Poľský premiér na summite v Bratislave vyzval na skutočnú konzervatívnu revolúciu

17:20 Otázku položil diskutujúcim moderátor premiérskeho panelu Michal Magušin, redaktor denníka Postoj. Pýtal sa, či by mala byť na úrovni V4 zhoda na niektorých konzervatívnych témach, ktoré by boli spoločne presadzované na pôde Bruselu.

„Musíme nájsť spoločné menovatele našich záujmov,“ odpovedal poľský premiér s tým, že ako štáty, ktoré boli pod vplyvom Sovietskeho zväzu máme spoločnú nedávnu históriu, a zároveň túžime po lepšej pozícii voči bohatšej, silnejšej a rozvinutejšej západnej Európe.

Na margo vyjadrení nemeckého kancelára Olafa Scholza o zrušení práva veta pri hlasovaní členských štátov v Rade EÚ Morawiecki uviedol, že Poliaci sú voči tomu skeptickí. Poznamenal, že čo sedí jednej krajine, nemusí druhej vôbec vyhovovať. Všetky krajiny musia mať podľa neho pri všetkých témach právo veta.

16:53 Morawiecki tiež kriticky narážal na tlak zo strany európskych inštitúcií voči Poľsku a hrozbám zrušenia čerpania prostriedkov z eurofondov. „Ak chce nás Poliakov niekto učiť o demokracii, tak by sa mal doučiť dejiny,“ poznamenal s miernou dávkou irónie.

16:40 „Ruská agresia vydolovala z 20. storočia to, čo bolo najhoršie,“ poznamenal v úvode svojho prejavu poľský predseda vlády Mateusz Morawiecki, pričom spomenul imperializmus, nacionalizmus, totalitarizmus či kolonializmus.

„Keď sme varovali pred znovuzrodením ambícií Kremľa, brali nás ako hysterikov. Dnes vieme, že náš hlas bol prorockým hlasom,“ uviedol a dodal, že krajiny strednej Európy boli dlho vnímané ako nechcený príbuzný, ako niekto navyše, kto je len tolerovaný.

Podľa Morawieckého potrebuje starý kontinent ozajstnú konzervatívnu revolúciu. „Potrebujeme návrat k tradíciám, k normálnosti, k tradičným hodnotám,“ poznamenal.

16:25 Posledný premiérsky panel otvoril úvodným slovom predseda vlády Slovenskej republiky Eduard Heger: Pre mňa sa spája konzervativizmus s rozvahou a stavaním na skúsenostiach, začal po poďakovaní svoju úvodnú reč. Dodal, že tieto oporné body sú potrebné práve v týchto turbulentných časoch, keď je dôležité udržať si správny smer a správne tempo. Práve v týchto časoch je podľa Hegera potrebné sa pozrieť na kľúčové hodnoty. Potrebujeme vedieť, na akých pilieroch stojíme, myslí si.

„Ľudia na Ukrajine túžia po slobode, po spravodlivosti. Majú na to právo,“ poznamenal Heger na margo konfliktu na Ukrajine. Tamojší obyvatelia si podľa neho zvolili za prezidenta politika, ktorý sa snaží ľuďom slúžiť a nejde mu o moc. „To je ďalší rozmer, ktorý potrebujeme pochopiť v novodobom konzervativizme – rozmer služby. Slúžite ľuďom, ste vďačný za mandát a robíte všetko pre verejný záujem. To sa musíme učiť,“ vyzdvihol slovenský premiér.

15:45 „Dovolím si polemizovať s tým, že krajiny strednej Európy majú vyvažovať Nemecko,“ reagoval počas diskusie Maciej Szymanowski, riaditeľ Inštitútu poľsko-maďarskej spolupráce Wacława Felczaka, pričom dodal, že by sme mali ako subjekt skôr hájiť svoje vlastné záujmy.

15:35 „Moja vízia konzervatívnej Európy je zakorenená v kresťanstve,“ vyzdvihol vo svojom prejave Alvino-Mario Fantini, šéfredaktor časopisu The European Conservative. Kritizoval to, že Európska únia častokrát vidí členské štáty iba ako nástroj a inštrumentalizuje ich. Zároveň vyjadril znepokojenie nad tým, že v krajinách, kde je sloboda prejavu hlboko zakorenená, dochádza k jeho obmedzovaniu. Narážal pritom na jednu z dúhových káuz v Británii.

