aj z Talianska, kde na krátko padla za obeť cenzúry stránka s vyše miliónom fanúšikov.

Maďarská ministerska spravodlivosti Judit Vargová. Zdroj: Facebook) Maďarská ministerska spravodlivosti Judit Vargová. Zdroj: Facebook

Sloboda slova na internete a jej regulácia je vo svete stále väčšou a väčšou témou. A to už len v dôsledku toho, že do virtuálneho priestoru sa čoraz viac presúva život takmer každého človeka v západnom svete. Počas tvrdých protipandemických lockdownov to navyše platí dvojnásobne.

V rámci Európy či Spojených štátov amerických sa slobodou slova a reguláciou online prejavov užívateľov zaoberajú najmä samotní poskytovatelia platforiem, tzv. Big Tech korporácie. Pohľady na ich motivácie, metódy a ciele sa pritom rôznia a redakčnou polemikou na túto tému si prešiel aj Štandard. Viac tutu či tu.

V posledných týždňoch sa ale na starom kontinente začal rozmáhať zaujímavý trend. Moc nad slobodou slova na internete by si totiž od súkromných poskytovateľov radi zobrali späť tie jediné kompetentné autority – štáty a ich orgány s demokratickou legitimitou. Politici to odôvodňujú aj tým, že sa začala zneužívať.

Poľsko hrozí mastnými pokutami

Ako prvé zatrúbilo do boja s technologickými spoločnosťami susedné Poľsko, kde minister spravodlivosti Zbigniew Ziobro a jeho zástupca Sebastian Kaleta predstavili nový návrh zákona o slobode prejavu na internete. Cieľom je dať Poliakom voľnosť vyjadrovania, ktorej medze určujú zákony ich štátu a nie súkromné firmy s často jasne ideologicky vyprofilovaným vedením.

„Sloboda prejavu a právo na debatu je esenciou demokracie. Ak štát negarantuje slobodu v týchto oblastiach, tak neexistuje ani demokracia,“ argumentoval minister. Poľskí občania by podľa neho mali mať garanciu slobodného prejavu aj na sociálnych sieťach tak, ako to stanovuje ústava.

Podľa návrhu zákona vznikne nezávislá Rada pre slobodu prejavu, ktorá bude tvorená piatimi osobami. Tie bude voliť poľský snem pomocou trojpätinovej väčšiny. Táto organizácia bude mať právomoc preskúmať sťažnosti užívateľov sociálnych sietí v prípade, ak bude ich účet zablokovaný alebo príspevky odstránené a odvolanie sa užívateľa nepomôže.

V prípade, že Rada pre slobodu prejavu dospeje k záveru, že došlo k cenzúre prejavu, ktorý je v súlade so zákonom, môže vyžadovať obnovenie dotknutého užívateľa alebo príspevku, ako aj v krajnom prípade pokutovať technologické giganty až do výšky 50 miliónov poľských zlotých (približne 11 miliónov eur).

V Maďarsku hovoria o narúšaní demokracie

Netrvalo dlho a náznaky zmien podobného charakteru avizovalo aj Maďarsko, veľký hodnotový partner Poľska. Ministerka spravodlivosti Judit Vargová z Fideszu totiž v súvislosti s internetovou cenzúrou nadnárodných gigantov ohlásila mimoriadne zasadnutie Výboru pre digitálnu slobodu a už rokovala aj s predsedom Úradu pre ochranu hospodárskej súťaže o sankcionovaní možných nekalých obchodných praktík zo strany technologických spoločností.

„Technologické firmy týmto porušujú všetky základné demokratické právne normy, ktoré sú základom západnej kultúry. Facebook obmedzuje aj kresťanské, konzervatívne, pravicové názory znižovaním ich dosahov. Mám s tým aj osobnú skúsenosť,“ uviedla Vargová, čím narážala na fenomén tzv. shadowbanningu, pri ktorom administrátori síce príspevky nemažú, ale znižujú ich dosah.

„Rovnako ako v reálnom živote musia byť zachované rovnaké podmienky hospodárskej súťaže, práva spotrebiteľov musia byť chránené a neetické správanie na trhu musí byť aj vo virtuálnom živote sankcionované,“ napísala politička v novšom príspevku po stretnutí s Csabom Rigóom, predsedom Úradu pre ochranu hospodárskej súťaže.

Nakoľko sú tieto prehlásenia pomerne čerstvé, viac detailov nie je známych a maďarská verejnosť by sa mohla dozvedieť podrobnosti po zasadnutí uvedeného výboru. Nie je však vylúčené, že krajina pôjde podobnou cestou ako Poliaci, ktorými sa mohli, vzhľadom na načasovanie, inšpirovať.

Právo určiť medze má jedine štát

Do tretice, totožné legislatívne nálady sa začínajú udomácňovať aj na juhu kontinentu, v Taliansku. Členovia národno-konzervatívnej strany Fratelli d’Italia (Bratia Talianska) vrátane jej šéfky Giorgii Meloniovej sa totiž rovnako postavili proti cenzúre od Big Tech a požadujú riadnu reguláciu slobody prejavu.

Senátor Federico Mollicone, ktorý má v strane na starosti inovácie, sa témy chopil po tom, ako Facebook na niekoľko hodín odstavil obrovskú taliansku satirickú stránku Le più belle frasi di Osho (Najkrajšie Oshove frázy), ktorú vedie humorista Federico Palmaroli, informuje Il Giornale. „Iba [vládny] orgán môže ustanoviť zákonnosť online obsahu, a teda právo povoliť jeho možné odstránenie,“ povedal.

„Zoči-voči súčasným výzvam má Taliansko obmedzený počet regulačných a prevádzkových nástrojov. Taliansko a Európa majú oproti digitálnym superveľmociam desaťročné oneskorenie,“ pokračoval politik a pýtal sa vlády, aké kroky plánuje podniknúť na ochranu slobody slova na internete.

„EÚ potvrdzuje svoju slabosť, USA riskujú občiansku vojnu a medzi tým všetkým veľké nadnárodné spoločnosti na internete spochybňujú právo občanov a ich zástupcov na vyjadrenie sa,“ nadviazala na neho Meloniová a kritizovala kabinet premiéra Giuseppeho Conteho za neschopnosť tomuto fenoménu čeliť.

Pripomeňme, že strana Fratelli d’Italia je konkurentom, no tiež prípadným spojencom národno-konzervatívnej strany Liga, ktorú vedie bývalý taliansky minister vnútra Matteo Salvini. Podľa aktuálnych prieskumov by týmto stranám svoj hlas dohromady odovzdalo asi 40 percent talianskych voličov.


Na najkontroverznejší zákon, ktorý je súčasťou konsolidačného balíčka, sa pozreli európski centrálni bankári. Udialo sa tak po jeho schválení, pritom podľa pravidiel mal kabinet počkať na stanovisko ECB.
Prejsť na článok
Obyvateľa mestskej časti Barca pobúrili informácie, ktoré sa objavili v súvislosti s pobytom predsedu Košického samosprávneho kraja v Kolumbii. Spozornel najmä kvôli nezrovnalostiam v projekte, ktorému tam Trnka robil masívnu kampaň.
Prejsť na článok