15:30 „Európska únia je niečo špeciálne, čo sme predtým nepoznali,“ poznamenal v prejave Žiga Turk, bývalý slovinský minister pre rast a minister školstva, vedy, kultúry a športu. Konštatoval, že to nie je ani nadnárodná organizácia ako OSN, ale nie je to ani národný štát. Zároveň poznamenal, že ak je v záujme konzervatívcov zachovanie európskej histórie, kultúry a hodnôt, tak súhlasí s federáciou európskych štátov, pokiaľ je to naozaj to, čo je potrebné pre prežitie európskeho dedičstva.

15:10 Miriam Lexmann, poslankyňa europarlamentu za stranu KDH vo svojom úvodnom prejave v rámci európskeho panelu uviedla, že okrem kresťanstva vidí ako dôležitý princíp subsidiarity, ktorého sa podľa nej konzervatívci potrebujú držať. Zanedbávanie tohto princípu nás podľa nej doviedlo tam, kde sme teraz. Totalitné režimy sa podľa nej od západných krajín naučili využívať ekonomické dobrá, pričom štáty ako Čína a Rusko obchodujú s Európou a ďalšími štátmi krajinami a využívajú to na svoj vlastný prospech.

14:35 Na otázku, či budú obnoviteľné zdroje energií schopné pokryť dopyt po energiách, keďže sú menej spoľahlivým zdrojom energie a mnohokrát závisia od počasia, odvetil Ján Karaba, riaditeľ Slovenskej asociácie fotovoltického priemyslu a OZE (SAPI), že nastalo obdobie transformácie, ktoré tu bude niekoľko desaťročí a ktoré nemožno preskočiť. Budúcnosť však vníma pozitívne a podľa neho je možné tieto nedostatky vychytať alebo ich využiť vo svoj prospech.

„Zrušiť Green Deal nie je len tak,“ dodal Karaba aj na margo vyhlásení predchádzajúcich diskutérov. Kriticky poznamenal, že nejde len o jeden dokument, ale o celý sled legislatív a zákonov, ktoré tu fungujú už 15 rokov a pokrývajú veľmi širokú oblasť zelenej politiky.

14:10 Po obedňajšej prestávke sa na pretras dostala aj súčasná energetická kríza

„Možno tu zemný plyn túto zimu budeme mať, ak obmedzíme spotrebu, ale problém nastane na ďalšiu zimu,“ uviedol počas diskusie Milan Garbiar. „Plyn sa stal zbraňou. Treba si uvedomiť, že Putin má PhD. z ekonómie energetiky,“ skonštatoval.

Zároveň kriticky dodal, že súčasný európsky trh s energiami nie je trhom, ale iba akýmsi konštruktom. To, čo sme nazývali trhom, treba podľa neho zreformovať tak, aby výrobcovia naozaj súťažili a aby bolo možné plánovať dlhodobé investície zo strany štátu.

Garbiar tiež kriticky poznamenal, že ako hrozbu vníma snahu európskych inštitúcií zasahovať do energetickej politiky jednotlivých štátov s cieľom regulovať spotrebu energií. „Energie sú v jadre ekonomických aktivít,“ poznamenal Garbiar s tým, že práve preto by sme sa nemali profilovať ako spomínaná periféria Spojených štátov, ale bojovať za svoje vlastné záujmy.

12:05 Drulák tiež kritizuje postoj Bruselu. Podľa neho vidia európski lídri vo vojne príležitosť, ako sa zbaviť energie z fosílnych palív a urýchlene prejsť na zelené zdroje nehľadiac na dôsledky. Rovnako ako predchádzajúci rečníci poukázal tiež na snahu európskych lídrov využiť vojnu na to, aby sa Európa nielen zomkla, ale aj smerovala k akejsi federácii európskych štátov. Vidno to podľa neho aj na vyhláseniach nemeckého kancelára Olafa Scholza, podľa ktorého treba v rámci európskych inštitúcií odstúpiť od jednomyseľného hlasovania.

12:00 Moskva aj Washington vidia podľa českého profesora medzinárodných vzťahov a bývalého námestníka Ministerstva zahraničných vecí ČR Petra Druláka vo vojne príležitosť. Rusko chce získať územia, ktoré stratilo, Spojené štáty chcú oslabiť Rusko. Drulák kritizoval tiež to, že vojna zvyšuje závislosť Európy od USA, pričom starý kontinent potvrdzuje rolu amerického protektorátu. Jediným aktérom, ktorý po vojne nemôže vyjsť ako porazený, je podľa Druláka Peking. Dlhotrvajúca vojna totiž oslabuje rolu Spojených štátov ako svetového hegemóna, pričom práve Čína je hlavným aktérom, ktorý sa ich snaží v tejto pozícii nahradiť. Krajiny po celom svete podľa neho vidia, že ak sa dostanú s Američanmi do sporu, môžu ľahko stratiť svoje aktíva, čo zároveň oslabuje dolár ako svetovú menu.

11:45 Podľa poľského profesora a šéfredaktora Teologia Polityczna Mareka Cichockého nevie nikto presne predpovedať, aký môže byť koniec vojny. Úspešná protiofenzíva ukrajinských síl v Charkovskej oblasti však podľa neho kladie otázku možnosti pádu Putinovho Ruska, ktorá nie je úplne nereálna. Ak by takýto scenár nastal, zrejme by to znamenalo koniec studenej vojny, ktorá bývalé krajiny Sovietskeho zväzu doteraz zväzuje.

11:35 Vladimír Palko tiež poukázal na to, že ak sa niekto odchýli od mainstreamového naratívu, má problém. Tam, kde sloboda bolí, sú podľa neho obmedzované práva. Zároveň potvrdil slová spoludiskutujúceho o tom, že USA neháji európske záujmy a tá sa tak stáva ekonomickou a politickou obeťou vojny. Podľa neho je potrebné, aby sa krajiny V4 medzi sebou počúvali a spolupracovali, pričom cieľom by mala byť deeskalácia namiesto pokračujúcej eskalácie a obnovenie mierových rokovaní.

11:30 „Nie je to spravodlivá vojna, Rusko nebolo bezprostredne ohrozené,“ uviedol hneď na začiatku svojho prejavu bývalý minister vnútra a komentátor denníka Štandard Vladimír Palko. Podľa neho je však súčasný konflikt na Ukrajine zástupnou vojnou medzi USA a Ruskom. Palko poukázal na to, že USA cvičilo ukrajinskú armádu, dodávalo im zbrane a výzbroj a taktiež im poskytujú informačné spravodajské služby. Ukrajina podľa neho síce nie je členom NATO, ale je ním „de facto“.

11:10 Slova sa ako prvý chopil Balázs Orbán, politológ a šéf poradcov predsedu vlády Maďarska. V otázke negatívnych dôsledkov vojny zdôraznil, že Európa ňou trpí najviac, a preto je dôležité vojnu čím skôr ukončiť. Balász uviedol, že niečo môžu z prebiehajúcej vojny získať Američania, niečo Rusi či ďalšie krajiny, ale Európa nemôže vojnou získať takmer nič. Spomenul vysokú infláciu, nezamestnanosť, prerušené dodávateľské reťazce či nedostatok energií. Ak bude vojna pokračovať, Európa, bude podľa Orbána výrazne ekonomicky strádať. Treba sa preto usilovať o to, aby čo najskôr došlo k mierovej dohode, pričom z pozície Maďarska ide podľa neho o strategickú nevyhnutnosť.

11:00 Stredoeurópsky panel intelektuálov otvoril úvodným slovom Jaroslav Daniška, šéfredaktor denníka Štandard. Predstavil diskutujúcich a tému, ktorou bola vojna na Ukrajine a rôzne pohľady na ňu z európskeho aj konzervatívneho hľadiska.

10:35 Na otázku reagoval aj minister práce sociálnych vecí a rodiny Milan Krajniak: Máme chrániť a robiť veci, ktoré sú dlhodobo udržateľné, ale nemáme robiť nezmysly, ako je Green Deal. Vyzval tiež, aby sme boli „smart“, keď chceme chrániť životné prostredie. Podľa neho to nedokážeme, ak si budeme ničiť našu európsku ekonomiku.

10:30 Na otázku z publika, či konzervatívni a pravicoví politici prenechajú zelené témy progresívcom, zareagovala Judit Vargová. Maďarská ministerka si myslí, že by sme nemali vzdávať boj v tejto oblasti a viac sa v nej angažovať a snažiť sa o záchranu planéty. Všetci podľa nej chceme zachrániť svet pre naše deti, a preto to netreba prenechávať opačnej strane.

9:50 V rámci politického bloku sa ujal slova aj Piotr Babinetz, predseda Výboru pre kultúru a médiá a poslanec poľského Sejmu. Veľmi dôležitou oblasťou, o ktorú treba bojovať, je podľa neho kultúra, ktorá je dôležitým ukazovateľom toho, že krajiny Vyšehradskej štvorky vychádzajú z kresťanských koreňov, čo ich robí aj jedinečnými v Európe. Babinetz uviedol, že tak môžeme odolať aj Putinovmu Rusku či tlaku z Bruselu.

9:40 „Musíme odmietnuť predstavu, že iba liberálna demokracia, v predstavách, ako si to progresívci predstavujú, je tým jediným systémom, k čomu sa máme utiekať,“ uviedol minister práce Milan Krajniak s tým, že je potrebné chrániť právo veta v EÚ pre jednotlivé členské štáty. Podľa jeho slov sa progresívci snažia pretláčať do našej spoločnosti to, čo odmietame práve cez nadnárodné a európske inštitúcie, keďže cez národné parlamenty to nie sú schopní presadiť.

„Nesnažme sa dosiahnuť uznanie a rešpekt od progresívnych a liberálnych médií. To je cesta do pekla. Práve naopak, využime ich silu vo svoj prospech. Nebojme sa hovoriť veci, ktoré sa im nebudú páčiť,“ poznamenal.

9:30 „Náš štát je demokratický,“ uviedla v rámci politického bloku maďarská ministerka spravodlivosti Judit Vargová. Dodala, že ochraňuje maďarské (konzervatívne) hodnoty, čo je pre národ dôležité, no nepopiera hodnoty oponentov. Zároveň kritizovala tlak zo strany európskych inštitúcií na suverenitu štátov v niektorých kultúrnych a spoločenských otázkach. „Snažia sa vytvoriť spojené štáty európske,“ skonštatovala. Podľa nej je obmedzovanie suverenity členských štátov v európskych kruhoch trendom. Zdôraznila tiež potrebu chrániť rodinu ako jeden z pilierov štátu a konzervatívnych hodnôt, na ktorú progresívci, nie náhodou, útočia.

9:25 Na podujatí vystúpil s prejavom aj nový minister spravodlivosti Viliam Karas. „Prežívame zlomový bod, ktorý môže priniesť závan rozkladu a deštrukcie, tak do našej krajiny, ako aj do Európy. Preto si myslím, že je našou ľudskou povinnosťou prispieť každý, tak ako vie,“ uviedol Karas o svojej motivácii prijať funkciu ministra. Cesta podľa neho vedie cez otvorený dialóg, poctivú prácu a vzájomnú dôveru.

9:15 „Bez kresťanstva je konzervativizmus iba popol,“ uviedla v otváracom príhovore poslankyňa Anna Záborská, pričom vyzdvihla aj dôležitosť podobných podujatí. Úlohou konzervatívcov nie je podľa nej rozhrabávať popol, ale udržiavať oheň.

9:10 Úvodné slovo mal predseda Národnej rady Slovenskej republiky Boris Kollár. Vo svojom krátkom príhovore vyzdvihol potrebu chrániť kresťanské hodnoty. Sám seba pritom označil za ochrancu kresťanov pred šikanou progresívcov. Ak chceme uspieť proti progresivizmu, treba podľa Kollára hľadať to, čo máme ako konzervatívci spoločné, a nie rozdielne.

9:00 V pondelok 19. septembra sa začal druhý ročník Konzervatívneho summitu v historickej budove Národnej rady SR na Župnom námestí v Bratislave. Ide o stretnutie konzervatívnych lídrov a osobností z politiky, kultúry, cirkví, občianskej spoločnosti, akadémie, biznisu a médií. Hlavnými organizátormi Konzervatívneho summitu sú Spoločenstvo Ladislava Hanusa (SLH) a Inštitút Rodina.

Diskusie sa zúčastnia významné osobnosti politického a spoločenského priestoru. Pozvanie prijal predseda vlády Slovenkej republiky Eduard Heger, predseda vlády Poľskej republiky Mateusz Morawiecki, Judit Vargová, ministerka spravodlivosti Maďarska, či Milan Krajniak, minister práce, sociálnych vecí a rodiny.

Hostia budú diskutovať o vojne na Ukrajine a rozličných postojoch k nej tak v rámci strednej Európy, ako aj konzervatívneho spektra. Dotknú sa aj konzervatívnej vízie Európy, spolupráce konzervatívnych strán a aktuálnych výziev v rámci EÚ. Témou bude aj rodinná politika a s ňou súvisiace výzvy, ako je demografia, inflácia či energetická kríza.

Mediálnym partnerom summitu je aj denník Štandard.